Národnostný galaprogram v Maďarskom osvetovom ústave

Dobre známe tváre z radov rôznych národností sa schádzali v tretiu adventnú nedeľu v budove Maďarského osvetového ústavu v Budapešti.

Na javisku Štefan Tóth a Boleráz

Slávnostne oblečení ľudia zo všetkých kútov Maďarska vyhoveli pozvaniu generálnej riaditeľky tejto inštitúcie Eriky Borbáthovej na tradičný národnostný galaprogram pri príležitosti Dňa menšín. V rámci tohto podujatia sa od roku 2005 udeľuje vyznamenanie Pro Cultura Minoritatum Hungariae osobnostiam a kolektívom, ktoré sa zaslúžili o zachovanie a zveľaďovanie kultúry svojej komunity. Hlavným patrónom slávnosti je od začiatkov predsedníčka Národného zhromaždenia Katalin Sziliová, ktorá síce nemohla byť osobne prítomná, ale prostredníctvom svojej hlavnej radkyne pre otázky národnej politiky Viktórie Kishegyiovej sa podelila s prítomnými o svoje myšlienky. Päťdesiatdeväť rokov po jednohlasnom schválení Deklarácie základných ľudských práv Organizácie Spojených národov predsedníčka parlamentu považovala za aktuálne vyzdvihnúť potrebu rozhodného vystupovania proti prejavom národnostnej a náboženskej neznášanlivosti v maďarskej spoločnosti. Pripomenula, že vláda Maďarskej republiky v roku 1995 vyhlásila 18. december za Deň menšín, keď sa venuje zvýšená pozornosť národným a etnickým minoritám, s väčšinou ktorých žijú Maďari v spoločnom štátnom útvare od svojho príchodu do Karpatskej kotliny. Zároveň upriamila pozornosť prítomných na to, že Európska únia vyhlásila nadchádzajúci rok 2008 za Rok dialógu medzi kultúrami s mottom „Spoločne v rôznorodosti“. Generálna riaditeľka Maďarského osvetového ústavu Erika Borbáthová prvoradé poslanie Dňa menšín a národnostného galaprogramu vidí v upriamení pozornosti na to, že menšiny v Maďarsku zachovávaním svojho jazyka a kultúry vytvárajú hodnoty, ktoré sa stávajú súčasťou maďarskej národnej kultúry a obohacujú ju. Tohoročné vyznamenania Pro Cultura Minoritatum Hungariae mohli prevziať bulharská tanečná skupina „Martenica“, Anna Nagyová Váradiová za pestovanie rómskej kultúry, chorvátsky historik Dinko Šokčevic, nemecký Ženský spevácky zbor z Villányu, arménska katolícka farnosť, rumunský choreograf a učiteľ János Ruzsa, Srbské divadlo v Maďarsku a historik, muzeológ Dr. Štefan Tóth. Štefana Tótha z Múzea Ferenca Móru v Segedíne mnohí z nás dobre poznajú, ale pre tých, ktorým nie je známy, uvádzame slová z laudácie, ktoré odzneli pri odovzdávaní vyznamenania. Narodil sa roku 1957 vo Veľkom Bánhedeši ako tretí syn slovenskej rodiny. Slovenská národnostná pospolitosť tejto békešskej dedinke a silné rodinné putá natrvalo ovplyvnili jeho identitu a materinský jazyk. Do gymnázia chodil v Békešskej Čabe, vysokoškolský diplom získal v Segedíne. Už počas štúdia sa stal motorom segedínskeho národnostného života a zároveň zakladateľom Spolku segedínskych Slovákov a miestnej slovenskej samosprávy. Svoj výskum zameriava predovšetkým na historické pozadie slovenskej osvety a kultúry. Je iniciátorom interetnickej spolupráce v Čongrádskej župe a dolnozemskom regióne.

Obecenstvo galaprogramu kultúrnych telies všetkých trinástich národností, ktorý nasledoval po odovzdaní vyznamenaní, sa mohlo oboznámiť aj s citarovou skupinou Boleráz z Békešskej Čaby. Skupina vznikla v roku 1997 z iniciatívy Domu slovenskej kultúry a Čabianskej organizácie Slovákov. Skupina mladých dievčat, ktorá pracuje pod vedením vynikajúceho znalca ľudových nástrojov a pedagóga Ladislava Paulika, očarila obecenstvo kyticou slovenských ľudových piesní zo Sarvaša. Formácia sa môže pochváliť aj tým, že počas svojej desaťročnej činnosti v rokoch 1998, 1999, 2006 a 2007 na kvalifikačných súťažiach získala ocenenie Zlatý páv, vystúpila na mnohých festivaloch v Maďarsku, na Slovensku, v Českej republike, Ukrajine a Rumunsku a v tomto roku vydala aj metodické CD a DVD.

Štefanovi Tóthovi blahoželáme k vyznamenaniu a 10-ročnej citarovej skupine Boleráz želáme ešte veľa desaťročí aktívnej činnosti!

(br)