Prezentácia Príručky pre menšinové samosprávy

V sídle Úradu pre národné a etnické menšiny (ÚNEM) predstavili novú publikáciu ÚNEM a Úradu parlamentného ombudsmana pre národné a etnické menšiny s názvom Príručka menšinových samospráv. Prezentáciu viedli predseda ÚNEM Anton Heizer a ombudsman Jenő Kaltenbach.

Ako vo svojom úvodnom prejave povedal J. Kaltenbach, je to už druhá príručka pre menšinové samosprávy, ktorá zahŕňa najdôležitejšie právne predpisy a normy týkajúce sa národnostných volených zborov. Prvá podobná publikácia (s podobným názvom a podobnou titulnou stranou) vyšla pred siedmimi rokmi pri príležitosti prijatia menšinového zákona. Keďže minulý rok sa zmenili volebné predpisy a vznikol aj nový protidiskriminačný zákon, bolo potrebné vydať novú príručku. Táto knižka by mala napomáhať prácu každého poslanca menšinových samospráv pri jeho každodennej práci. Jednoduchým štýlom vysvetľuje zákony a pri zložitejších výkladoch pripája pre lepšiu zrozumiteľnosť názorné príklady.

Ako dodal predseda ÚNEM A. Heizer, publikácia, ktorú finančne podporil úrad, vyšla v náklade 2000 exemplárov, ktoré rozpošlú celoštátnym menšinových samosprávam, aby ich rozoslali miestnym menšinovým zborom a občianskym organizáciám. Vzhľadom na to, že oproti doterajším viac ako 1800 menšinovým samosprávam voliči 1. októbra rozhodli o vzniku vyše 2000, zrejme bude treba niekoľko kusov doobjednať. Ako na prezentácii odznelo, zaniklo 190 samospráv, ale vzniklo 400 nových.

Organizátori na prezentácii ponúkli priestor aj na besedu o samosprávach, o voľbách a o aktuálnych národnostno-politických otázkach. Takto sme sa od J. Kaltenbacha dozvedeli, že v prípade Nemcov a Rómov vzniklo až 100 samospráv v takých volebných obvodoch (vrátane budapeštianskych), kde sa pri sčítaní ľudu neprihlásilo k danej národnosti ani 10 ľudí. Takéto odstrašujúce údaje by sme zrejme našli aj v prípade ostatných národností. Napríklad práve vďaka nedostatkom menšinového zákona môže vzniknúť v Budapešti podľa vedúcej Výskumného ústavu Rumunov v Maďarsku Márie Berényiovej rumunská regionálna samospráva. Ako jej odpovedal A. Heizer, predseda Celoštátnej rumunskej samosprávy je inej mienky.

Podujatia sa zúčastnil aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik, ktorý povedal, že v prípade Slovákov sa podarilo filtrovať tzv. kukučie vajíčka: niektorí takí kandidáti sa nevedeli ani zaregistrovať, iní sa zaregistrovali, ale napokon sa tam voľby neuskutočnili, lebo nominačné organizácie ich nepodporili. Iba jediná osada je problematická, kde si vytvorili organizáciu a aj si zvolili samosprávu, ale právnik CSS sa už zaoberá týmto prípadom. J. Fuzik vyzdvihol aj to, že inštitúcie celoštátnych samospráv sú samostatnými položkami v zákone o štátnom rozpočte, tak ako je to v prípade celoštátnych samospráv. Ako povedal, pre uplatňovanie kultúrnej autonómie to znamená istotu. „Vieme, že náš výskumný ústav bude mať od januára zabezpečený rozpočet a s ostanými inštitúciami je to podobne,“ povedal J. Fuzik.

Na podujatí predstavili nedávno vydanú publikáciu pod názvom Uskutočňovanie kultúrnej autonómie, 2003 - 2006. Publikácia obsahuje prednášky z jarnej konferencie ÚNEM v Baji, ktorá bola zameraná na menšinové inštitúcie spravované menšinovými samosprávami.

(ef)