Spolok Slovákov z Maďarska ● 60. výročie presídlenia

Na výročnom stretnutí Spolku Slovákov z Maďarska v Galante sa konala spomienková slávnosť pri príležitosti 60. výročia repatriácie Slovákov.

Po skončení druhej svetovej vojny v rámci presídľovacej akcie repatriovalo na Slovensko viac ako sedemdesiat tisíc Slovákov z Maďarska, ktorí sa usídlili v juhozápadnej časti Slovenska. Niekoľko desiatok slovenských rodín reemigrovalo z Maďarska už po rozpade monarchie v roku 1918, teda v časoch, keď v bývalom Československu prebiehala prvá pozemková reforma a v rámci nej sa parcelovali veľkostatky. Početná rodina Slovákov pochádzajúcich z Maďarska sa pri príležitosti 50. výročia hromadného presídlenia do vlasti svojich predkov rozhodla založiť si Spolok Slovákov z Maďarska.

- S touto myšlienkou sme sa zaoberali už dávnejšie, ale až v roku 1987 sa hŕstka nadšencov, ktorým dolnozemskosť dlhé roky rástla v srdci, stávala zárukou, že na budúci rok sa to už musí podariť a spolok vznikne. V roku 1988 sa uskutočnilo zakladajúce valné zhromaždenie, ktoré odsúhlasilo vznik Spolku Slovákov z Maďarska, - uviedla jeho predsedníčka Anna Piláriková, ktorá stojí na čele spolku od jeho vzniku. Spolok má sídlo v Dome Matice slovenskej v Galante a jeho hlavným cieľom je kultúrnymi a spoločenskými aktivitami posilňovať spolupatričnosť a sebavedomie repatriantov. Medzi jeho ďalšie úlohy patrí aj vzájomná spolupráca a návštevy u Slovákov žijúcich v mestách a dedinách v Maďarsku, skadiaľ pochádza najviac repatriovaných Slovákov. Medzi takéto mestá patrí najmä Slovenský Komlóš, Békešská Čaba, Pitvaroš... Dobrým príkladom je aj samotná spolupráca miest Galanta a Slovenský Komlóš a tiež spolupráca evanjelických cirkevných zborov, čoho výsledkom je niekoľko spoločne vytvorených diel. Za zmienku stojí napríklad inštalovanie pamätnej tabule v evanjelickom kostole a umiestnenie pamätníka z tatranskej žuly a bronzu, ktorý sa viaže na osídlenie Komlóša Slovákmi pred 260 rokmi. Spolok Slovákov z Maďarska vyvíja svoju činnosť ako občianske združenie a má vyše štyristo členov, ktorých rodiny alebo ich potomkovia sa presídlili na Slovensko z rôznych oblastí Maďarska. Najväčší počet členov tohto spolku sa viaže na príchod zo Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby, Pitvaroša, Albertu a Bánhedeša. Spolok je kolektívnym členom Matice slovenskej a aktívnym členom Združenia spolkov dolnozemských Slovákov. Do tohto združenia patria Spolok Slovákov z Juhoslávie, Spolok Slovákov z Rumunska a Spolok Slovákov z Bulharska. Z uvedených spolkov je Spolok Slovákov z Maďarska najpočetnejším a aj jeho činnosť patrí medzi najaktívnejšie a najvšestrannejšie. Okrem bohatého celoročného programu vždy v októbri usporadúva v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Galante tradičné výročné stretnutie svojich členov s pestrým programom.

Tak to bolo aj tohto roku, keď 9. októbra v priestoroch Domu Matice slovenskej sa popri zhodnotení svojej činnosti uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti 60. výročia repatriácie Slovákov. V rámci podujatia sa uskutočnila prezentácia básnickej zbierky Michala Hronca s názvom Za väčšou skyvou a promócia najnovšej knihy Jána Jančovica s názvom Navrátilci, ktorá je zameraná na rôzne príbehy ľudí, ktorí sa po skončení druhej svetovej vojny vrátili do svojej vlasti na Slovensko. Súčasťou tohto podujatia bola aj vernisáž výstavy insitného umenia Kovačickí a padinskí naivisti, pochádzajúcich zo zbierok Galérie Pavla Čapu z Padiny. V kultúrnom programe účastníkov stretnutia najviac pobavilo vystúpenie matičiarok z Diakoviec, ktoré pochádzajú z dolnozemského Albertu. Ich scénky z dolnozemského prostredia, nárečie a ľudové zvyky mnohým pripomenuli minulé časy prežité v ich dolnozemských rodiskách. Všetci účastníci výročného stretnutia sa spoločne odobrali k pamätníku, ktorý stojí pred Domom Matice slovenskej v Galante, odhalenému pri príležitosti 50. výročia presídlenia Slovákov do starej vlasti a za spevu hymnickej piesne Kto za pravdu horí... položili k nemu veniec.

Ján Jančovic