Znepokojenie MZV SR ● Prísaha členov Maďarskej gardy

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky so znepokojením prijalo správu o ďalšej prísahe, tentoraz značne väčšej skupiny niekoľko sto nových príslušníkov Maďarskej gardy založenej extrémistickou pravicovou stranou Jobbik.

„Legálne fungovanie polovojenských zoskupení, vykazujúcich prvky a symboly agresívnej a fašistickej ideológie, je v členskej krajine EÚ a NATO hrubým popieraním hodnôt a demokratických princípov integrujúcej sa Európy, ktorá by toto nemala nechať bez povšimnutia,” píše sa v stanovisku MZV SR, ktoré agentúre SITA poskytol jeho hovorca Ján Škoda. Ministerstvo oceňuje odmietavý postoj maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya voči Maďarskej garde, ale zároveň je prekvapené, že Maďarská garda bola vôbec zaregistrovaná a že zatiaľ nedošlo k zákazu tohto militantného a revizionistického zoskupenia, ktoré podľa vlastných vyhlásení hodlá svoje aktivity rozširovať aj mimo územia Maďarska. Pre Slovenskú republiku je podľa MZV SR neprijateľná situácia, keď v jej susedstve ožíva duch fašizmu a neznášanlivosti ako symbolika neblahej minulosti, ktorú dnes odmieta celá demokratická Európa. V Slovenskej republike bola organizácia podobného charakteru - Slovenská pospolitosť, nekompromisne zakázaná a rozpustená, píše sa v stanovisku. Podobný postoj očakávame od príslušných orgánov Maďarskej republiky v zmysle vyjadrenia vlády Maďarskej republiky z 29. augusta, že využije všetky ústavné prostriedky, aby potlačila a zamedzila šírenie extrémistických ideológií a hnutí v Maďarskej republike.

Existencia gardy je opodstatnená, tvrdia diváci prísahy

Takmer 600 nových členov združenia Maďarskej gardy zložilo 21. októbra prísahu na Námestí hrdinov v Budapešti. Na akte prísahy sa zúčastnilo vyše 3000 divákov a pravicových sympatizantov s národnými a árpádovskými vlajkami, ktorí sa zhodujú v tom, že existencia gardy je opodstatnená. Ako povedal bývalý príslušník maďarskej menšiny v Rumunsku na otázku TASR o opodstatnenosti gardy, on považuje za samozrejmé, že vznikla Maďarská garda. „Je prirodzené, že konečne treba založiť v Maďarsku taký spolok, ktorý sa zakladá na národnom povedomí a národnom cítení. Som zo Sedmohradska, odtiaľ som ušiel asi pred 20-rokmi. Zdá sa, že ak dnes chcem byť ozajstným Maďarom, musím sa vrátiť do Sedmohradska,” konštatoval na margo podľa neho neúnosnej situácie v Maďarsku. Staršia pani zdôraznila, že by konečne bolo potrebné presadzovať aj národné záujmy, a nielen záujmy globálneho kapitálu. „V Maďarsku už neexistuje obrana vlasti. Maďarská armáda je v Afganistane a v Iraku, našu domovinu nemá kto ubrániť,” konštatovala. Podľa iného diváka prísahy prakticky prestalo existovať udržiavanie poriadku prostredníctvom maďarskej armády. „Domnievam sa, že časom by z gardy mohla byť náhrada vojska, boli by sme tomu radi. V Maďarsku je možné kradnúť, klamať, policajta však nevidno, vojaka tiež nie. Niečo treba urobiť,” dodal. Na margo aktivít Maďarskej gardy v susedných krajinách vyjadril názor, že to, čo v roku 1920 neprávom Maďarom zobrali, by sa malo raz vrátiť. „Bez toho, že by sme chceli obyvateľstvu - národnostiam okolitých krajín nejako škodiť. Chcem pripomenúť, že o Maďaroch tvrdili, že sú nacionalisti, šovinisti, iba nie čestní ľudia, pritom na uhorských minciach boli vyrazené hodnoty v štyroch jazykoch, čo bol ojedinelý jav vo svete. Konflikty medzi národmi nerobia ľudia, ale politika,” podotkol. „Prečo občania slovenskej národnosti nevstupujú do Maďarskej gardy? V roku 1848 sme bojovali bok po boku Maďari aj Slováci, neboli sme nepriateľmi. Nech prídu, môžu aj oni vstúpiť. Ak môžu byť členmi gardy Židia, môžu prísť aj Slováci,” povedal pre TASR iný starší pán, ktorý sa prišiel pozrieť na akt prísahy.

V Budapešti prisahala Maďarská garda

Na budapeštianskom Námestí hrdinov 21. októbra v popoludňajších hodinách zložilo slávnostnú prísahu asi šesťsto nových členov Maďarskej gardy, ktorá je často označovaná za polovojenskú organizáciu. Ako prvá nastúpila päťdesiatka starých členov. Tí zložili prísahu ešte v auguste tohto roku. Následne za nimi pripochodovali noví členovia, medzi ktorými boli po prvý raz aj ženy. Zaodetí do čierneho, v bielych košeliach s bielo-červenými šatkami uviazanými okolo krkov sa pozdravili s hlavnými predstaviteľmi, zložili prísahu a zasalutovali. Vyjadriť podporu im v chladnom počasí prišlo niekoľko stoviek sympatizantov tlačiacich sa okolo miesta vyhradeného pre zloženie prísahy. Nad hlavami mávali maďarskými zástavami, ale aj bielo-červenými, v štýle Árpádovcov, ktoré organizáciu symbolizujú. Pred vstupom do organizácie musel každý zo zúčastnených absolvovať povinný výcvikový kurz. Podľa hovorcu Maďarskej gardy, ktorá je svojím charakterom šovinistická, Jónása Leventeho je hlavným cieľom Maďarskej gardy zlepšiť situáciu v krajine. Tá je podľa neho momentálne neuspokojivá a to predovšetkým v oblasti sociálnej. „Maďarsko potrebuje organizáciu ako je táto, má občiansky, nie politický charakter. Máme tu veľa problémov, ktoré potrebujeme vyriešiť, ale naši politici sa o ne nezaujímajú. Táto organizácia má moc, dokáže veci zmeniť, napríklad môžeme ochrániť našu spoločnosť, naše ulice,” povedal pre SME Levente. Ako dodal, členmi organizácie sa môžu stať aj cudzinci, nevedel však povedať, či medzi novými členmi sú aj nejakí Slováci. „Sme otvorený hocikomu, každý kto chce a má záujem, môže sa stať naším členom,” spresnil. Levente odmietol, že organizácia má fašistický charakter, no o tom, že sa stotožňuje s niektorými fašistickými ideami svedčí i skutočnosť, že pred zložením slávnostnej prísahy sa budúci gardisti stretli pred budovou, v ktorej kedysi sídlila maďarská fašistická strana. Od akcie ako aj organizácie sa dištancovali všetky maďarské parlamentné strany, vrátane Organizácie mladých Fideszu.

Garda rastie, Maďari k nej cítia odpor

Nebolo to len trápne operetné predstavenie, nad ktorým možno mávnuť rukou. Maďarská garda sa desaťnásobne rozrástla. Prísaha viac pol tisíca ultrapravičiarov však v Maďarsku nevyvolala taký rozruch ako augustový slávnostný sľub prvých 56 členov tohto polovojenského združenia. A to ani vo Zväze židovských náboženských obcí Maďarska, ktorý koncom leta najviac bil na poplach. „Hoci nárast početného stavu Maďarskej gardy nie je dobrý signál, od prvej prísahy sa už jasne ukázalo, že väčšina maďarskej spoločnosti týchto ľudí nepodporuje a má k nim odpor,” povedal jeho predseda Péter Feldmájer. Médiá si dávali pozor, aby nadmernou publicitou nerobili extrémistom reklamu. Vládnuci socialisti opätovne vyzvali všetkých demokratov, aby sa jasne ohradili proti prejavom extrémizmu. Maďarskú gardu už v sobotu odsúdila mládežnícka organizácia opozičného Fideszu. Pridali sa k nej aj ďalšie maďarské mládežnícke združenia z Karpatskej kotliny, ktorých predstavitelia sa zišli v Komárome. Dupot bagančí nováčikov v čiernych uniformách si prišlo vypočuť asi tritisíc ľudí. Mnohí z nich mávali červeno-bielymi prúžkovanými vlajkami, aké za vojny používali fašisti zo Šípových krížov. Prví gardisti sa popoludní zoradili na Andrássyho bulvári, neďaleko niekdajšieho sídla Šípových krížov, ktorých strana práve pred 63 rokmi prevzala pučom moc a zaviedla fašistickú hrôzovládu. Odtiaľ prepochodovali na Námestie hrdinov. Šéf krajne pravicovej mimoparlamentnej strany Jobbik Gábor Vona, ktorý je aj vodcom gardy, za jej hlavnú úlohu označil „pozdvihnutie povedomia maďarského národa”. Vona opätovne poprel, že by medzi novými členmi boli občania susedných krajín. Už predtým však pripustil, že spomedzi asi 5 000 žiadostí o členstvo, ktoré garda dostala, prišlo približne sto aj zo Slovenska. Gardistov tentoraz neprišiel pozdraviť Lajos Für, minister obrany niekdajšej pravicovej vlády, ktorý prvej skupine v lete odovzdával osvedčenie. Chýbala aj poslankyňa opozičného Fideszu Mária Wittnerová. Zhromaždení sa nedočkali ani požehnania. Kňazom katolíckej, evanjelickej a kalvínskej cirkvi, ktorí v auguste vysvätili zástavu gardy, ich vrchnosť zakázala účasť.

Kroky Maďarskej gardy škodia aj F. Gyurcsányovi

Posledné aktivity Maďarskej gardy škodia aj samotnému predsedovi vlády našich južných susedov Ferencovi Gyurcsányovi. V reakcii na rozšírenie tejto polovojenskej jednotky o ďalších 600 členov to pre TASR uviedol politológ Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak. Podľa jeho slov sú tieto iniciatívy stratégiou radikálnych pravicových síl na prebojovanie sa do najvyššej politiky. „Určite to prispeje nielen k zhoršovaniu vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom, ale aj medzi Maďarskom a jeho ďalšími susedmi,” povedal Marušiak. Napriek masovému rozšíreniu gardy si nemyslí, že by do týchto záležitostí mala zasahovať EÚ. „Musí si to ale všímať a monitorovať situáciu. Je však dôležité, aby sa k tomu vyjadrili maďarské oficiálne orgány a orgány činné v trestnom konaní.” Na otázku TASR, ako by sa SR v tejto situácii mala zachovať, odpovedal, že je nutné reagovať a upozorňovať na možné riziká, „ale treba si tiež uvedomiť, že to nie je oficiálna iniciatíva Maďarska”. Ako pokračoval, Slovensko by malo žiadať rozhodnejšie zakročenie maďarskej strany, než k akému došlo v čase vzniku gardy. „Keď na Slovensku vznikla Slovenská pospolitosť, tak naše orgány ju zakázali a všetky významnejšie politické strany sa od nej dištancovali,” dodal. Prítomnosť maďarského exministra obrany Lajosa Füra nevníma dramaticky, keďže je to v súčasnosti súkromná osoba, aj keď uznáva, že v pravicových kruhoch má autoritu. Aj podľa prezidenta Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova bude dôležité to, ako sa s tým vyrovná maďarská vláda. „Myslím si, že zatiaľ dala dosť jasne najavo, že považuje činnosť tejto organizácie za spoločensky nebezpečnú. Sú tam pokusy dať činnosť tejto organizácie do právnych rámcov. Maďarská vláda sa od toho dištancovala, takže tento signál je jasný,” konštatoval pre TASR. Mesežnikov súhlasí s tým, že takýto krok treba na Slovensku odsúdiť, lebo nie je v súlade s demokratickým systémom. Avšak celú kauzu vníma ako zámienku pre niektorých politikov na to, aby stupňovali protimaďarské vyhlásenia. „Maďarsko je pod tlakom a signály okolitých štátov sú tiež veľmi kritické,” zdôraznil. Na druhej strane si myslí, že iba samotný fakt prijímania nových členov by nemal zvýšiť napätie medzi Slovenskom a Maďarskom. Domnieva sa ale, že to nepomáha susedskému spolunažívaniu, a keďže niektoré koaličné aj opozičné strany využívajú existenciu Maďarskej gardy na kritické výroky, či už voči maďarskej vláde, Maďarsku alebo SMK, sa dá podľa neho čakať, že táto udalosť vzájomné vzťahy ešte viac skomplikuje. Na akte prísahy nových členov na Námestí hrdinov v Budapešti sa v nedeľu zúčastnilo vyše 3000 divákov a pravicových sympatizantov s národnými a árpádovskými vlajkami. Medzi novými gardistami, ktorí skladali sľub na kópiu uhorskej koruny, boli aj prvé ženy. Na rozdiel od očakávaní nie sú však medzi nimi občania susedných krajín. Prvých 56 gardistov prisahalo v auguste na Budínskom hrade.