Prezident SR Ivan Gašparovič v Mlynkoch

Prezident SR Ivan Gašparovič po tom, čo na Katolíckej univerzite P. Pázmaňa v Pilíšskej Čabe diskutoval so svojím partnerom L. Sólyomom a so študentmi o slovensko-maďarských vzťahoch, zavítal do obce Mlynky.

Najslovenskejšia dedina v Maďarsku - takto sa hovorí o obci Mlynky (Pilisszentkereszt), pretože tu sú Slováci v prevažnej väčšine. Na ulici vás nielen pozdravia po slovensky, ale sa s vami v typickom nárečí zo slovensko-moravského pomedzia aj porozprávajú. Živého prezidenta zo Slovenska tu ešte nevideli, preto sa 17. novembra 2006 „velice raduvali“ Ivanovi Gašparovičovi, ktorý si uvedomil, že vo vzťahoch medzi krajanmi a materskou krajinou je čo zlepšovať. „Počúvam svojich krajanov, počúvam nielen ich chválu, ale aj sťažnosti, hoci ani by som nepovedal, že sťažnosti, skôr také pripomienky, že možno sa niečo v našich vzťahoch zlepšilo. Zlepšilo sa najmä v pomoci pri udržiavaní svojich tradícií, svojej kultúry a najmä jazyka. A tá bezprostrednosť, ktorá tu je - spolu sme si zaspievali, aj sme si štrngli -, ja si myslím, že je potrebná aj do budúcnosti.“

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič 17. novembra po tom, čo na Katolíckej univerzite Petra Pázmaňa v Pilíšskej Čabe diskutoval so svojím partnerom Lászlóom Sólyomom a so študentmi o slovensko-maďarských vzťahoch, zavítal do obce Mlynky (Pilisszentkereszt). Hlavným hostiteľom hlavy slovenského štátu bolo Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov (ZRKSPS) na čele s predsedom Jozefom Havelkom. Jedinečnú príležitosť si však nenechali ujsť ani ďalší miestni slovenskí aktivisti, vrátane členov Slovenskej samosprávy v Mlynkoch (SSM) a pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM), ako aj predstavitelia slovenských volených zborov a občianskych zoskupení okolitých slovenských obcí. O všadeprítomnom kolektíve mlynských ľudových spevákov sa musíme zmieniť osobitne, bez členov miestneho pávieho krúžku by totiž ani toto nekaždodenné stretnutie nemalo svoje čaro - počnúc privítaním hostí v kroji tradičným spôsobom (chlebom, soľou a pálenkou), cez prednes Pilíšskej hymny a najobľúbenejšej piesne pána prezidenta (Na Kráľovej holi), až po poslednú pieseň na rozlúčku. K úvodnej časti stretnutia v mlynskom Slovenskom dome popri kytici piesní v prednese pávieho krúžku patrili slovenské (aj pilíšske) verše, ktoré zarecitovali Vanesa Kormošová a Marta Papučková, ako aj a pozdrav J. Havelku, ktorý medzi hosťami pozdravil mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Maďarsku Juraja Migaša, donedávneho šéfa Úradu pre národné a etnické menšiny Antona Heizera a súčasného povereného predsedu úradu Antona Paulika, ako aj domácich - mlynského starostu Jozefa Lendvaiho, farára Kálmána Ackermanna a členku predsedníctva ZSM Martu Papučkovú-Glücková.

Z celého radu príhovorov, ktoré odzneli na stretnutí s prezidentom SR, by sme chceli vyzdvihnúť aspoň niekoľko dôležitých myšlienok. Predseda CSS Ján Fuzik sa Ivanovi Gašparovičovi poďakoval o. i. za to, že ešte ako predseda Národnej rady SR pomohol presadiť novelu krajanského zákona a ako prezident venuje zvýšenú pozornosť potrebám Slovákov vo svete, pre ktorých Slovensko znamená oveľa viac než hokejovú alebo najnovšie aj automobilovú veľmoc. „Nie je nám vôbec jedno, aké sú slovensko-maďarské vzťahy. Určité napätie vo vzájomných vzťahoch aj my pociťujeme, už aj preto si tak vážime skutočnosť, že prezidenti SR a MR dokážu ukázať pozitívny príklad,“ povedal Ján Fuzik. Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová-Baráneková sa poďakovala slovenskej politike za to, že v tomto roku splnila úlohu, ktorá vyplýva z medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Maďarskom o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Verejnoprospešná nadácia ZSM tak mala možnosť rozdeliť 3 milióny korún, ktoré poskytla slovenská vláda na podporu Slovákov v Maďarsku. Skoro polovicu udelila na tábory - Školu v prírode v Hronci, o zvyšnú sumu sa bolo možné uchádzať prostredníctvom súbehu vypísaného na podporovanie amatérskych spolkov a záujmovej umeleckej činnosti. Predsedníčka ZSM v tejto súvislosti zdôraznila potrebu prehlbovania citového vzťahu (najmä našej mládeže) k našej materskej krajine. Starostka obce Čív, podpredsedníčka ZRKSPS a regionálna radkyňa Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Mária Nagyová sa pánovi prezidentovi posťažovala, že „Slováci na Slovensku nie veľmi vedia o nás. Stále musíme vysvetľovať, že sme sem prišli už pred takmer tristo rokmi...“ Prešli stáročia a tzv. bežní občania našej materskej krajiny stále nevedia alebo nechcú vedieť o nás, pod pojmom krajan rozumejú skôr amerických Slovákov ako nás, Slovákov, ktorí žijeme niekoľko kilometrov od slovenských hraníc. Ako povedala M. Nagyová, iste by sme si zaslúžili väčšiu pozornosť aj zo strany slovenskej tlače, vrátane elektronických médií.

Predsedníčka SSM Marta Demjénová informovala o tom, že Mlynky sú jedinou lokalitou v celom Maďarsku, v ktorej príslušníci slovenskej národnosti nežijú v menšine, ale tvoria (aj podľa oficiálnej štatistiky sčítania ľudu) väčšiu časť obyvateľstva. Preto, ale nielen preto ju spomíname ako najslovenskejšiu obec našej Slovače. M. Demjénová poukázala aj na to, že ani pod Pilíšom veru nie je vždy ľahkou úlohou zachovávať jazyk a kultúru našich predkov, resp. odovzdávať toto bohatstvo ďalším pokoleniam. Ako to zdôraznil aj známy mlynský rodák, básnik Gregor Papuček, „my si nielen zachovávame svoju kultúru, ale ju aj ďalej rozvíjame. Naše Mlynky majú svoju vlastnú slovenskú literatúru, máme pozbierané a knižne vydané svoje pesničky a ľudové rozprávky a aj monografiu Mlynkov“. Člen SSM a šéfredaktor Ľudových novín Imrich Fuhl chcel prezidentovi SR vysvetliť tak trochu aj neraz vôbec nie ružové pozadie každodenného zápasu o pretrvanie našej slovenskosti nastolením otázky, prečo je pre nás tak nesmierne dôležité, aby sme cítili (ani nie natoľko hmatateľnú „inú“, než práve) tú najdôležitejšiu, teda morálnu podporu, oporu Slovenskej republiky. Ako povedal, najmä preto, „aby nám nemohol nikto vytýkať, že ako Slováci chceme byť príliš silní, alebo že máme príliš veľa slovenských pedagógov; aby nikoho ani len napadnúť nemohla myšlienka, že napríklad náš Slovenský dom nemusí zostať slovenským...“

Ivan Gašparovič na stretnutí o. i. povedal, že takmer v každej krajine, ktorú ako prezident navštívil, sa našli Slováci, ktorí ho vítali v kroji. „Som rád, že sa tu stretávam aj s jazykom, s jazykom nás všetkých, ktorý potvrdzuje silu Slovákov. Vyše tisíc rokov Slováci nemali svoj štát, vždy boli pri niekom. Až 1. januára 1993 sme sa stali samostatnou Slovenskou republikou. Dnes sme už vo všetkých vrcholných inštitúciách od OBSE po OSN. Dnes je SR vo svete braná do úvahy ako rovnocenný partner pri rozhodovaní o najzávažnejších otázkach. Pokiaľ ide o starostlivosť o našich krajanov vo svete, v tejto oblasti sme, žiaľ, ďaleko za iniciatívou maďarských politikov. Máme sa od nich čo učiť...“ - povedal prezident SR, ktorý Pilíšanom počas neformálnej besedy porozprával aj veľmi vtipné, až pikantné historky. V neviazanej, bezprostrednej a veselej besede sa „friško“ prejavil aj jeho veľmi blízky vzťah k folklóru, nemálo slov padlo napríklad aj o slovenskej fujare, ktorú naši Slováci nie veľmi poznajú. Vraj by bolo načase, aby nám nejakú daroval - kto iný? - prezident SR. Pred prehliadkou mlynského Pamätného parku a rozlúčkou s nadšenými Pilíšanmi im to Ivan Gašparovič dokonca aj prisľúbil. O jeden dôvod viac, aby nás opäť navštívil.

(-hl)