Veľký Bánhedeš ● Nový systém financovania trestá menšie obce

Veľký Bánhedeš má 1592 obyvateľov a leží v južnej časti Békešskej župy. Od 15. storočia je obývanou osadou. Turci spustošili aj tento kraj. Osídľovať ho začali roku 1832 Slováci z Nadlaku, ktorí si tu prenajali pôdu a zaoberali sa chovom dobytka.

Neskôr sa k Slovákom prisťahovali Maďari, Rumuni a Nemci. Okolo roku 1850 sem prišli viacerí obyvatelia zo Slovenského Komlóša a Orošházy a dedina dostala meno Tótbánhegyes. Prídavné meno nagy (veľký) sa dostalo do názvu obce roku 1910, keď mala 5205 obyvateľov. Koncom 40. rokov sa 80% slovenských obyvateľov obce presídlilo do Československa. Na ich miesto prišli Maďari, hlavne z obcí Vlčany a Neded. Veľký Bánhedeš do roku 1950 patril do Čanádskej župy, odvtedy je súčasťou Békešskej župy.

Koncom 40. rokov vzniklo v obci Poľnohospodárske družstvo Máté Zalku a začiatkom 60. rokov družstvá Zlatý klas a L. Kossutha. Tieto tri družstvá sa roku 1975 spojili a do transformácie spoločnosti 98 percent obyvateľov pracovalo v družstve, ktoré postavilo moderný mliekarenský závod. Mliekareň koncom minulého roku zavrela svoje brány.

Na území obce vyviera termálny prameň, na báze ktorého vybudovali termálne kúpalisko. Pôsobí tu materská a základná škola, kde sa deti učia aj slovenský jazyk. V obci pracuje slovenská menšinová samospráva, ktorej predsedom je Pavol Žilák a členkami pani Antalová, Chovaneczová, Pribelská a Sandová. Podľa P. Žiláka každý rok zostavujú svoj pracovný plán tak, aby zohľadňoval plány miestnej samosprávy, miestnych občianskych organizácií, ako sú klub dôchodcov, slovenský klub, klub žien, a slovenských menšinových samospráv okolitých obcí. Stredobodom ich činnosti je zastupovanie záujmov bánhedešských Slovákov, posilňovanie ich identity, napomáhanie zachovávania slovenského jazyka a pestovanie slovenských ľudových tradícií. V záujme toho podporujú vyučovanie slovenčiny v materskej i v základnej škole. Obom inštitúciám darovali prostriedky na nákup slovenských učebníc a názorných pomôcok. Členovia voleného zboru sa pravidelne zúčastňujú na akciách materskej a základnej školy. Bánhedešské deti sa im za pomoc zavďačujú formou vystúpení so slovenskými básňami a piesňami.

Svoju činnosť orientujú na miestny slovenský klub, členovia ktorého ešte hovoria po slovensky. Ťažkosti spôsobuje skutočnosť, že v klube zostala len staršia generácia, mladšia kvôli nedostatku pracovísk odišla z obce. Začiatkom marca si takmer stočlenný klub zvolil novú predsedníčku. Máriu Hajtmanovú, ktorá sa vzdala funkcie zo zdravotných dôvodov, vystriedala Johanna Pepová.

Čo sa týka tohoročných programov, v tomto roku plánovali usporiadať pre bánhedešské deti fašiangovú zábavu, ale kvôli chrípkovej epidémii sa im to nepodarilo. V lete už tradične miestna samospráva v spolupráci so slovenským voleným zborom organizuje paprikový festival. Vystúpenia speváckeho zboru sa v tomto roku neuskutočnia, totiž ženy, ktoré v zbore spievali, zostarli a mladých nemajú. V októbri chcú usporiadať slovenský večierok, na ktorý plánujú pozvať tanečný súbor Komlóš, alebo podobne ako vlani poprosia komlóšsku dychovku, aby zabávala hostí. V decembri pozvú bánhedešské deti a ich rodičov na mikulášsky večierok, na ktorom vystúpia deti so slovenským kultúrnym programom. Ukážu rodičom, príbuzným a kamarátom, čo všetko sa naučili po slovensky. Slovenská menšinová samospráva každý rok organizuje tri-štyri vlastné akcie a ak má finančné možnosti, usporiada aj fašiangový ples, podporí slovenský deň v škole alebo Hedešské dni. Členovia slovenskej menšinovej samosprávy a slovenského klubu sa zúčastňujú slovenských akcií v regióne ako hostia. Vlani vyriešili cestovanie z vlastných síl, na regionálne podujatia cestovali vlastnými autami. Pán predseda konštatoval, že naďalej sa snažia šetriť a hľadajú sponzorov kultúrnych podujatí. Ako povedal, nemôžu si dovoliť zvýšiť ceny vstupeniek na vlastné akcie, lebo obyvatelia obce nedokážu zaplatiť vyššiu sumu.

Na otázku, aké majú styky zo Slovenským regionálnym kultúrnym strediskom v Slovenskom Komlóši, P. Žilák odpovedal, že veľmi dobré. Zúčastňujú sa na každom podujatí strediska a aj Komlóšania ich pravidelne navštevujú. Okrem toho každý rok chodia spoločne na výlety.

V súvislosti s novým finančným systémom menšinových samospráv pán predseda vyslovil obavy. Ako povedal, na nový systém neboli pripravení a veľmi ťažko ho prežijú. Súbeh na ministerstvo neodovzdali, lebo nemali uznesenia o spolupráci slovenskej samosprávy a občianskych organizácií. Oni ju pokladali za samozrejmosť, spolupracovali v praxi, a nie na papieri.

Čo sa týka financií, z roku 2006 im zostalo 130 000 forintov. V minulom roku sa nedostali k svojmu rozpočtu, lebo im ho nepoukázala obecná samospráva, ktorá je finančne v zlej situácií. Vlani teda boli nútení pracovať a cestovať za vlastné peniaze. Tohto roku majú k dispozícií 540 000 forintov, teda budú mať z čoho hradiť výdavky spojené s pôsobením zboru a organizovaním akcií.

Kontakty s miestnou samosprávou sú vyhovujúce. Obecná samospráva síce menšinovú samosprávu finančne nepodporuje, ale v budove obecného úradu môžu hocikedy bezplatne zasadať. Vlani zasadal zbor šesťkrát, na tento rok plánuje tiež šesť zasadnutí.

Na otázku, aké sú pracovné príležitosti v obci, P. Žilák konštatoval, že situácia nie je ružová. Podľa jeho slov dedina je odsúdená na zánik. V minulom roku zatvorila svoje brány posledná mliekareň v Békešskej župe Friesland vo Veľkom Bánhedeši. Zamestnanci sa dostali na ulicu. Mladšia generácia sa po skončení základnej školy hlási do stredných škôl do neďalekých miest a po maturite sa odsťahuje buď do západných regiónov Maďarska, alebo do zahraničia. Vo Veľkom Bánhedeši zostávajú len starší. Tento proces sa nedá zastaviť. Jediná pracovná možnosť je poľnohospodárstvo, ale ani z toho nemožno vyžiť. Napriek tomu sa Veľkobánhedešania nevzdávajú, snažia sa robiť všetko v záujme toho, aby deti neodchádzali z obce a aby nevymrel slovenský jazyk.

(aszm)