Definitívne padli hranice ● Vstúpili sme do Schengenu

Maďarsku a Slovensku už na ceste do Európy nestoja v ceste žiadne prekážky. Aj tá posledná /hranice so štátmi EÚ/ padla...

Šahy - Štúrovo ● Hranicu rozdeľoval Orbán a Csáky

Niekoľko tisíc ľudí oslavovalo včera v Šahách a Štúrove vstup Slovenska do schengenského priestoru. Obidva hraničné priechody s Maďarskom využívajú denne stovky ľudí z priľahlého regiónu, ktorí dochádzajú za prácou do maďarských priemyselných parkov. Zrušenie hraníc vítajú, očakávajú, že sa pre nich výrazne skráti čas strávený na ceste do práce a späť. Bežná premávka na hraniciach Šahy - Parassapuszta a Štúrovo - Ostrihom bola zvyčajne plynulá, výrazne sa však zhoršovala v období pred sviatkami. „Na obidvoch stranách hranice sa pred sviatkami zvyšuje nákupná turistika, niekedy sme čakali na vybavenie desiatky minút,” tvrdia obyvatelia Štúrova, dochádzajúci za prácou do Ostrihomu. Slávnostný program pri príležitosti vstupu do schengenského priestoru sa začal v Šahách už počas dňa. V rámci diskusného fóra zameraného na témy Maďari v Československu v rokoch 1938 až 1948, Nárast populizmu vo východnej časti strednej Európy a Chaos a východiská sa predstavili poprední slovenskí i maďarskí historici, sociológovia, literárni vedci i publicisti. Svojou účasťou podporil oslavy predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky, ktorý sa podvečer stretol v Štúrove s predsedom maďarskej strany Fidesz Viktorom Orbánom. Oslavy pokračujú na hlavnom námestí v Šahách i v priestoroch hraničného priechodu, kde sa do polnoci budú najmä mladí ľudia baviť na laserovej diskotéke. Podujatie vyvrcholí úderom polnoci slávnostným ohňostrojom.

Štúrovo aj Ostrihom oslavovalo veľkolepo

Obidve pohraničné mestá Štúrovo aj Ostrihom privítali vstup do schengenského priestoru veľkolepo. Najprv sa pod historickou ostrihomskou bazilikou slávnostne rozlúčili pracovníci slovenskej aj maďarskej hraničnej polície, potom sa na štúrovskej radnici stretli na spoločnom zasadaní poslanci mestského zastupiteľstva Štúrova a tiež Ostrihomu. Plávajúce kahance s plamienkami po Dunaji symbolizovali odchádzajúcu dobu pasových kontrol. Okolo polnoci sa na moste Márie Valérie v Štúrove stretlo veľké množstvo ľudí. Pár sekúnd po polnoci sa ozval potlesk. Štúrovčania sa tešili a vítali vstup do schengenského priestoru. Objímali sa nielen bežní obyvatelia, ale aj pracovníci maďarskej a slovenskej pohraničnej polície, ktorí tu skončili činnosť. Krátko po tom bola obnovená premávka automobilov zo Štúrova do Ostrihomu a späť, tentoraz bez pasovej kontroly. Všetko osvetlil nádherný ohňostroj nad starodávnou ostrihomskou bazilikou a dunajským mostom Márie Valérie.

(tasr, SRo)

Csáky a Orbán slávili zlúčenie Maďarov

Predseda SMK Pál Csáky oslávil vstup do Schengenu s predsedom strany Fidesz a maďarským expremiérom Viktorom Orbánom v Ostrihome. Ako prvý pred niekoľkými stovkami ľudí vystúpil Csáky, vystúpeniu predchádzalo krátke stretnutie delegácií Fideszu a SMK. Csáky spomínal, ako trianonská hranica rozdelila jeho rodinu. Pokračoval v príbehu o malom bratancovi, ktorý sa matky pýtal, na čo je hranica, keď na oboch stranách žijú Maďari, a ako chlapča dostalo po hlave, lebo sa blížili pohraničiari a matka sa bála, že ho budú počuť. „Nechceme sa vracať v čase, to sa ani nedá, chceme lepšiu kvalitu a šance pre seba,“ povedal. „Ukončíme tu éru, keď Maďara od Maďara oddeľovala fyzická hranica. Otvoríme éru spájania. Pretože to, čo patrí k sebe, zrastie dokopy,“ rečnil Orbán. Odstránenie hraníc podľa neho ešte neznamená zjednotenie národa. Na to je podľa Orbána nutné aj duchovné zjednotenie. Privítal odchod pochybnej liberálnej éry, v ktorej sa na národné hodnoty hľadelo negatívne a slovo národ sa používalo ako nadávka. „Nesmieme dopustiť, aby sa naša špecifická maďarská civilizácia rozpustila v mori národov, ktoré nás obklopujú,“ povedal expremiér. Dnes sa má Csáky na oslavách v hraničných obciach Tachty a Cereď pri Rimavskej Sobote stretnúť aj s maďarským premiérom Ferencom Gyurcsányom. Csákyho nepozvali a stranu mal zastupovať jeho stranícky protivník Zsolt Simon. „Nepovažovali sme za dôležité pozvať Pála Csákyho. Ako súkromná osoba však do našej obce môže prísť, kto len chce. Csáky nefiguruje na zozname účastníkov recepcie,” povedal pre Új Szó starosta obce Tachty Július Molnár. „Pozvali ma,“ tvrdil pre SME Csáky. Tvrdí, že to bolo občianske združenie Poiplie.

Peter Morvay (sme)

Bariéra padá aj medzi mestami Šahy a Vác

Otvorenie schengenského priestoru v slovenskom pohraničnom meste Šahy zaznamenali s celodennými diskusnými panelmi pod spoločným názvom Európa bez hraníc. Zúčastnili sa na nich viaceré známe osobnosti zo Slovenska a Maďarska, ktoré pozornosť venovali súčasnej situácii v krajinách, ale aj populizmu v strednej a východnej Európe a budúcnosti tohto priestoru bez hraničných bariér. Pre bývalého predsedu KDH Jána Čarnogurského v noci padne jedna hranica, ale ďalšie ešte zostávajú. „Sme stále v procese a ten by bolo treba viesť k odbúravaniu ďalších hraníc medzi krajinami. Dôležité bude, že pádom fyzických bariér sa uvoľní priestor na lepšiu komunikáciu medzi ideami v schengenskom priestore.” Politológ Kálmán Petöcz poukázal na niektoré kroky súčasnej slovenskej vlády, ktorými ako by chcela získať kompenzáciu za odbúravanie hraníc tým, že chce získať väčšiu moc nad občanmi. Primátor Šiah Ján Lőwy podotkol pre agentúru SITA, že hraničný priechod, ktorý spája Šahy a Vác bol aj doteraz veľmi frekventovaný. Za rok cezeň prešlo poldruha milióna ľudí. Ešte väčší ruch však očakáva po dnešnej noci. „Je to zároveň akási satisfakcia pre občanov strednej a staršej generácie za obdobie spred roku 1989, že Európa je voľná.”

Schengenský priestor sa rozšíril na 24 krajín

Schengenský priestor voľného pohybu osôb sa o polnoci zo štvrtka na piatok rozšíril z 15 na 24 krajín. Obyvatelia Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Slovenska, Slovinska a Českej republiky slávnostne privítali otvorenie pozemných hraníc, zatiaľ čo v maltskej Valette zrušili pasové kontroly pre trajekty z európskej pevniny. Vďaka hodinovému časovému posunu zrušila hraničné kontroly ako prvá trojica pobaltských štátov. Spomedzi starých členských krajín Európskej únie do Schengenu nepatria iba Veľká Británia a Írsko, ktoré naďalej uplatňujú hraničné kontroly. Z nečlenských krajín do priestoru patria Nórsko a Island, onedlho by sa malo pripojiť aj Švajčiarsko. Z desiatich krajín, ktoré do EÚ vstupovali v roku 2004, sa súčasťou systému zatiaľ nestane iba Cyprus, rovnako ako Rumunsko a Bulharsko, ktoré do únie vstúpili na začiatku tohto roku. Európska komisia (EK) vo štvrtok vyjadrila potešenie nad rozšírením schengenského priestoru. „Od dnešného dňa môžu ľudia cestovať v rámci 24 krajín schengenského priestoru bez stresu a bez kontrol na vnútorných pozemských či morských hraniciach - tak z Portugalska do Poľska ako z Grécka do Fínska. Spoločným pričinením sme odstránili hraničné kontroly, tieto človekom umelo vybudované prekážky brániace mieru, slobode a jednote v Európe, a zároveň sme vytvorili podmienky pre zvýšenú bezpečnosť,” vyhlásil predseda EK José Manuel Barroso. Slovenský a český premiér Robert Fico a Mirek Topolánek v piatok oslávia pripojenie svojich krajín k schengenu spolu s českým a slovenským eurokomisárom Vladimírom Špidlom a Jánom Figeľom na česko-slovenskej hranici medzi Holíčom a Hodonínom. Podľa Figeľa je pristúpenie Slovenska k schengenu „ďalším historickým a dôležitým krokom v integračnom procese, ktorý rozvíja našu spoločnú európsku perspektívu”. Špidla považuje vstup našich krajín do schengenu za „najlepší dôkaz, že proces európskej integrácie má úplne hmatateľný prínos a jeho pozitívne dopady môže pocítiť doslova každý z nás”. Od piatku je možné hranice prekračovať na ľubovoľnom mieste, teda aj cez takzvanú „zelenú hranicu”, mimo doterajších oficiálnych hraničných priechodov. Schengenskú dohodu podpísali 14. júna 1985 v luxemburskom mestečku Schengen. Schengenské opatrenia ustanovujú zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach členských štátov schengenského priestoru, vytvárajú spoločné pravidlá kontrol na vonkajších hraniciach, ustanovujú spoločnú vízovú politiku a zavádzajú sprievodné opatrenia, ktoré umožňujú zrušiť kontroly na vnútorných hraniciach.

Únia víta rozšírenie schengenského priestoru

Európska komisia (EK) vo štvrtok vyjadrila potešenie nad rozšírením schengenského priestoru. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso na margo udalosti vyhlásil: „Od dnešného dňa môžu ľudia cestovať v rámci 24 krajín schengenského priestoru bez stresu a bez kontrol na vnútorných pozemských či morských hraniciach - tak z Portugalska do Poľska ako z Grécka do Fínska. Spoločným pričinením sme odstránili hraničné kontroly, tieto človekom umelo vybudované prekážky brániace mieru, slobode a jednote v Európe, a zároveň sme vytvorili podmienky pre zvýšenú bezpečnosť”. Franco Frattini, podpredseda EK zodpovedný za spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť vyhlásil: „Priestor 24 krajín bez vnútorných hraníc je jedinečným a historickým úspechom. Rozšírenie Schengenu demonštruje záväzok EÚ umožniť legálne cestovanie v rámci únie a do únie, pričom podporuje bezpečnosť vonkajších hraníc a tým posilňuje bezpečnosť všetkých občanov EÚ.“ 21. decembra 2007 sa Estónsko, Česká republika, Litva, Maďarsko, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko stanú členmi schengenského priestoru. Kontroly na vnútorných pozemných a námorných hraniciach medzi týmito štátmi a súčasnými 15 členskými štátmi budú zrušené. Výsledkom bude veľmi hmatateľné naplnenie ideálu voľného pohybu osôb: posledné rozšírenie zväčšuje zónu voľného pohybu o 4 278 km. Od 21. decembra bude možné cestovať bez hraničnej kontroly z Pyrenejského polostrova do pobaltských štátov a z Grécka do Fínska. Napojenie nových členov na Schengenský informačný systém, ktorý umožňuje výmenu informácií o hľadaných, nezvestných a vypovedaných osobách a stratenom a odcudzenom majetku, bolo zaručené pred podpísaním dohody o členstve. Ministri spravodlivosti a vnútorných vecí v novembri dospeli k záveru, že všetky kandidátske krajiny splnili kritériá schengenského acquis. Príprava nových vonkajších hraníc EÚ, financovaná cez Schengenský fond, stála 1 miliardu eur. Kontroly na vonkajších hraniciach zostávajú nezmenené, keďže nové členské štáty EÚ uplatňujú od svojho vstupu acquis týkajúce sa vonkajšej hranice. Jediným rozdielom bude, že nové členské štáty budú tiež kontrolovať občanov tretích krajín v Schengenskom informačnom systéme (SIS). Tým, že policajné zložky na oboch stranách hranice budú mať prístup do SIS, sa posilní bezpečnosť na hraniciach.

(sita)

Rakúsky a maďarský minister vnútra

slávnostne rušili hraničné závory

Za „veľký krok k európskej integrácii” označil rozšírenie schengenského priestoru na východ maďarský eurokomisár László Kovács počas dnešnej slávnosti pred polnočným zrušením hraničných kontrol na rakúsko-maďarských hraniciach. Hraničnú závoru na priechode v rakúskom St. Margarethen Kovács symbolicky odstránil spolu s ministrami vnútra dvoch krajín Güntherom Platterom a Albertom Takácsom. Následne otvorili závoru na maďarskej strane. Posun schengenských hraníc na východ podľa eurokomisára pre energetiku vytvára pre Maďarsko nielen nové príležitosti, ale aj výzvy. Rakúšanov Kovács upokojoval, že po polnoci budú rovnako bezpeční ako predtým. Veľká väčšina rakúskeho obyvateľstva má skeptický postoj k zrušeniu hraničných kontrol s východnými susedmi z obavy pred masívnym prílivom kriminálnych živlov a znížením bezpečnosti. Rakúsky minister vnútra zdôraznil, že pádom hraníc kontinent definitívne prestáva byť rozdelený, uvádza nemecká agentúra DPA. Slávnostný akt pri príležitosti rozšírenia Schengenu sa uskutočnil aj v historickom maďarskom meste Šoproň. Spolu s ministrami vnútra Rakúska a Maďarska boli hosťami podujatia policajní prezidenti z oboch krajín, a tiež zo Slovenska a Slovinska. „Teraz, keď sa poznateľne otvárajú hranice pre všetkých spoluobčanov, máme spoločnú šancu sformovať európsky kontinent,” povedala komisárka EÚ pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová na slávnosti pred radnicou. Maďarský eurokomisár Kovács v Šoproni zdôraznil aj ekonomický význam rozšírenia Schengenu, píše rakúska agentúra APA.

(tasr)

Definitívne padli hranice ● Vstúpili sme do Schengenu

S úderom polnoci zo štvrtka na piatok sa občanom Slovenska otvorila možnosť cestovať do väčšiny susedných krajín bez hraničných kontrol. Slováci tak zožali jednu z hmatateľných výhod Európskej únie, do ktorej vstúpili pred vyše troma a pol roka. Kontroly ostali iba na hraniciach s Ukrajinou. Spolu so Slovenskom vstúpilo do schengenského priestoru aj ďalších osem novších členských krajín EÚ. Z viacerých hraničných miest, na ktorých sa začal voľný pohyb oslavovať už počas dňa, sa najväčšia pozornosť sústredila na úsek medzi Slovenskom a Rakúskom. Hranicu, ktorá počas komunistického režimu tvorila časť „železnej opony” medzi Západom a Východom, otvoril na priechode Petržalka-Berg minister vnútra Robert Kaliňák a starosta luxemburského mesta Schengen Roger Weber. Už dopoludnia na tomto mieste prepílili symbolickú závoru predsedovia vlád Robert Fico a Alfred Gusenbauer. Okrem Rakúska môžu Slováci oddnes voľne cestovať po pozemných komunikáciách aj do Česka, Poľska a Maďarska, teda cez hranice o dĺžke presahujúcej 1500 kilometrov. Zatiaľ čo zrušenie kontrol na česko-slovenskej hranici znamená opätovné zblíženie bývalých krajín federácie takmer 15 rokov od rozdelenia, otvorenie hraníc na juhu má osobitný význam pre polmiliónovú maďarskú menšinu. Kontrola priechodov a stráženie hraníc sa naopak sprísňuje na takmer stokilometrovej vonkajšej schengenskej hranici Slovenska s Ukrajinou. Práve v prípravách na dôkladnejšiu ochranu východnej hranice Slovensko v minulom období meškalo, v poslednom roku však dokázalo svoj schengenský handicap vymazať. Uvoľnenie cezhraničného pohybu sa týka iba pozemných a námorných hraníc. Na zrušenie kontrol na letiskách si Slováci a obyvatelia ďalších ôsmich členských krajín EÚ budú musieť počkať do marca budúceho roka. Ďalším krokom v európskej integrácii Slovenska by malo byť zavedenie eura od roku 2009. Pokiaľ by Bratislave plánovaný termín vyšiel, vstúpilo by do eurozóny ešte pred Českom, Poľskom alebo Maďarskom. Pre občanov bude dôležité aj odbúravanie bariér, ktorými si niektoré západné členské krajiny EÚ bránia prístup na svoj pracovný trh.

(čtk)

Cesta do Európy je už bez prekážok

Slovensku už na ceste do Európy nestoja v ceste žiadne prekážky. Tá posledná - hranice so štátmi Európskej únie - včera definitívne padla. Úderom polnoci Slovensko vstúpilo do Schengenského priestoru, v ktorom sa Slováci môžu pohybovať už bez obmedzenia. „Stávame sa skutočnými občanmi EÚ,“ vyhlásil včera premiér Robert Fico na slovensko-rakúskom hraničnom priechode Petržalka-Berg. Ten je jedným z viac ako stovky priechodov, cez ktoré sa oddnes už dostaneme do Čiech, Poľska, Rakúska a Maďarska bez zastavenia a policajných kontrol. V Bergu Fico ešte včera predpoludním prepílil spolu s rakúskym kancelárom Alfredom Gusenbauerom symbolickú závoru. „Schengen robí Európu bezpečnejším miestom. Bariéry pomaly padajú aj na pracovnom trhu. Keď niekto príde po 12 rokoch, nebude vedieť, kde kedysi bola hranica,“ povedal Gusenbauer. Schengen vítajú aj bežní ľudia - odpadnú totiž otravné procedúry na hraniciach. „Ako pretekári supermaratónu Viedeň, Bratislava, Budapešť sme museli vždy odovzdávať pasy v Rakúsku alebo Maďarsku a boli komplikácie. Teraz to bude lepšie,“ hovorí 61-ročný športovec Jaroslav Sopúch. Slovenské nadšenie však končí na východnej hranici - tá jediná, kedže hraničí s „mimoschengenskou“ Ukrajinou, ostáva mimoriadne prísne strážená. Mnohí Ukrajinci náš vstup do Schengenu vidia po svojom. „My sme tí chudáci za plotom a vy tí, ktorí diktujú podmienky,“ smutne hovorí Izolda Kováčová, predavavčka z hraničnej ukrajinskej obce Malé Slemence. Do Schengenu okrem nás vstúpilo ďalších osem krajín. Symbolické hranice sa včera pílili aj u našich susedov. Pre Čechov má vstup do Schengenu osobitnú príchuť, pretože stratia kontroly na všetkých svetových stranách. Stráženie hraníc, tak ako ich poznáme dnes, tam padne po 700 rokoch. Vyvrcholenie však príde až dnes - český premiér Mirek Topolánek, nemecká kancelárka Angela Merkelová a poľský premiér Donald Tusk „zmažú“ hranicu na česko-poľsko-nemeckom trojuholníku. Oficiálne oslavy však bojkotovali šéfovia vlád niektorých rakúskych spolkových krajín. Mnoho Rakúšanov aj Nemcov sa totiž bojí nárastu kriminality a ďalších negatívnych vplyvov po rozšírení Schengenu. „Musíme svojim susedom prejaviť dôveru. Urobili obrovský kus práce pri príprave na rozšírenie,“ odkázala im však šéfka rakúskej diplomacie Ursula Plassniková.

Fico prepílil hranicu, cesta je voľná

Hranice medzi Slovenskom a Európskou úniou sú minulosťou. Včera o polnoci sme vstúpili do Schengenu - pri vstupe do krajín únie nás už nebudú zastavovať a kontrolovať. Ešte včera predpoludním prepílili symbolickú hranicu medzi slovenskou Petržalkou a rakúskym Bergom premiér Robert Fico a rakúsky spolkový kancelár Alfred Gusenbauer. Za zvukov Beethovenovej Ódy na radosť im asistoval aj prezident Ivan Gašparovič a viacero ministrov našej vlády. Predsedovia vlád sa tak aspoň mohli zahriať pri práci. Deň, keď sa „topili“ hranice, bol totiž mrazivo studený. „Po možno viac ako 700 rokoch stojíme medzi Slovenskom a Rakúskom, aby sme symbolicky odstránili najznámejší symbol hraničných priechodov - závoru,“ povedal vo svojom príhovore premiér Fico. Prepílenie závory trvalo približne dve minúty. „Celý vstup do Schengenu bol veľmi náročný, bolo by zlé, keby prepílenie tej závory trvalo len dve sekundy,“ reagoval premiér na otázku, či sa to nedalo urobiť rýchlejšie. Pre Slovákov je podľa neho veľmi dôležité, že odteraz budú môcť cestovať bez toho, aby boli zastavovaní a kontrolovaní na hraniciach. „Stávame sa skutočnými občanmi EÚ. Pozeral som sa na mapu a uvedomil som si, že človek môže ísť z estónskeho Tallinu krížom cez celú Európu až po pobrežie Atlantického oceánu do Lisabonu alebo do Porta bez toho, aby niekde musel zastaviť, ak mu nedôjde benzín.“ Po práci prišiel k slovu aj prípitok hlavy štátu Ivana Gašparoviča a šampanské s jahodami. Otvorenie Schengenu považuje prezident za sviatok všetkých tých, ktorí sa ešte pamätajú na obdobie ostnatých drôtov a závor. „Schengen robí Európu bezpečnejším miestom. Bariéry pomaly padajú aj na pracovnom trhu. Keď niekto príde po 12 rokoch, nebude vedieť, kde kedysi bola hranica,“ vyhlásil kancelár Gusenbauer. Premiér Fico si zaspomínal aj na prvý raz, keď prekročil hranice s Rakúskom. Zhodou okolností to bolo práve pred 20 rokmi. „Ja som prvýkrát prekročil tento hraničný priechod v roku 1987. V tom čase som navštívil Viedeň, kde bola medzinárodná konferencia trestného práva.“ Keďže inštitút, kde Fico pracoval, nemal dosť peňazí, každý deň sa z konferencie musel na noc vracať domov. „Mal som vtedy Škodu 120 L a sám som si šoféroval. Bola to tu ospalá časť, kde prechádzalo možno desať, dvadsať, tridsať áut a Hainburg bol malou dedinou, kde dohromady nič nebolo.“ Šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák sa do susedného Rakúska dostal až po nežnej revolúcii v decembri 1989. Na prvý výlet išiel loďou. „Bolo to nádherné, pretože dovtedy sme sa len z hradného kopca mohli pozerať a cítiť Rakúsko. A zrazu sme tam mohli ísť.“ Každý to podľa neho prežíval mimoriadne emotívne. „Pamätám si, že vtedy som videl Devínsky hrad po prvý raz z druhej strany od Dunaja - a to bol pre mňa najväčší zážitok.“ Okrem vládnych predstaviteľov, diplomatov a novinárov z celej Európy sa na slávnostné otváranie hraníc cez deň prišla pozrieť aj hŕstka ľudí. „Prišiel som oslavovať vstup do Schengenu,“ povedal 55-ročný Rastislav Ľudovít. V Rakúsku bol po prvý raz ešte v roku 1979. „Bolo to vynikajúce, ale krátke, vtedy boli doložky len na štyri dni.“ Keď sa vracal domov, rakúsky colník sa ho pýtal, ako sa mu páčilo. „Povedal som mu, že,gut´, ale čo z toho, keď musím ísť domov.“ Nevyhol sa ani prísnym kontrolám. „Keď som išiel naspäť, pozerali sa mi ešte aj do motora na aute.“ Zo vstupu Slovenska do Schengenu sa veľmi teší aj 61-ročný športovec Jaroslav Sopúch. „Pre mňa to veľa znamená, pretože behávam a plávam. Ako pretekári supermaratónu Viedeň, Bratislava, Budapešť sme museli vždy odovzdávať pasy v Rakúsku alebo Maďarsku a boli komplikácie. Teraz to bude lepšie.“ Uľahčí mu to aj plány do budúcnosti. Vitálny starší pán totiž chce preplávať kanál La Manche a tréning chce mať v Dunaji. „Vždy na to treba súhlas ministra vnútra, nemôžete plávať len tak. Teraz mám voľný spôsob plávania.“

(hn)

Hranica je bez policajtov. Môžete ísť...

Policajti po polnoci na mnohých hraničných priechodoch vzali do igelitiek pečiatky, zamkli dvere a odišli domov. Ľudia začali prekračovať hranice bez kontrolovania. Hraničné budovy či unimobunky ostali prázdne. Stalo sa to v deviatich krajinách Európy vrátane Slovenska. Zmena, ktorá nemá obdobu, sa na Slovensku týka celej hranice. Výnimkou je 93-kilometrový úsek s Ukrajinou, ktorý zostáva prísne strážený. Vstup do schengenského priestoru rozradostil vládnych politikov natoľko, že urobili niekoľko miliónové oslavy na hraničných priechodoch a premiér Robert Fico vzal do ruky pílu. Včera dopoludnia prepílil závoru na hraničnom priechode Petržalka - Berg, pomáhal mu rakúsky premiér Alfred Gusenbauer. V budovách hraničných priechodov medzitým policajti odkladali posledné veci. „My sme sa vysťahovali už v stredu, prišla vétrieska, odviezla nábytok, počítače, dokumenty. Bolo toho za dve autá,” hovoril včera na poludnie policajt Viliam Blažek na hraničnom priechode Moravský Svätý Ján - Hohenau. Pozeral sa na staršieho pána, ktorý prichádzal cez most z rakúskej strany. Ukázal pas: „Prosím si pečiatku, na pamiatku. Nech mám v pase pečiatku s dátumom 20. december,” prosil Rakúšan policajta. „Nebol dnes prvý ani posledný. Slováci a Rakúšania pečiatky na rakúsko-slovenskej hranici už nedostávajú od roku 2004, na pamiatku im ju dáme aj do denníčkov, diárov,” usmial sa policajt. Dnes by už pečiatku nemal od koho dostať, policajti na priechodoch nie sú. Schengenský priestor tak oddnes tvorí územie 24 štátov s rozlohou 3,6 milióna štvorcových kilometrov, na ktorom žije 400 miliónov obyvateľov. Priestor pomenovaný podľa mestečka Schengen v Luxembursku vytvorilo najskôr päť štátov - Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Francúzsko. Postupne sa rozšíril na takmer všetkých „starých” členov Európskej únie s výnimkou Británie a Írska. Naopak, k schengenskému priestoru sa pridali Nórsko a Island, ktoré nie sú členmi únie. Čo schengenský priestor znamená pre obyčajného Slováka? Na hraničných priechodoch s výnimkou Ukrajiny ho už nikto nezastaví. Hovorca ministra vnútra Erik Tomáš vysvetlil, že oddnes môžu ľudia prekročiť hranice s Poľskom,ČR, Rakúskom a Maďarskom na ktoromkoľvek mieste. Nemusia ísť len cez hraničné priechody, pokojne môžu prechádzať po lúke, lese, preplaviť sa po vode. „Platí zásada, že vždy treba mať pri sebe doklady,” hovorí Tomáš. Na malom hraničnom priechode v Záhorskej Vsi včera ostala v budove slovenských policajtov jedna stolička, staré kreslo a stôl. Priechod je cez rieku Moravu, ľudí a autá vozí kompa. Pasy kontrolovala jedna policajtka. S kompármi sa ani nerozlúčila. Urobí tak na Nový rok pri obecných oslavách. „Nám policajné kontroly chýbať nám nebudú,” hovorí kompár Ján Csomor. Cez rieku práve prevážal tri autá a dve malé školáčky, ktoré išli zo školy z Angernu domov do Záhorskej Vsi. Dovčera kompári vozili len Slovákov a Rakúšanov. Bol to malý priechod s tzv. malým pohraničným stykom. Oddnes tadiaľ môže prechádzať hocikto. Policajti sa z hraničných priechodov presunú do vnútrozemia. Vytvoria zmiešané hliadky a budú pôsobiť vo vnútrozemí do 40 kilometrov od hraničných priechodov. Policajti sa však na hraničné priechody môžu aj vrátiť, ak krajina požiada o dočasnú kontrolu. Vlani tak urobili Nemci pri svetovom futbalovom šampionáte a na budúci rok to urobia Rakúšania, ktorí organizujú európske futbalové majstrovstvá.

Končí sa 700 rokov stráženia

Vstupom do Schengenu sa končia stáročné dejiny stráženia hraníc v stredoeurópskom priestore. Historici preto považujú dnešný deň za veľkú udalosť. „Každý štátny útvar na našom území vrátane Veľkomoravskej ríše si svoje hranice ochraňoval,” pripomína historička práva Katarína Zavacká. Stráženie hraníc v pravom zmysle tohto slova sa však datuje od 13. storočia, čiže má vyše 700-ročnú históriu. „Ale obdobie, ktoré tomu predchádzalo, nemožno v žiadnom prípade prirovnávať k situácii v schengenskej zóne -cestovalo sa síce bez hraníc, no s nasadením života,” upozorňuje Zavacká. Jednotlivé kmene reagovali totiž viac ako citlivo na každý vstup cudzincov do ich teritória. Aj oveľa neskôr cestovali do sveta len odvážlivci, ktorí si týmto spôsobom odskúšali doma nadobudnuté zručnosti. A zároveň sa vydávali napospas neznámym rizikám. Turizmus dlho neexistoval, Slováci sa vyberali do cudziny buďza vzdelaním, alebo za zárobkom. Takáto cesta vtedajšími dopravnými prostriedkami mohla trvať aj pol roka a nikto nikdy nemal istotu, že sa z nej vráti celý a zdravý. „Územie Slovenska bolo dlho súčasťou uhorského štátu, potom Rakúsko-Uhorska, v jeho hraniciach bol pohyb voľný, pri vstupe do ďalších štátov sa však našinec nevyhol početným kontrolám cestovných dokladov,” konštatuje historička Alena Bartlová. V časoch súmraku monarchie postihlo chudobné slovenské kraje masové vysťahovalectvo. Len v rokoch 1873 - 1914 odišlo do Ameriky za prácou okolo 600-tisíc Slovákov. Spravidla nikto z nich nevedel po anglicky, o vysťahovanie sa postarali osobitné „cestovné agentúry” za mastný poplatok. „Kto má cestovný pas a šifkartu odo mňa, ten sa na každý spôsob a bez prekážky dostane do Bremen. Kto už má pas cez Fiume vystavený, ten ho musí dať prepísať na Bremen,” uvádza sa v zachovalom letáku agenta jednej takejto agentúry z roku 1904. Na vysvetlenie: Bremen sú Brémy, Fiume - Rijeka. Do Brém sa dalo zo Spiša odobrať aj cez Bohumín, ale skúšalo sa lacnejšou cestou cez Poľsko, lebo tamojšie hranice vraj neboli tak prísne strážené. Na tejto trase sa používali aj takzvané kravské pasy, čiže pasporty vydávané veterinármi pre zvieratá. Doklady boli písané po maďarsky a poľskí žandári im nerozumeli. Prvá svetová vojna sa skončila rozpadom Habsburskej monarchie na následnícke štáty. Československú hranicu s Maďarskom určila Trianonská zmluva z júna 1920. Podľa historika Mariana Hronského sa pri tom uplatnili nielen etnické alebo geografické zásady, ale napríklad aj hospodárske hľadisko, aby nástupnícke štáty Uhorska boli životaschopné. „Najvyššia rada mierovej konferencie brala do úvahy aj vzájomnú vyváženosť menšín v týchto štátoch,” prízvukuje Hronský. Po celom Maďarsku však vtedy viseli čierne zástavy na znamenie smútku. „Nem, nem soha!” (Nie, nie, nikdy!), toto heslo zaznievalo už vtedy. Po rozčlenení Uhorska zostalo totiž za hranicami Maďarska asi tri milióny osôb, ktorých materinským jazykom bola maďarčina. Maďarské médiá považujú aj preto vstup do Schengenu za historický dátum. „V noci budú prvý raz od Trianonu zrušené hraničné kontroly na celých úsekoch hraníc s Rakúskom, so Slovinskom a Slovenskom,” pripomenul včera denník Magyar Nemzet. Vrcholom stráženia štátnych hraníc bolo obdobie rokov 1948 - 1989, kedy Európu rozdelila železná opona. Teraz z nej nezostanú už ani strapce. Podľa Zavackej vytvára Schengen situáciu, ktorá nemá v tejto časti sveta obdobu. „Zrušenie kontroly na hraniciach dá strednej Európe nový charakter a postupne zmení aj mentalitu jej obyvateľov, umožní ich lepšie spolužitie a spoluprácu,” myslí si historička.

Neviditeľné hranice

Prepílili, odniesli do múzea. Symbolicky padli ploty a závory, ktoré označovali hraničnú kontrolu k susedom. Nielen tú ponižujúcu smerom do bohatšieho Rakúska, ale aj tú čudnú novšiu a zbytočne drahú smerom do Českej republiky. Otvoril sa aj priestor na rýchlejšie cestovanie na trhy do Poľska, ale tiež za prácou a stretnutiami s blízkymi do Maďarska. Väčšina viditeľných hraníc zmizla, jedna o to výraznejšia zostala. Hranica s Ukrajinou pripomína časy rozdelenej Európy, len v modernejšej verzii. No aj tak ktovie, či táto prísna kontrola v skutočnosti nepostihne viac bežných ľudí namiesto zločincov a gangov pašerákov, ktorí sa vyznačujú mimoriadnou tvorivosťou a tučnými bankovými kontami? Zodpovednosť za bezpečnosť vnútri krajiny, ale aj v 23 ďalších štátoch, nenesú pritom len pohraničníci na slovensko-ukrajinskej hranici, ale aj ľudia na poľsko-ukrajinskej, maďarsko-srbskej, španielsko-marockej a iných hraniciach, hliadky v Stredomorí, na letiskách či hociktorá policajná kontrola kdekoľvek na území priestoru bez hraníc... Slovensko potrebuje rýchlu výmenu informácií so všetkými ostatnými štátmi Európskej únie a schengenského priestoru. Všetci noví členovia sa ponáhľali k čo najskoršiemu zrušeniu hraníc. Únia to napokon umožnila napriek technickým problémom so spustením novej spoločnej policajnej databázy. Teraz by však aj Slovensko malo trvať na tom, aby Brusel technické problémy rýchlo riešil. A myslieť treba aj na to, že samotná nová databáza na zlepšenie spoločného boja proti kriminalite a organizovanému zločinu nestačí. Eufória historickej chvíle čoskoro vyprchá. Znova sa ukáže, že zrušenie hraničných kontrol ešte neznamená, že zmizli aj hranice v hlavách mnohých ľudí. Rakúsko sa napríklad nechystá úplne otvoriť svoj pracovný trh. Aj preto bude kontrola dokladov v prihraničných oblastiach Rakúska hustejšia. V tomto prípade nejde len o bezpečnosť, ako to tvrdia politici.

Trápenie ľudí z Tácht vyriešil až Schengen

Vstup Slovenska do schengenského priestoru osobitne potešil obyvateľov slovenskej obce Tachty v okrese Rimavská Sobota a susednej obce Cered v Maďarsku. O hraničný priechod medzi oboma dedinami sa už roky usilovala najmä slovenská samospráva, jej márnu snahu vyriešil až Schengen. „Tachty a Cered sú od seba vzdialené len kilometer. Spája nás blízkosť, rodinné putá, priateľstvá. Napriek tomu sme bývalý hraničný priechod využívať nemohli. Motoristi vôbec a peší či cyklisti len niekoľko posledných mesiacov,” hovorí starosta Tácht Július Molnár. Namiesto kilometra tak museli motoristi merať do Cerede 70 kilometrov dlhú cestu cez Šiatorskú Bukovinku. Od roku 1992 sa pritom po podpise medzištátnej dohody medzi Slovenskom a Maďarskom nádejali, že priechod sa otvorí. Podmienkou pre Tachty bolo vybudovať cestu k závore. „Cestu sme za štrnásť miliónov postavili, no zbytočne. Hranica naďalej zostala zatvorená,” hovorí s trpkosťou Molnár. Sklamanie bolo veľké. Ľudia z oboch strán sa už viackrát tešili na návštevy známych aj na štyroch kolesách. Dočkali sa však až teraz. „Pravdaže sme radi, ale tento pocit sme mohli a mali zažívať už najmenej desať rokov,” zdôrazňuje Molnár a súhlasí s ním aj starosta Cerede Árpád Czene. Noc na dnešok bola pre nich aj zadosťučinením za všetky útrapy z minulosti. Preto sa zrušenie hranice chystali aj patrične vychutnať. „K priechodu sa presunieme o pol dvanástej v noci. Cesty k závore z oboch strán najskôr vysvätia kňazi. O polnoci zaznejú hymny našich krajín aj hymna Európskej únie. Potom bude hranica definitívne odstránená,” tešil sa včera starosta Molnár. Dnes má oslava pokračovať. Na bývalú hranicu medzi Tachtami a Ceredou sa chystá aj maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. „Dôležité je, že ľudia konečne budú môcť cestovať a chodiť oboma smermi, kedy sa im zachce. Mnohí naši obyvatelia sa chystajú na návštevu známych v Ceredi už v piatok,” dodal Molnár.

(Pravda)

Schengen v otázkach a odpovediach

Bude možné cestovať po Európe bez dokladov?

Nie, neexistencia priechodov ešte neznamená, že nie je nutné preukazovať sa dokladom totožnosti. O ten nás napríklad nemecký policajt v hraničnom priestore môže požiadať v rámci náhradnej kontroly. V celom Schengene ale stačí občiansky preukaz.

Ako budú cestovať deti, ktoré občiansky preukaz nemajú?

Musia byť zapísané v pase alebo občianskom preukaze rodičov. To je ale neisté riešenie, vnútorné predpisy niektorých štátov Schengenu totiž vyžadujú vlastné doklady dieťaťa. Najschodnejším riešením je vlastný pas.

Keď nebudú na hraniciach kontroly, je možné prevážať čokoľvek?

Naďalej zostávajú v platnosti pravidlá EÚ. Domáci maznáčikovia tak musia mať v zahraničí svoj platný veterinárny preukaz a tetovanie alebo mikročíp. Aj na určitý tovar platia kvóty. Naďalej tak nie je možné dovážať viac ako 110 litrov piva alebo 800 cigariet.

Ako to bude s kontrolou na letisku?

Pasová kontrola ostáva na medzinárodných letiskách až do marca 2008. Potom už bude do štátov Schengenu potrebná len letenka a doklad totožnosti.

Bude možné prekonávať zelenú hranicu v terénnom voze alebo na lodi?

Len pokiaľ ide o verejnú komunikáciu. Vjazd automobilov do lesa už teraz zakazuje lesný zákon. Je tiež nutné rešpektovať dopravné značenie. Na riekach môže preplávanie k susedom obmedziť len splavnosť.

Čo všetko bude v schengenskej databáze?

Zdieľaná databáza označovaná ako SISone4All obsahuje dáta o hľadaných osobách, kradnutých a falšovaných dokladoch alebo kradnutých autách a zbraniach. Výhodou je predovšetkým rýchlosť vyhľadávania a neustála aktualizácia.

(SlTl)