Stretnutie vedúcich národnostných súborov a samospráv

Potrebný dialóg a výmena skúseností

Čabianska organizácia Slovákov (ČOS), Slovenská menšinová samospráva v Békešskej Čabe a Kultúrny dom železničiarov usporiadali 11. až 13. februára v metropole dolnozemských Slovákov už tradičné Celoštátne stretnutie predsedov menšinových samospráv.

Foto: E. P. Fábiánová a F. Zelman       

Akcia sa začala v piatok, keď hostí privítala členka predsedníctva ČOS, riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová. Účastníkov stretnutia prišli pozdraviť aj generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo a tajomník Výboru pre národnostné a etnické menšiny Samosprávy Békešskej župy József Hevesi. A. Ištvánová sa poďakovala riaditeľovi kultúrneho domu Istvánovi Maczkóovi za všestrannú pomoc pri príprave stretnutia. Prítomným sa prihovoril aj podpredseda Valného zhromaždenia Békešskej župy László Bartóki, ktorý pripomenul, že dôležitý je dialóg: tak v rámci národností, ako aj v rámci väčšinového národa a napokon medzi národnosťami a väčšinovým národom.

Po úvodných príhovoroch odzneli prednášky o aktuálnych národnostných otázkach. Prvým prednášajúcim bol vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Anton Paulik, ktorý hovoril o národnostnej politike Európskej únie a o novele menšinového a volebného zákona. Ako povedal, v EÚ neexistuje jednotný systém národnostnej politiky, ba je veľkým kladom, že práve na žiadosť maďarských europoslancov sa dostala do ústavy otázka menšín. Avšak - ako je všeobecne známe - iba ako individuálne, a nie ako kolektívne právo. V oblasti menšinovej politiky sú dva záväzné dokumenty pre členov EÚ: rámcová dohoda o ochrane menšinových práv podpísaná v roku 1992 a charta menšinových jazykov podpísaná v roku 1993. Ale aj tieto dohody platia iba v tých členských štátoch, ktorých národné zhromaždenia ich ratifikovali, napríklad v Maďarsku. O plnení týchto dohôd musia štáty referovať v pravidelných intervaloch, čo znamená, že politici sa aspoň občas zaoberajú týmito otázkami. A. Paulik vo svojej prednáške hovoril aj o tom, že Maďarsko pred vyše desiatimi rokmi bolo veľmi pokrokové prijatím menšinového zákona, ale pomaly svoje prvenstvo stráca, lebo okolité štáty prijali za posledné roky naozaj dobré menšinové zákony, ktoré vo viacerých prípadoch čerpali z maďarských skúseností. Aj preto je potrebné, aby bola čím skôr schválená modifikácia menšinového a volebného zákona, ktoré A. Paulik stručne charakterizoval. Na konci svojej prednášky vyzval účastníkov, aby boli aktívni a iniciatívni aj počas nasledujúcich volieb menšinových samospráv.

Starosta obce Čorváš Menyhért Szilágyi začal svoj prejav tým, že ako stály účastník týchto stretnutí by radšej hovoril o konkrétnych udalostiach, ako o teórii. Ako sme sa dozvedeli, v šesťtisícovom Čorváši pracuje 21 občianskych organizácií, s ktorými nielen samospráva, ale aj ostatné zoskupenie dobre spolupracujú. Ako povedal, je to veľmi dôležité, keďže v EÚ sa kladie väčší dôraz na spoločenské organizácie, ktoré niekedy vykonávajú aj štátne funkcie. M. Szilágyi zároveň upozornil: treba dbať na to, aby sa občianska sféra nestala štátom v štáte.

Tretím prednášateľom bol starosta obce obývanej občanmi rumunskej národnosti Méhkerék Tivadar Martyin, ktorý hovoril o svojich skúsenostiach. V tejto osade vznikla rumunská menšinová samospráva hneď v prvom cykle a odvtedy vždy využili možnosť založiť si menšinový zbor. Ako sme sa dozvedeli, Rumuni zápasia s podobnými problémami ako Slováci v Maďarsku: s rýchlou asimiláciou, nie jednojazyčnými školami atď.

Po prednáškach nasledovala diskusia, v ktorej účastníci mohli klásť otázky prednášateľom i podpredsedníčke Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelke Rybovej a regionálnej radkyni CSS, členke Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Helene Čičeľovej. E. Rybová pripomenula, že netreba zabúdať ani na parlamentné zastúpenie menšín. Totiž ak by sme mali svojho človeka v národnom zhromaždení, od neho by sme sa dozvedeli informácie z prvej ruky a on by mohol účinnejšie bojovať v záujme menšín.

Účastníci stretnutia sa v sobotu mohli zoznámiť s činnosťou Domu slovenskej kultúry a Slovenského oblastného domu, zúčastnili sa konferencie pod názvom Tradície a turistika a slovenskej zabíjačky na dvore DSK. Na nedeľu organizátori pripravili záverečné stretnutie, tentokrát bez prednášateľov, kde si účastníci v plodnej diskusii mohli vymeniť názory a spoločne nachádzať odpovede na každodenné otázky.

Eva Patayová Fábiánová