Deň Slovákov v Maďarsku ● Viac kompromisov, trpezlivosti a lásky

Tohoročný Deň Slovákov v Maďarsku, usporiadaný v Baňačke (súčasti Nového Mesta pod Šiatrom) poctil svojou prítomnosťou aj predseda NR SR Pavol Paška.

V malebnej dedinke v tesnej blízkosti Nového Mesta pod Šiatrom 7. júla už v doobedňajších hodinách bolo rušno. Slováci z rôznych regiónov Maďarska totiž v tento deň slávili svoj najväčší sviatok, Deň Slovákov v Maďarsku, ktorý podľa jedenásťročnej tradície Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) sa každý rok koná v inej oblasti krajiny. Po vlaňajšej komlóšskej rovine sa teda Valné zhromaždenie CSS rozhodlo uctiť si pamiatku vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, vzdať poctu nositeľom vyznamenania „Za našu národnosť” a usporiadať prehliadku slovenského folklóru v zemplínskych horách. Podobne ako vlani, aj tentokrát sa naše regióny predstavili okrem kultúrneho programu aj sprievodnými výstavami gastronómie, ľudovoumeleckých výrobkov, pamätihodností a turistických zaujímavostí svojho regiónu.

Celodňové podujatie v priestoroch Regionálneho kultúrneho strediska Slovenského osvetového centra (SOC) sa po slávnostnom prípitku predsedu CSS Jána Fuzika oficiálne začalo ekumenickou bohoslužbou v miestnom gréckokatolíckom kostole, ktorú celebrovali miestny farár István Demkó a evanjelický farár Attila Spišák a na ktorej účinkoval miestny ženský spevácky zbor. V mene organizátorov predsedníčka Kultúrneho výboru CSS Zuzana Lauková privítala vzácnych hostí: predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Maďarsku Juraja Migaša, generálneho konzula SR v Maďarsku Jána Süliho, veľvyslanca Maďarskej republiky na Slovensku Antala Heizera, riaditeľa zahraničného odboru Národnej rady SR Bruna Hromého, predsedu samosprávy Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy Ferenca Ódora, generálnu riaditeľku Odboru národných a etnických menšín pri Úrade ministerského predsedu Eriku Némethovú, zástupcu generálnej riaditeľky Odboru národných a etnických menšín Antona Paulika, vedúceho národnostného oddelenia Ministerstva školstva a kultúry MR Štefana Kraslána, úradujúcu tajomníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Moniku Szabovú, prvého predsedu Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku Pavla Hlásnika a delegáciu mesta Michalovce na čele so zástupcom prednostu Gabrielom Doričom.

Miestny farár István Demkó vo svojej kázni povedal, že Slováci v Baňačke sa s veľkou láskou chystali na tento sviatok, na príležitosť byť hostiteľmi svojich bratov a sestier, Slovákov z každej končiny Maďarska. Citujúc apoštola sv. Pavla vyzdvihol, že všetky jazyky, podobne ako v tento deň maďarčina a slovenčina, rovnako majú hlásiť poslanie Ježiša Krista.

Porozmýšľajme nad tým, aký odkaz má pre nás dnešný náš sviatok. Po voľbách sme zostali dostatočne vysilení, vyčerpaní a rozdelení. Ale základná myšlienka dnešného sviatku je úplne iná: cyrilometodská myšlienka hovorí o spolupatričnosti Slovanov. Aj naša služba medzi našimi Slovákmi musí prebiehať v takomto znamení. Potrebujeme viac kompromisov, trpezlivosti a viac lásky... - zdôraznil slovenský evanjelický farár Attila Spišák na bohoslužbe, ktorá sa končila podaním si rúk farárov dvoch konfesií.

Na veľkolepých oslavách, ktoré spestrili ukážky z melódií Bélu Bartóka v podaní Jánosa a Imre Dombóváriho prítomných pozdravil predseda CSS Ján Fuzik:...Po prvýkrát oslavujeme Deň Slovákov v Maďarsku v gréckokatolíckom kostole, ktorý spolu s obradmi, atmosférou a ikonostáziou snáď najviac pripomína posolstvo sv. Cyrila a Metoda, ktorých oslavujeme dnes... Buďme hrdí na to, že v roku 867 bola staroslovienčina, kodifikovaná týmito bratmi, povýšená ako štvrtá na liturgický jazyk katolíckej cirkvi. O hostiteľskej obci našich osláv, o Baňačke treba vedieť, že v stredoveku tu ťažili striebro a zlato. Dnes tomu už nie je tak, ale miestni obyvatelia, a Slováci celého regiónu vôbec predsa majú svoj poklad, a síce svoj materinský jazyk, slovenčinu a svoju slovenskú kultúru. V tomto regióne vzniklo deväť miestnych slovenských samospráv, pôsobí tu rad vynikajúcich slovenských kultúrnych telies. Máme tu jednu z piatich dvojjazyčných škôl v krajine, v Novom Meste pod Šiatrom, prevádzkovania ktorej sa od nastávajúceho školského roku ujala CSS. Vlani sme tu otvorili stálu národopisnú zbierku v oblastnom dome zemplínskych Slovákov a pôsobí tu aj Regionálne kultúrne stredisko Slovenského osvetového centra. CSS sa snaží rôznymi formami napomáhať zachovávanie kultúrneho dedičstva Slovákov aj v tomto regióne a pevne verím, že aj dnešné stretnutie Slovákov z rôznych kútov krajiny posilní našich zemplínskych Slovákov...

Po ďakovných slovách predsedu CSS na adresu organizátorov a účastníkov slávnosti nasledoval akt odovzdania vyznamenania „Za našu národnosť“. Nositeľmi tohto uznania za aktívnu prácu na poli slovenskej kultúry v Maďarsku sú tohto roku učiteľka tanca, choreografka Eva Szilágyiová-Subová, bývalý národnostný politik, diplomat Juraj Bielik (vyznamenanie prevzala jeho dcéra Anna Bieliková) a páví krúžok zo Santova.

Vyznamenaní Za našu národnosť

Eva Szilágyiová Subová

Lásku k slovenskej kultúre a tradíciám získala od svojich rodičov, pedagógov. Vyrastala vo Vágašskej Hute v Zemplíne. Do tanca sa zamilovala už v detstve. Po ukončení stredoškolských štúdií sa mu venovala profesionálne, nezabudla však na slovenskú tanečnú kultúru, zbierala slovenské tradície a spevy. Od roku 1992 pracuje v budapeštianskej slovenskej škole. Pod jej rukou vyrástli stovky mladých ľudí, v ktorých sa snažila vzbudiť záujem o slovenské tance a o tanec vôbec. So slovenskými umeleckými telesami v Maďarsku spolupracuje ako choreografka už 20 rokov. Malokerešský tanečný folklórny súbor Dúha, ktorý vedie, vystupoval v rôznych kútoch Európy. E. Šubová patrí k zakladateľom Ústredného slovenského tanečného súboru Prameň, ktorý vznikol pri budapeštianskej slovenskej škole, a ktorý pôsobí i dnes pod názvom Slovenský folklórny spolok Lipa. Je jeho umeleckou vedúcou. V roku 2006 absolvovala Vysokú školu tanečného umenia. Za svoju dlhoročnú prácu dostala rad ocenení a v Maďarsku asi neexistuje taký Slovákmi obývaný región, v ktorom by jej meno nepoznali. Mladším generáciám už po dve desaťročia sprostredkúva kultúru a tradície našich slovenských predkov.

Juraj Bielik

Významná osobnosť Slovákov v Maďarsku, národnostný politik, diplomat. Pochádza z Békešskej Čaby. Do národnostného kultúrno-politického diania sa zapojil po druhej svetovej vojne. Bol funkcionárom Antifašistického frontu Slovanov, neskôr Zväzu Slovanov a zakladajúcim členom Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, kde zastupoval rôzne funkcie od radového pracovníka až po generálneho tajomníka. Za hlavný cieľ vždy pokladal pozdvihnutie kultúry, hospodárskeho a spoločenského života Slovákov v Maďarsku. V 70. rokoch odišiel do diplomatických služieb v Bratislave, a neskôr v Prahe, kde napriek zaneprázdneniu nezabudol ani na slovenských štipendistov z Maďarska. Po odchode do dôchodku sa vrátil do verejného života našej Slovače, s ktorou nikdy neprerušil styky. Už v treťom volebnom období je aktívnym poslancom, podpredsedom slovenskej samosprávy XIII. budapeštianskeho obvodu. Juraj Bielik je už temer 60 rokov neúnavným aktivistom oddaným Slovákom.

Santovský páví krúžok

Santovský páví krúžok založila skupina oduševnených Santovčanov v roku 1980. Prvé vystúpenie mal v roku 1982 a od tých čias absolvoval celý rad vystúpení v slovenských obciach v Maďarsku a na Slovensku. Nadviazal kontakt s miestnym tanečným súborom Pántlika a s hudobnou kapelou Santovská nálada. Spolu založili Súbor pre zachovávanie santovských miestnych tradícií, v rámci ktorého spracovali obrazy zo života Santovčanov. S týmto programom sa predstavili aj v Národopisnom múzeu v Budapešti. Páví krúžok patrí medzi zakladateľov Pilíšskeho spevokolu, kde spieva spolu s Čívanmi a Mlynčanmi. Dodnes vystupuje na národnostných folklórnych a náboženských podujatiach. Viackrát bol ocenený Zlatým diplomom, naposledy v roku 2006 v Bánhide. Členovia krúžku s veľkou láskou a úctou spievajú naše slovenské piesne, už dlhé roky pracujú obetavo na národnostnom poli, sú reprezentantmi nielen Santova, ale celej naše Slovače. Vedúcou súboru je Mária Nagy-Győriová.

K účastníkom osláv sa prihovoril aj vzácny hosť, predseda Národnej rady SR Pavol Paška:

- Od prvého momentu, čo som tu medzi vami, sa cítim, ako doma. Nielen preto, lebo pochádzam z Košíc, ktoré nie sú tak ďaleko odtiaľto a nielen preto, lebo tu počujem krásnu, ľubozvučnú slovenčinu, ale najmä preto, lebo tu stretávam dobrých ľudí, ľudí dobrej vôle... Pred skoro dvanástimi storočiami vzniklo písmo, ktorým dnes vieme komunikovať nielen naše starosti a radosti, ale aj naše hodnoty a ktoré nás, Slovákov spája kdekoľvek na svete... O pár mesiacov možno aj neďaleký hraničný prechod prestane byť skutočnosťou a zaniknú hranice medzi štátmi v Európe. Čo však jednoznačne môžem tvrdiť, národy v Európe nezaniknú, pretože nezanikne ich jazyk, identita, tradície a kultúra... Dovoľte mi, aby som si vystrel ruku a symbolicky ju podal všetkým Vám ako prejav vďaky za to, že udržiavate slovenské tradície, prejav úcty k tomu, že existuje slovenská kultúra a viery v to, že ešte dlhé roky bude slovenčina znieť aj v Maďarsku úplne prirodzene - povedal predseda NR Slovenskej republiky a zároveň odovzdal pamätnú medailu 10. výročia vzniku Slovenskej republiky tohoročným vyznamenaným.

Záverom ústredných osláv sa ujala slova generálna riaditeľka Odboru národných a etnických menšín pri Úrade ministerského predsedu Erika Némethová, ktorá ako obyvateľka Síleša, slovenskej obce v Komárňanskej župe, kde sa vlani prvýkrát ustanovila miestna slovenská samospráva vidí pre národnosti žijúce v Maďarsku množstvo ďalších možností: „Som toho názoru, že všetky kultúrne podujatia, akcie napomáhajú tomu, aby zachovávanie tradícií, pestovanie kultúry a jazyka boli rovnako dôležité aj pre ďalšie, nastávajúce generácie.“

Po krásnych melódiách vyznamenaného pávieho krúžku zo Santova a hostiteľského zboru, ako aj ďakovných slovách vedúcej santovského kolektívu Márie Nagy-Győriovej v mene všetkých vyznamenaných renomovaní hostia v spoločnosti účastníkov a kultúrnych telies sa počas slávnostného sprievodu premiestnili do Regionálneho kultúrneho centra, kde program pokračoval vystúpením folklórnych súborov a veselicou Slovákov z celého Maďarska.

(csl)

Folklórne pásmo Od malučka ja vandrujem po švece

Tohoročný Deň Slovákov v Maďarsku poskytol opäť možnosť na obsiahlu prezentáciu slovenskej kultúry v Maďarsku. Do organizovania najvýznamnejšieho sviatku Slovákov v Maďarsku sa zapojilo Slovenské osvetové centrum (SOC) so svojimi regionálnymi kultúrnymi strediskami, ako aj domáci organizátori. Folklórne pásmo Od malučka ja vandrujem po švece, v rámci ktorého vystúpili slovenské kultúrno-umelecké telesá z celého Maďarska, sa konalo na javisku pri miestnom regionálnom dome. Podobne ako v roku 2006 v Slovenskom Komlóši, aj v Baňačke jednotlivé regióny obývané Slovákmi predstavili záujemcom aj svoju gastronómiu a ľudovoumelecké výrobky. Z Bakoňu prišli drevorezbári, Sarvašania lámali slamu, ženy z Mlynkov priniesli domáce zákusky a pálené, Čabania pohostili účastníkov domácimi klobásami a plietli vrkoče dievčatám, Komlóšania na mieste piekli klobásu a vystavovali domáce tkaniny, Veňarčania podkovávali vajcia, podávali pagáčiky a „heróke“ a Spolok peštianskych slovenských osád (Dolina) vo svojom stane vystavil slovenské kroje. Slovenské osvetové centrum CSS za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri tejto príležitosti vydalo brožúrku programov, ktorá obsahuje kultúrne podujatia od 5. júla 2007 (štátny sviatok Slovenska, sviatok sv. Cyrila a Metoda) do 5. júla 2008 a rôzne dôležité informácie.

Prítomných v mene organizátorov privítala riaditeľka SOC Katarína Királyová a požiadala starostu obce Pétera Szamosvölgyiho, aby sa prihovoril účastníkom. - Je pre nás cťou, že najväčší sviatok Slovákov v Maďarsku je usporiadaný práve u nás - povedal starosta - Obyvateľstvo v Zemplíne je trochu iné, ako inde. V priebehu storočí sa tu zmiešalo veľa národov. Len v Baňačke, Novom Meste pod Šiatrom a Károlyfalve žijú Slováci, Švábi, Rusíni a Rómovia, ktorí, majú aj svoje samosprávy. Možno, ani nevieme, koľkoraká krv preteká v našich žilách. Jedno je isté: nezávisle na tom sme odkázaní na seba navzájom. Môžeme patriť do zvolenej alebo do tradičnej spoločnosti, ale niekam patriť musíme.

Pred otvorením kultúrneho programu riaditeľka SOC poprosila Zoltána Sávolta zo Slovenského Komlóša, aby svoj výrobok, tkaný koberec odovzdal ako dar predsedovi CSS Jánovi Fuzikovi.

„Keď sa žene ohlásili bôle, baby vyhnali chlapov z chalupy, popred posteľ natiahli kútnicu a dobre pozatvárali dvere a okná, aby rodičku neofúklo. A keď zaznel plač, dieťa umyli, do vyhriatych plienok a starej bielizne okrútili. Potom, ak to bol chlapec, do slamenice a na kus barančiny ho položili, aby mal kučeravé vlasy a na chlebovej lopate ho vystrčili von z okna slovami: „Svetom, moje, svetom!“ Aby sa sveta nebál, aby z neho bol drotár“ - tými slovami otvorila folklórne pásmo Dňa Slovákov v Maďarsku Katarína Királyová. Kultúrny program uviedli domáci: javisko obsadili členovia najmladšej skupiny tanečníkov slovenskej základnej školy v Novom Meste pod Šiatrom, ktorí predniesli tance z Medzihoria. Nasledujúca folklórna skupina bola z Ečeru. Tanečný súbor Zelený veniec predstavil staroečerské tance, s ktorými zožal veľký úspech. Drotár Ladislav Ignác a Mária Nedeliczká predniesli krátky príbeh o tom, ako pracovali kedysi drotári vo Veňarci. Bakoňský región zastupovala obec Čerňa; odtiaľ pricestoval ženský spevácky zbor, ktorý na javisku oživil tradície na priadkach. Pilíšsky región reprezentoval ženský spevácky zbor z Čívu. Členovia tanečného súboru Tešedík zo Sarvaša zatancovali tradičné dožinky. Žofia Hajnalová z Békešskej Čaby, ktorá predniesla krátky príbeh o drotároch na Čabe. Ako posledný vystúpil tanečný súbor Lipa z Budapešti, ktorý uviedol čepčenie v Medzihorí.

Záverečným aktom celodňového podujatia bolo vystúpenie kapely Santovská nálada pod vedením Jozefa Széplakiho. Zabezpečila výbornú náladu a hostia sa zabávali do skorého rána.

(aszm)