Konferencia o menšinových samosprávach v Budapešti

Jedno desaťročie menšinových samospráv v hlavnom meste - na túto tému usporiadali konferenciu, na ktorej popri predstaviteľoch jednotlivých menšinových samospráv referovali o svojich skúsenostiach aj predstavitelia vládnych orgánov.

Skúsenosti z uplynulého desaťročia

Účastníkov konferencie, ktorá sa konala 20. júna v budove radnice, v mene primátora privítal vedúci kabinetu viceprimátorky pre zdravotníctvo a rovnosť šancí Kálmán Antal a vicenotárka Dr. Judita Megyesová Hermannová. Prvým prednášateľom bol parlamentný ombudsman pre práva národných a etnických menšín Jenő Kaltenbach, ktorý zdôraznil, že v Európe boli veľkomestá vždy baštami humanizmu a tolerancie, ale na druhej strane práve vo veľkomestách bola najsilnejšia asimilácia národných menšín. Do radu národnostne pestrofarebných veľkomiest patrí v súčasnosti aj Budapešť, kde sa jednotlivé menšinové komunity snažia zachovávať svoju kultúru a jazyk na báze svojich inštitúcií. Pritom, ako uviedol J. Kaltenbach, občas sa zdá život menšín v hlavnom meste kampaňovitým, podľa jeho názoru nie je organickou zložkou života mesta. Ako príklad uviedol, že na webovej stránke Budapešti našiel iba dva odkazy na národnosti, v tomto kontexte ešte nemôžeme hovoriť o modernom európskom veľkomeste.

Z doterajšieho počtu prihlásených do menšinového volebného zoznamu v Budapešti netreba vyvodzovať definitívne závery, veď dobre vieme, že v Maďarsku obyvateľstvo odovzdáva napríklad aj daňové priznania v poslednej chvíli - povedal predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer po informovaní o aktuálnych údajoch menšinových volebných zoznamov. A. Heizer popri zdôraznení potrebných zmien a zavedení integrovaných štrukturálnych systémov v oblasti štátnej správy podotkol, že by bolo potrebné začať diskusiu o vytvorení spoločného kultúrneho priestoru pre menšiny v hlavnom meste.

V nasledujúcich referátoch predstavitelia menšinových samospráv Budapešti podali stručný prehľad dejín svojej menšiny a venovali sa aj takým otázkam, ako je problém asimilácie, resp. angažovanie sa v samosprávnom systéme občanov, ktorí nepatria k zákonom definovanej národnosti a referovali o výsledkoch, dosiahnutých v poslednom volebnom cykle. Očividné výsledky dosiahli napríklad Nemci v oblasti školstva - od roku 1994-1995 sa im podarilo zaviesť výučbu nemčiny v rôznych materských, základných a stredných školách hlavného mesta. Predstaviteľ srbskej menšiny Péro Lástić bol toho názoru, že menšinové samosprávy by mali byť vo väčšej miere zapojené do koordinačných rokovaní a podpory zo štátneho rozpočtu nezodpovedajú úrovni činnosti menšinových samospráv v hlavnom meste.

O práci Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) referovala jej predsedníčka Zuzana Hollósyová, ktorá popri ďakovných slovách na adresu vládnych orgánov za zavedenie menšinového samosprávneho systému a za poskytované podpory podotkla, že práve financovanie samospráv je prameňom určitých konfliktov so samosprávami mimo Budapešti, čo však pokladá za nedostatok menšinového zákona, ktorý doteraz neumožňoval vytvorenie menšinových samospráv na župnej úrovni. Pritom kriticky poznamenala, že konferencii pripisuje veľký význam práve preto, lebo za uplynulých desať rokov o výsledky, dosiahnuté pomocou rôznych podpôr, neprejavili záujem ani tí, ktorí súbehy vypísali, podporovatelia a často dokonca ani samotná menšinová komunita. Zdôraznila prácu národnostných aktivistov, charizmatických osobností a konštatovala, že za desať rokov sa SSB podarilo dosiahnuť najdôležitejší cieľ, a síce zmapovať a zmobilizovať Slovač v hlavnom meste Maďarska. Ako nasledovaniahodný príklad uviedla Cinkotu, kde sa už v prvých júnových dňoch dalo zapísať na menšinovú volebnú listinu viac Slovákov, ako stanovuje zákon.

V záverečnej časti konferencie predstavitelia menšinových samospráv mali možnosť konzultovať o voľbách s expertmi v oblasti národnostnej legislatívy a vyjasniť si zatiaľ nejasné detaily okolo priebehu jesenných menšinových volieb.

(cs)