Anna Divičanová čestnou občiankou ● Komlóš - pevný bod a zázemie

Odborná poradkyňa Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, profesorka Univerzity L. Eötvösa Anna Divičanová sa stala v poradí štvrtou čestnou občiankou Slovenského Komlóša. K odovzdaniu titulu čestného občana došlo pri príležitosti štátneho sviatku, 20. augusta v rámci programu VIII. Komlóšskych dní.

Anne Divičanovej udelilo tento titul zastupiteľstvo mesta po zakladateľovi Kruhu priateľov Slovenského Komlóša Matejovi Tóthovi, spisovateľovi Pálovi Závadovi a herečke Zuzane Ďurkovičovej. Slováci v Maďarsku ju poznajú aj ako bývalú predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku a predsedníčku kuratória Verejnoprospešnej nadácie ZSM Lipa.

Na slávnostnom odovzdávaní titulu čestného občana predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Lauková zarecitovala báseň Juraja Dolnozemského Naša dedina. Anna Divičanová sa za uznanie poďakovala slovami, že z doterajších ocenení je pre ňu najcennejšie uznanie práve zo strany komunity, ktorá pre ňu po celú životnú dráhu znamenala pevný bod a zázemie. Prízvukovala, že patrí medzi tých, pre ktorých slovenský jazyk a kultúra, ktoré si odniesla z domu, zabezpečovali aj živobytie. Slávnostný akt na mestskom úrade ukončil blok slovenských ľudových piesní, ktoré na počesť oslávenkyne predniesli žiačky slovenskej školy Melinda Zsingorová, Csilla Bajczerová a Dóra Fülöpová.

Na začiatku vedeckej kariéry komlóšskej rodáčky (15. 01. 1940) Anny Divičanovej bolo ukončenie békeščabianskeho slovenského gymnázia, po ktorom nasledovalo získanie učiteľského diplomu v špecializácii história - slovenský jazyk na budapeštianskej univerzite Loránda Eötvösa. Už od začiatku štúdia sa vyznačovala cieľavedomým a systematickým vzdelávaním, o čom svedčí získanie doktorátu filozofických vied (1975), hodnosti kandidátky vied (1989), docentky, až po vymenovanie za profesorku roku 1997. Prevažná časť jej vedeckých prác sa viaže k jej ústrednej, celoživotnej téme - kultúre, histórii, literatúre a jazyku Slovákov v Maďarsku. Najmä posledné dve desaťročia venovala systematickú pozornosť etnokultúrnym procesom na jednotlivých slovenských jazykových ostrovoch v Maďarsku. Jej vedecké bádanie sa opieralo predovšetkým o metodickú orientáciu sociálnej kultúry a kultúrnej antropológie. K ďalším problémom, ktoré sledovala, patria procesy kultúrneho konfliktu a kultúrnej zmeny. Okrem nespočetných štúdií venovaných čiastkovým javom, tieto hľadiská uplatnila v úctyhodnej syntéze Anyanyelv, kultúra, közösség (1993), ktorú pripravila na základe dlhoročného štúdia slovenských spoločenstiev (36 lokalít) v Maďarsku. V roku 1999 vyšla táto práca aj v slovenskom jazyku (Jazyk, kultúra, spoločenstvo) a získala čestné ocenenie Slovenskej národopisnej spoločnosti. V určitom zmysle na túto prácu nadväzuje aj rozsiahla úvodná štúdia Atlasu ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku, na ktorom spolupracoval širší kolektív slovenských etnografov v Maďarsku a na Slovensku. Osobitné pole bádania Anny Divičanovej predstavuje dvojjazyčnosť a uchovávanie materinského jazyka, ako aj kultúry nadväzujúcej na tento jazyk. Jej pozornosti neušli ani otázky zachovávania kultúrnej identity Slovákov v Maďarsku. V poslednom období rozšírila bádanie aj o vzťah cirkvi a menšín a národnosti a hospodárstva.

Obdivuhodná je aj organizačná činnosť Anny Divičanovej, ktorej venovala veľa energie počas svojho spôsobenia vo vede. Jej najúčinnejšou „investíciou” na tomto poli bola účasť na založení Slovenského výskumného ústavu v Békešskej Čabe v roku 1990, ktorý sa stal prvým národnostným ústavom tohto druhu v Maďarsku. Ako riaditeľka ústavu bola iniciátorkou, aktívnou účastníčkou národopisných táborov, organizátorkou početných interdisciplinárnych vedeckých konferencií ústavu a jeho bohatej vydavateľskej činnosti. Pozornosť si zasluhuje aj jej aktivita v Maďarskej národopisnej spoločnosti (Magyar Néprajzi Társaság) a vo Zväze Slovákov v Maďarsku, kde zastávala aj funkciu predsedníčky (1992-1996). V súčasnosti je predsedníčkou kuratória Verejnoprospešnej nadácie ZSM Lipa a členkou rôznych vedeckých kolégií v Maďarsku, ale aj na Slovensku. Svojou neúnavnou činnosťou sa vo veľkej miere zaslúžila o vedecké poznávanie života Slovákov v Maďarsku a o prehĺbenie vedeckých kontaktov medzi Maďarskom a Slovenskom. Medzi inými je autorkou publikácií Jazyk, kultúra, spoločenstvo. (Etnokultúrne zmeny na slovenských jazykových ostrovoch v Maďarsku), A magyarországi szlovákok hagyományos kultúrájának változásai - Premeny tradičnej kultúry Slovákov v Maďarsku, Dimenzie národnostného bytia a kultúry.

(br)