Imrich Fuhl: Nič proti Maďarom či Slovákom

Mlynky ukazujú zmenu slovenskej politiky. Prvýkrát Bratislava netvrdí, aby si menšiny každá krajina riešila sama. ● Osud Slovenského domu oživil slabnúci záujem o tamojších krajanov. ● O ich živote sa sme zhováralo so slovenským novinárom, básnikom a menšinovým aktivistom Imrichom Fuhlom.

- Čo hovoríte tomu záujmu o vás?

- To ešte nebolo v histórii Slovákov v Maďarsku, aby sme sa dostali na titulné strany novín. Tušili sme, že bude určitý záujem, ale ani ja som nerátal s tým, že bude taký veľký. Odstrašila ma neserióznosť maďarskej tlače aj agentúry MTI. Neboli ochotné uverejniť naše komuniké a potom ho prekrútili. Žijeme v Maďarsku a naši ľudia sa informujú najmä z tunajších médií.

- Prečo voľby v obci so slovenskou väčšinou vyhral dnešný starosta a maďarskí národniari?

- Najmä preto, lebo aj komunálne voľby boli o veľkej politike. Fidesz ich vyhral v celej krajine a tu vyhrali tí, čo kandidovali ako nezávislí, resp. za občianske kruhy, za ktorými stojí Fidesz. Celoštátna politika zároveň tak znechutila aj miestne pomery, že mnohí ľudia, ktorí dovtedy kandidovali, napríklad bývalý starosta Jozef Havelka, do volieb už ani nešli. O slovenskej kandidátke sa vedelo, že má bližšie k socialistom, navyše sa nestihla na voľby pripraviť a urobila nejaké chyby. Slováci sú tiež politicky rozdelení a nehlasujú podľa národnostného kľúča.

- Od starostu mnohí prevzali, že ide o spor v rámci slovenskej menšiny, lebo aj v obecnej samospráve, ktorá vysťahovanie zo Slovenského domu schválila, majú Slováci väčšinu.

- Tvrdia že osem z desiatich členov obecnej samosprávy sú Slováci. S väčšinou z nich sa však slovensky neporozprávam. Dobrým príkladom je podnikateľ, šéf miestneho Fideszu, hlásiaci sa k trom národnostiam. Bol už Slovák, Nemec i Maďar. Jeho mama ešte najradšej hovorila po slovensky.

- Napriek tomu by mohli mať pochopenie pre problémy menšín.

- Nemajú. Naše slovenské povedomie je, aké je a pri rozhodovaní u nich prevládne straníckosť.

- Národnosť teda u tunajších Slovákov neznamená aj politickú voľbu?

- Vôbec. Národnostné povedomie je u nich už také slabé. Celé dvadsiate storočie bolo o tom, že už ani ich otec a starý otec nevideli ozajstnú slovenskú výučbu, v škole sa po slovensky učili maximálne niekoľko hodín v týždni. Odovzdávali si ju iba v rámci rodiny, my už sme asi pätnásta takáto generácia od 18. storočia a je zázrak, že sme ako Slováci vôbec prežili 20. storočie.

- Aká je tu situácia Slovákov?

- Striedajú sa pozitívne aj negatívne tendencie. Neobviňujem maďarskú národnostnú politiku, že sa vôbec nesnaží. Dobre napríklad premysleli a sami sme to chceli, že keď už roky hovoria, že nám chcú dať kultúrnu autonómiu, tak to využime a urobme si vlastné inštitúcie. Máme napríklad Slovenské osvetové centrum, Slovenské dokumentačné centrum, divadlo, Celoštátna slovenská samospráva prevzala niekoľko tzv. slovenských, v skutočnosti dvojjazyčných škôl. Nikto akosi nedomyslel, že tie inštitúcie stoja nemalé peniaze a nejedna z našich inštitúcií funguje tak, že nemôže zamestnať jediného človeka na plný úväzok.

- Bývalý menšinový ombudsman tvrdil, že autonómia tu funguje iba na papieri. Je za tým iba nedostatok peňazí, alebo aj niečo iné?

- Ide najmä o to, že na autonómne inštitúcie nie sú peniaze. Niečo začalo, to je pozitívne, treba však do nich investovať, aby sa naplnili obsahom. Bez peňazí je nepredstaviteľná aj revitalizácia menšín, o ktorej sa hovorí.

- Revitalizácácia v zmysle znovuoživenia Slovákov v Maďarsku?

- V čo iné môžeme dúfať, keď nám tu pomaly vymiera jazyk.

- Ako by sa dali peniaze získať?

- Ťažko povedať. Z maďarského rozpočtu určité peniaze dostávame, na fungovanie celoštátnej samosprávy celkom slušnú sumu, na náš týždenník Ľudové noviny už iba polovicu, čo potrebujeme a neviem, ako budeme vychádzať.

- Ako vám pomáha Slovensko?

- Pomoc sme dostávali aj v minulosti, napríklad keď Ľudovým novinám hrozil zánik, dostali sme milión korún zo slovenského rozpočtu. Podstatná by však bola zmena myslenia, aby na nás nehľadeli iba ako na tancujúcu-spievajúcu skupinu, ktorú je treba pozývať na folklórne festivaly a ktorú sme už odpísali. Veď sa teraz prekvapilo celé Slovensko, akýže to Slováci ešte v Maďarsku vôbec môžu existovať, veď sme si mysleli, že už vymreli. Je treba sa viac venovať najpodstatnejšej otázke, zachovaniu jazyka. Chce to určite výraznejšiu pomoc materskej krajiny a nielen finančnú. Potrebujeme hosťujúcich učiteľov, osvetárov i farárov. Mlynky predstavujú naozaj precedens, ukazujú zmenu slovenskej politiky. Doteraz sa hovorilo, že je to vnútorná záležitosť danej krajiny. Prvý raz Bratislava netvrdí, aby si svoje menšiny každá krajina riešila sama.

- Mení sa slovenská politika, lebo jej na vás začína skutočne záležať, alebo preto, že to môže využívať ako argument voči tamojším Maďarom?

- Nemôžem vedieť, aká je jej motivácia. Veľmi neradi by sme sa však stali nástrojom kohokoľvek na čokoľvek. Na to môžeme iba doplatiť. Snažíme sa tomu brániť tým, že nezneužívame situáciu a nechceme z nej získať čo najviac. Nehovoríme nič proti Maďarom ani proti Slovákom.

- Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik povedal, že sa o vás Slovensko nestaralo, aby sa Maďarsko nestaralo o Maďarov u nás.

- Náš protipól, Maďari na Slovensku, nás stále ovplyvňujú. Na Slovensku z obáv, aby tamojší Maďari tiež nezačali požadovať nejakú kultúrnu (prípadne aj inú) autonómiu, sa radšej nehovorilo ani o potrebách Slovákov v Maďarsku. Sme vlastne rukojemníkmi tohto zmýšľania.

- Fuzik hovoril, že Slovensko práve preto nemalo problém podporovať Slovákov vo Vojvodine alebo v Sedmohradsku tak, ako s tým malo problém u Slovákov v Maďarsku?

- To súvisí s Trianonom. Tieto krajiny mali so Slovenskom v medzivojnovom období neprerušené kontakty. Nehovorí sa o tom, že Trianon aj s nami, Slovákmi v Maďarsku, poriadne vybabral. Za horthyovského režimu sa trestalo, keď mal niekto kontakty so Slovenskom. Počul som od jedného výskumníka, že keď vtedy naši predkovia robili slovenské divadelné predstavenie, museli platiť pokutu do revizionistického fondu.

- Pomáha aj Matica slovenská?

- Matica nám, samozrejme, pomáha. Robila to aj za socializmu, dostali sme Leninove spisy v slovenčine. Dnes už nedostávame plné police kníh. Časy sa menia a potrebujeme iné veci, prístup k iným médiám. Keď som spoluzakladal Organizáciu slovenskej mládeže v Maďarsku, chceli sme našim mládencom vyrastajúcim na maďarských médiách ukázať, že neexistuje iba Omega, ale aj Elán. Dvadsať rokov márne opakujeme, že by sme chceli mať možnosť sledovať slovenské televízie. Potrebujeme každodenný živý styk so slovenskou kultúrou.

- Majú menšinové samosprávy aj iné než finančné problémy?

- Menšinový zákon (trochu zjednodušene) všetko dovoľuje, ale nič negarantuje. Ak chcem napríklad založiť slovenskú káblovú televíziu, zákon to dovolí, je veľmi liberálny, nikto mi však nedá peniaze.

- Menšinové samosprávy majú mať právo veta vo veciach menšiny. Prečo to v Mlynkoch nefungovalo?

- Zákon celkom jednoznačne nevymedzuje, kedy platí právo veta, kedy iba povinnosť obecnej samosprávy s menšinovou samosprávou konzultovať a čo konzultácia presne znamená. Isté je, že napríklad bez nášho súhlasu obec nemôže menovať novú riaditeľku školy, ktorá je definovaná ako menšinová, pričom z požiadaviek na nového riaditeľa obec vypustila podmienku, že musí vedieť po slovensky. V prípade Slovenského domu je však predpísaná iba konzultácia. Rozhodnutie ombudsmana, že obec našim vysťahovaním porušila zákon, je založené najmä na tom, že s nami náležite nekonzultovali. Pred poldruha rokom sa pritom obe strany v prítomnosti menšinového ombudsmana ústne dohodli, že budú hľadať riešenie, napríklad že slovenská samospráva odkúpi dom, alebo aspoň jeho časť a za získané peniaze sa rozšíri budova starostovského úradu. To sa nestalo.

- Peniaze vám pritom zo Slovenska ponúkajú, napríklad aj pán Slota.

- Pre nás by bolo najlepšie, ak by sa na riešení dohodli slovenská a maďarská strana. Dôraz je na tom, aby to urobili spoločne. A keď už máme dostať peniaze zo Slovenska, boli by sme radi, ak by prišli od vlády či občianskych organizácií, fondov, a nie od politických strán.

- Nevytýkajú vám v obci, že ste spôsobili taký huriavk?

- Samozrejme, už ma tu niekto nazval vlastizradcom. Alebo mi vytýkali, že to bude mať zlý vplyv na Maďarov na Slovensku. Dostal som aj list od miestneho občianskeho krúžku, že sme to umelo nafúkli, a za všetko môžeme iba my, lebo sme to zbytočne zverejnili. Dokonca chceli nám dať podpísať spoločné vyhlásenie, že sa už nebudeme obracať na nijaké médiá. Vtedy, keď bolo jasné, že vec nechcú s nami ani len konzultovať a silou-mocou nás chcú presídliť, vyhostiť zo Slovenského domu, my sme neurobili nič iné, než že sme napísali list maďarskému štátnemu tajomníkovi a ďalším adresátom v Maďarsku a ja som to dal na internet.

- Ako to vnímajú ľudia v Mlynkoch?

- Osobne táto otázka ma trápi najviac. Obec to totiž rozdeľuje, a to sme určite nechceli, nehovoriac o tom, že ani nie my sme to zapríčinili. Priemerný Mlynčan sleduje maďarské médiá, ktoré veci často prekrucujú. Národne uvedomelejších Slovákov môže pocit, že nás napádajú, ešte utvrdiť v jeho slovenskosti. Desaťročia o nás hovorili, že sa preto tak rýchlo asimilujeme, lebo na nás nikto netlačí. Na druhej strane tých, ktorí sú už blízko asimilácii, to môže presvedčiť, aby úplne zavrhli slovenské väzby.

- Ako niekoho v Maďarsku presvedčíte, že stojí za to hlásiť sa k slovenskej národnosti a učiť sa jazyk?

- Tu už nestačí odvolávať sa na predkov, chce to aj pragmatické argumenty, napríklad spoločné podniky či pracovné príležitosti, u ktorých má výhodu ten, kto ovláda aj slovenčinu. K tomu je však potrebné, aby bola slovensko-maďarská spolupráca čím intenzívnejšia a lepšia, takže naozaj nie je v našom záujme, aby tu bolo nejaké napätie.

- Je v krajine škola, kde sa slovensky učí aspoň väčšina predmetov?

- Mala by to byť tzv. slovenská škola v Budapešti, ktorá údajne chce prejsť na takúto výučbu. Lenže majú nedostatok detí, a prijímajú aj Maďarov zo Slovenska, vraj aby škola nezanikla.

- Je možné tento trend zmeniť?

- Niektorí odborníci a učitelia tvrdia, že ťažko, lebo to nechcú ani rodičia. Tí to však možno nechcú práve preto, lebo pred sebou nemajú žiadny pozitívny vzor a vôbec nevedia, ako by taká škola vyzerala.

- Pri sčítaní sa k slovenskej národnosti hlásilo asi 17-tisíc ľudí. Podľa vás tu však žije stotisíc Slovákov.

- Sčítanie treba brať s rezervou. V Maďarsku na túto otázku nie je povinná odpoveď a nikdy v minulosti nebolo zvykom uvádzať svoju národnosť.

- Prečo tak málo ľudí malo potrebu sa prihlásiť k slovenskej národnosti?

- Nikdy to u nás nebola veľká sláva byť Slovákom. Starší ľudia stále majú obavy z presídlenia. Rozhoduje aj osoba sčítacieho komisára, mnohí brali maďarskú národnosť za samozrejmosť a ani sa nepýtali.

Peter Morvay (SME)

5. apríla 2008