Beseda s Rudolfom Chmelom ● Prekonať vzájomné predsudky

Minulosť a budúcnosť slovensko-maďarských vzťahov bola predmetom tlačovej besedy v sídle Celoštátneho zväzu maďarských novinárov (CZMN). Vzácnym hosťom stretnutia zástupcov tlače a občianskych organizácií, ktoré moderoval predseda CZMN Pál Eötvös, bol bývalý minister kultúry SR a niekdajší veľvyslanec ČSFR v Budapešti Rudolf Chmel, v súčasnosti vedúci Katedry slavistiky na FFUK v Prahe.

Nedávne zmeny vo vládnej garnitúre na Slovensku nepriaznivo ovplyvnili vzťahy oboch krajín. R. Chmel poznamenal, že nástup nacionalistického smeru za spolupôsobenia extrémistov a radikálov bol nečakaný a prekvapujúci. Na tieto zmeny negatívne reagovali aj najvyššie orgány Európskej únie. Navyše sa neuskutoční už dlhšie plánované rokovanie na úrovni predsedov vlád SR a MR.

Hoci ani v posledných ôsmich rokoch, ako konštatoval R. Chmel, nebo vzájomných vzťahov nebolo bezhlučné, v súčasnosti sa slovensko-maďarská otázka javí vo výrazne negatívnych konotáciách. Rečník ďalej konštatoval, že v slovensko-maďarských vzťahoch naďalej pretrvávajú traumy a stereotypie, iracionálne zakotvené v historickom vedomí. Túto neblahú situáciu neriešia a nevyriešia žiadne vyhlásenia, ako ani svojho času zamýšľané spoločné slovensko-maďarské memorandum, keďže návrhy textov oboch strán sa rozchádzali. Nedarí sa realizovať ani pokus o načrtnutie obrazu spoločnej histórie, menovite koncepcie slovenských a maďarských učebníc dejepisu, ktoré by zohľadňovali stanoviská oboch krajín. Predsudky a traumy aj s ohľadom na neznalosť histórie korenia v presvedčení o tisícročnom útlaku Maďarov, ku ktorému sa hlási 80 percent slovenských občanov. Podobný počet Maďarov považuje a vníma Trianon ako živú traumu. (V tejto súvislosti rečník vyzdvihol, že príkladom pravého opaku môže byť spolunažívanie Čechov a Slovákov, resp. Česka a Slovenska, kde podobné traumy zanikli). Pritom je zrejmé, že celý tento historický komplex nemožno zužovať napríklad na otázku maďarskej menšiny, prípadne na vzťah k jej politickej prezentácii. Žiaľ, prístup politikov a médií k tejto problematike nie je spravidla seriózny.

R. Chmel zdôraznil potrebu empatickejšie pristupovať k spoločným problémom na oboch stranách: Maďari by mali pozerať očami Slovákov a naopak. V živej besede viacerí diskutéri uviedli pozitívne príklady slovensko-maďarského spolunažívania a spoločných iniciatív, ako aj solidarity v minulosti i súčasnosti, pričom osobitne zdôraznili úlohu a zodpovednosť príslušníkov inteligencie oboch národov.

(kni)