SR a Slováci žijúci v zahraničí - Stála konferencia o jazyku
- Podrobnosti
- Kategória: Politika
SR a Slováci žijúci v zahraničí ● Stála konferencia o jazyku
Vyše sto účastníkov z 25 krajín sa zišlo na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2008, ktorá sa konala začiatkom novembra v Bratislave so značným zastúpením Slovákov z Maďarska.
Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí sa stala dlhoročnou platformou slovensko-slovenského dialógu. Tento rok bol na nej zastúpený najvyšší počet krajín. Osnovnou témou tohtoročnej konferencie bola slovenčina v slovenskom zahraničí. „Preto, lebo si myslíme, že slovenčina je hlavným atribútom identity národa. Slovenským jazykom sa každá naša národnostná menšina identifikuje v prostredí, v ktorom žije. Spolu s kultúrou pôsobí ako tmel k zachovávaniu dedičstva tradícií našich krajanov. Aby sa komunita Slovákov v zahraničí udržala v súčasnom globalizačnom prostredí, potrebuje slovenčinu. Tento moment zdôraznili takmer všetci účastníci konferencie vo svojich diskusných referátoch ako kľúčový prvok pri udržaní národného povedomia,” povedala predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová. Témami konferencie boli formy výučby slovenského jazyka v jednotlivých krajinách, komunikácia v slovenskom jazyku v rodinnom, spoločenskom a cirkevnom živote, slovenský jazyk v krajanských tlačených a elektronických médiách a ich vplyv na udržiavanie národného povedomia.
„Na konferencii sme sa dozvedeli o dôležitých potrebách komunít zahraničných Slovákov, ktoré sú nevyhnutné pre vyučovanie slovenčiny nielen na školách s celoročnou pôsobnosťou, ale aj na víkendových učebných kurzoch. Žiadajú od nás pomoc v poskytovaní pomôcok pri vyučovaní slovenčiny, počnúc knihami až po audiovizuálne programy,” povedala V. Prívarová.
Dušan Čaplovič si váži lojalitu
a ústretovosť krajanov voči štátu, v ktorom žijú
Na konferencii sa zúčastnil aj podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič, ktorý začal svoj prejav tým, že si váži lojalitu a ústretovosť krajanov voči štátu, v ktorom žijú. Zmienil sa o tom, že práve v týchto dňoch predkladajú Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, do ktorej sa snažili zahrnúť prijateľné ciele a úlohy v oblasti starostlivosti o krajanov, „ale vieme si nájsť prostriedky na mimoriadne účely”, dodal D. Čaplovič.
„Ťažko som sa lúčil s pôvodným Slovenským domom,” povedal na okraj vybudovania nového strediska pre pilíšskych Slovákov v Mlynkoch. O Slovenskom dome podpredseda vlády SR povedal: „Je genius loci, ktorý pre komunitu veľa znamenal.” „Máme záujem aj o podporu ďalších aktivít,” pokračoval a zároveň vyjadril svoje poľutovanie nad tým, že slovenské školy v Maďarsku nedostali granty z európskych fondov. Zmienil sa aj o tom, že v Užhorode tiež paritou vybudujú slovenskú školu - zo slovenskej strany poskytnú 6 miliónov Sk.
Vyjadril svoje potešenie z toho, že ožívajú kresťanské komunity krajanov, zároveň však vyzval k pomoci konferencie biskupov, a to katolícke i evanjelické. „Moja úloha je koordinačná, ja mám oslovovať jednotlivé rezorty,” dodal ohľadne žiadostí prichádzajúcich od krajanov. Zároveň vyzval prítomných, aby venovali osobitnú pozornosť mladej generácii a vyslovil radosť z toho, že sa podarilo výraznejšie prepojiť spoluprácu s Maticou slovenskou. Na záver svojho prejavu poďakoval krajanským aktivistom, účastníkom Stálej konferencie SR a Slováci žijúci v zahraničí, za ich prácu.
V diskusii vystúpili aj predstavitelia Slovákov z Maďarska: predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabová, evanjelická farárka Hilda Guláčiová Fabuľová, riaditeľka Slovensko-maďarskej dvojjazyčnej národnostnej základnej škole a žiackeho domova v Novom Meste pod Šiatrom Júlia Kucziková a šéfredaktorka Ľudových novín Alžbeta Hollerová Račková.
Slávnostným galavečerom v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave, ktorý sa konal pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča vyvrcholilo trojdňové sympózium zahraničných Slovákov. V programe Slovensko ďakuje vystúpili poprední protagonisti slovenskej kultúrnej obce. Medzi hosťami boli aj veľvyslanci a vedúci zastupiteľských úradov z 23 krajín, ktoré prijali Slovákov a pomohli im vytvoriť podmienky na ich ďalší plnohodnotný život v zahraničí. Galavečer bol aktom vyjadrenia vďaky SR týmto krajinám. Podujatie, ktoré zorganizoval ÚSŽZ sa konalo pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica.
V záujme zachovania jazyka slovenských menšín a komunít vo svete Stála konferencia odporúča Slovenskej republike, ako aj organizáciám a inštitúciám Slovákov žijúcich v zahraničí, niekoľko záverov. Tieto rozdelili do blokov, v ktorých rokovania prebiehali. Medzi odporúčaniami je napríklad žiadosť o prioritné smerovanie štátnej politiky vlády SR na podporu a rozvoj výučby v slovenskom jazyku a slovenského jazyka na všetkých stupňoch národnostných škôl v krajanských komunitách. Účastníci si žiadajú účasť krajanských organizácií na tvorbe a výkone medzivládnych dohôd a na práci zmiešaných odborných komisií a pracovných skupín, ale chcú realizovať najneskôr do polovice roku 2010 na základe rokovaní so Slovenskou televíziou a Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí projekt televízneho vysielania pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako je obsiahnutý v Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 s čo najširším pokrytím vrátane zámoria.
(ef)
Zachovanie slovenčiny je základným atribútom národnej identity
- uviedol predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský
pri príležitosti Stálej konferencie SR a Slováci žijúci v zahraničí.
Podujatie, ktoré sa konalo v dňoch 6.-8. novembra v Bratislave, zorganizoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica. Podľa Skalského je veľmi dôležité, že témou tohtoročnej konferencie bola slovenčina v slovenskom zahraničí. „Pokiaľ sa slovenčina vytratí, môže zostať istá sympatia, akási afinita ku krajine predkov, môžu sa aj organizovať kultúrne podujatia a cestovný ruch, je to všetko cenné, ale nie je to už plnohodnotná národná identita,” vyhlásil. Ako pozitívny príklad uviedol dolnozemských Slovákov, ktorí od začiatku pamätali na jazyk a ako prvé začali stavať školu a kostol, kde sa hovorilo po slovensky. Podujatie zároveň prinieslo niektoré nové prístupy práve pri zachovaní slovenského materinského jazyka. V. Skalský za výnimočný označil fakt, že slovenský parlament 4. novembra prijal strednodobú koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Účastníci konferencie tak vedia, v akých konkrétnych mantineloch sa môžu pri riešení otázok pohybovať, skonštatoval V. Skalský. Prínos konferencie podľa jeho vyjadrenia spočíva aj v interakcii medzi zástupcami zahraničného sveta a predstaviteľmi štátu a rôznych inštitúcií na Slovensku. „V každej krajine sa musia hľadať individuálne prístupy a aj preto je dôležité, že sa tu zišli zasvätení ľudia z 25 krajín sveta a mohli nám objasniť situáciu, aká je u nich. Dokonca nielen v každej krajine, ale aj v rôznych regiónoch tej istej krajiny je tá situácia dosť odlišná,“ odpovedal na otázku TASR o najpálčivejších problémoch v jednotlivých krajinách. Konferencia riešila aj konkrétne výzvy, akou je napríklad podoba pripravovaného samostatného vysielania STV5 pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré je naplánované na rok 2010. „My chceme, aby sa popri osvedčených tradičných postupoch využívali aj veci moderné,” vyhlásil predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ). Nové technológie sa objavujú aj v prístupoch jeho združenia, ktoré vytvorilo interaktívny internetový spravodajský portál Slováci v zahraničí, na ktorom spolupracuje aj TASR. Za dôležité ďalej považuje okrem iného aj rozšírenie výučby slovakistiky na vysokých školách. „Stále sme v pozícii, že musíme robiť veľké úsilie, ale darí sa nám uchovať používanie materinského slovenského jazyka v slovenskom zahraničí,” optimisticky dodal V. Skalský. Spolupráca medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí je podľa jeho slov nielen vzájomná, ale aj ekonomicky výhodná pre Slovensko.
(tasr)
Závery zo Stálej konferencie
Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2008
Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2008 sa konala v dňoch 6. - 8. novembra 2008 v Bratislave za účasti 101 delegátov slovenských spolkov a organizácií z 25 krajín sveta. Ústrednou témou konferencie bola Slovenčina v slovenskom zahraničí Znalosť materinského jazyka je základnou podmienkou uchovania slovenskej národnej identity vo svete a účinným antiasimilačným nástrojom. Výučba v slovenskom jazyku alebo slovenského jazyka je jedným zo základných predpokladov plnohodnotnej existencie slovenskej komunity v zahraničí. Okrem osvojovania si materinského jazyka poskytuje informácie o slovenskej kultúre, histórii, vytvára pozitívny vzťah k Slovenskej republike a v neposlednom rade vychováva inteligenciu, dôležitú pre ďalší rozvoj krajanskej komunity. Na stave zachovania slovenského jazyka sa významnou mierou podieľajú krajanské spolky, vzdelávacie inštitúcie, rodina, záujmové a voľnočasové organizácie, ako aj národnostná cirkev. Živý jazyk v komunite udržiavajú aj slovenské tlačené a elektronické médiá a neperiodická tlač. Poskytujú informácie o živote spoločenstva a sú stmeľujúcim prvkom komunity. Vytvárajú obojsmerný informačný tok medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou. V záujme zachovania jazyka slovenských menšín a komunít vo svete Stála konferencia odporúča Slovenskej republike ako aj organizáciám a inštitúciám Slovákov žijúcich v zahraničí:
1. blok: Formy výučby slovenského jazyka
v jednotlivých krajinách
1. prioritne smerovať štátnu politiku vlády Slovenskej republiky na podporu a rozvoj výučby v slovenskom jazyku a slovenského jazyka na všetkých stupňoch národnostných škôl v komunitách Slovákov žijúcich v zahraničí;
2. prostredníctvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky a v spolupráci s odbornou Komisiou pre školstvo a vzdelávanie pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripraviť analýzu aktuálneho stavu a potrieb v oblasti slovenského školstva a vzdelávania v slovenskom jazyku v prostredí slovenských menšín a komunít v zahraničí a vypracovať návrhy riešení problémov;
3. zabezpečovať vybavenie menšinových škôl s vyučovaním v slovenskom jazyku alebo slovenského jazyka v zahraničí učebnými pomôckami a podporovať vypracovávanie učebných pomôcok odborníkmi a vzdelávacími inštitúciami z krajanských komunít;
4. zabezpečiť učebnice slovenského jazyka a literatúry, respektíve iných predmetov pre slovenské školy v zahraničí s finančným príspevkom Ministerstva školstva Slovenskej republiky;
5. výber vysielaných hosťujúcich učiteľov realizovaný Ministerstvom školstva Slovenskej republiky prispôsobiť odborným požiadavkám a nárokom krajanských škôl a zabezpečiť vysielanie učiteľov aj do krajín, do ktorých sa doteraz nevysielali, ale v ktorých takýto záujem existuje;
6. prostredníctvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky zabezpečiť odborné doškoľovania pedagógov krajanských škôl a metodickú pomoc v Slovenskej republike aj v krajine ich pôsobenia; zabezpečiť verifikáciu udelených certifikátov;
7. podporovať všetkými dostupnými prostriedkami vznik, rozvoj a chod predškolských zariadení s výučbou slovenského jazyka;
8. prostredníctvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky zvýšiť počet prideľovaných krajanských štipendií, rozšíriť skladbu štipendijných študijných odborov v zmysle potrieb komunít a vytvoriť mechanizmus udeľovania motivačných štipendií pre žiakov slovenských základných a stredných škôl vo svete, ako aj študentov vysokých škôl študujúcich slovenský jazyk vo svojej domovskej krajine;
9. systematicky zriaďovať slovenské lektoráty a iniciovať výučbu slovakistiky na univerzitách v krajinách, v ktorých žijú Slováci;
10. rozšíriť prístup k zdokonaľovaniu sa v slovenskom jazyku prostredníctvom nových informačných technológií, e-learningových programov, dopracovaním a realizovaním nových foriem výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka s dôrazom na mladú generáciu;
11. iniciovať podpísanie bilaterálnych dohôd v oblasti školstva s krajinami, kde takáto dohoda ešte nie je, resp. doplniť jestvujúce dohody na základe požiadaviek a potrieb krajanskej komunity a zahrnúť do ich obsahu aj oblasť uznávania dokladov o vzdelaní absolventov slovenských vysokých škôl;
12. uľahčiť proces udeľovania víz pre študentov študujúcich v Slovenskej republike, účastníkov vzdelávacích kurzov a škôl v prírode;
13. prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zabezpečiť systémové riešenie zdravotného poistenia študentov stredných škôl z krajanských komunít v zahraničí;
14. špecifikovať a zjednotiť vykonávanie rozdielových skúšok pri návrate žiaka zo zahraničného študijného pobytu;
15. zabezpečiť prostredníctvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky podmienky pre vyučovanie slovenského jazyka na školách víkendového typu, identifikovať adekvátnu formu absolvovania záverečných skúšok pre účastníkov týchto škôl a vypracovať metodiku výučby slovenského jazyka pre víkendové školy;
16. systematicky podporovať extrakurikulárne aktivity na podporu pestovania a rozvoja slovenskej identity (putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií pre stredoškolákov, letné tábory, poznávacie pobyty detí v Slovenskej republike, umelecké sústredenia a súťaže detí a mládeže atď.);
17. vzhľadom na prebiehajúcu reformu školstva v Slovenskej republike vypracovať a finančne zabezpečiť prostredníctvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky náležité materiály pre zavedenie voliteľného predmetu o Slovákoch žijúcich v zahraničí na základných a stredných školách v Slovenskej republike v spolupráci s odborníkmi z radov Slovákov žijúcich v zahraničí.
2. blok: Komunikácia v slovenskom jazyku
v rodinnom, spoločenskom a cirkevnom živote
1. venovať trvalú pozornosť plneniu Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov v krajinách, ktoré ju ratifikovali pre slovenčinu;
2. požadovať účasť krajanských organizácií na tvorbe a výkone medzivládnych dohôd a na práci zmiešaných odborných komisií a pracovných skupín;
3. dopracovať systém zásobovania krajanských knižníc slovacikami zo Slovenska a slovenských knižníc slovacikami zo zahraničia; zaviazať spolky, vydavateľstvá a jednotlivcov, ktorí vydávajú knihy pomocou grantového systému Slovenskej republiky, k ich odovzdávaniu prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí do ústredných knižníc ako povinný výtlačok a naďalej podporovať dostupnými prostriedkami edičnú činnosť v slovenskom jazyku;
4. k trvale prioritným projektom zaraďovať podujatia a aktivity zamerané na prácu s mládežou a deťmi, ktoré prebiehajú v slovenskom jazyku;
5. podporiť vznik a zriadenie slovenských evanjelických a katolíckych duchovných stredísk v krajinách, kde došlo k zmene podmienok na základe zvýšenej koncentrácie Slovákov;
6. finančne a materiálne podporovať národno-kultúrne, sociálne a spoločenské aktivity duchovných stredísk, ktoré nie sú hradené ani z prostriedkov cirkví v krajine pôsobenia a ani z prostriedkov cirkví na Slovensku.
3. blok: Slovenský jazyk v krajanských tlačových
a elektronických médiách a ich vplyv
na udržiavanie národného povedomia
1. realizovať najneskôr do polovice roku 2010 na základe rokovaní so Slovenskou televíziou a Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí projekt televízneho vysielania pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako je obsiahnutý v Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 s čo najširším pokrytím vrátane zámoria. Odporúčame realizovať parciálne úlohy už v roku 2009;
2. iniciovať, prehlbovať a monitorovať programovú a kultúrnu výmenu medzi Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou a krajanskými rozhlasovými a televíznymi redakciami v zahraničí, zdôrazňovať predovšetkým potreby mladšej generácie Slovákov vo svete;
3. mediálne prostriedky sústrediť aj na spracúvanie tematických okruhov (ekonomických, sociologických a ďalších), zaujímavých pre vedecko-pedagogické inštitúty, podnikateľskú sféru, turistický ruch a pracovné príležitosti;
4. dostupnými prostriedkami podporovať, koordinovať, analyzovať a vyhodnocovať technické a materiálne vybavenie slovenských krajanských redakcií (televíznych, rozhlasových, tlačených a internetových), ako i krajanských vydavateľstiev a inštitúcií zaoberajúcich archivovaním kultúrneho dedičstva;
5. iniciovať verejnoprávne médiá k vysielaniu mediálnych a jazykových odborníkov, ktorí budú pomáhať slovenským médiám v zahraničí a hľadať spoločné ekonomické možnosti realizácie;
6. pre redaktorov, dramaturgov, moderátorov a ďalších tvorivých pracovníkov krajanských médií pripravovať vzdelávacie programy a stáže na Slovensku (v spolupráci s TASR, Slovenským rozhlasom, Slovenskou televíziou, slovenskými univerzitami a ďalšími vedecko-pedagogickými inštitúciami);
7. nabádať k využívaniu existujúcich zdrojov informácií o koncepcii a praktických krokoch štátnej politiky voči krajanom a súčasne zabezpečovať pravidelné informovanie slovenskej verejnosti o živote krajanských spoločenstiev, spolkov a komunít v zahraničí;
8. iniciovať aktívnejší prísun informácií zo slovenských spolkov a organizácií v zahraničí pre slovenské médiá, týkajúci sa ich činnosti a aktivít s cieľom poskytovať tieto informácie slovenskej verejnosti;
9. zintenzívniť spoluprácu s Literárnym informačným centrom a ďalšími inštitúciami na Slovensku pri zasielaní slovenských kníh, periodík, odbornej literatúry a ďalších tlačových materiálov, filmovej produkcie, zvukových a video materiálov v slovenskom jazyku pre krajanské médiá, spolky, školy a inštitúcie v zahraničí;
10. opätovne otvoriť a prehodnotiť zmluvu s TASR za účelom poskytovania servisu pre krajanské médiá;
11. v roku 2009 zorganizovať pracovné fórum s odborníkmi verejnoprávnych médií, PR agentúr, SACR, SARIO na výmenu vzájomných skúseností a prehĺbenie vzájomnej spolupráce.
Oznamy
Oplatí sa nás predplatiť
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199
Rozhlas | Televízia
Majiteľ
Vydavateľ
Sponzor
