Dlhá jar, horúce leto ● O 68. roku v Slovenskom inštitúte

Slovenský inštitút Budapešť si výročie vojenskej intervencie piatich krajín socialistického bloku proti Československu v lete 1968, pripomenul v septembri ďalším veľkolepým podujatím. Spolu so Slovenským národným múzeom - Múzeom maďarskej kultúry na Slovensku prezentoval v Budapešti výstavu dobových dokumentov a fotografií „Dlhá jar, horúce leto“.

Po otvorení výstavy sa uskutočnila prezentácia knihy Ivána Patakyho „Zdráhajúci sa spojenec“ a premietanie dokumentárneho filmu Jána Fuzika „Krycie meno Zala“. Po úvodných slovách riaditeľa Slovenského inštitútu Milana Kurucza, ktorý medzi hosťami privítal aj bývalého veľvyslanca MR v SR Jenőa Borosa a zástupcu veľvyslanca Českej republiky v Budapešti Marka Tomana, sa ujal slova generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Peter Maráky. Zmienil sa o tom, že rok 1968 je pre súčasné generácie na Slovensku mimoriadne dôležitý, preto sa kurátori výstavy Péter Miklósi a Sándor Papp mladší rozhodli pripraviť výstavu venovanú udalostiam spred 40 rokov očami Maďarov na Slovensku. Ako vysvitá z materiálu, v stanoviskách k udalostiam bol rozhodujúci občiansky princíp. K významnému výročiu bolo, mimochodom pripravených niekoľko výstav, medziiným výstava Slovensko v XX. storočí, ktorá s veľkým úspechom putuje po krajinách Európskej únie.

Publicista Péter Miklósi poukázal na ťažkosti spracúvania udalostí blízkej minulosti, pričom na udalosti medzi januárom a augustom 68 spomínal ako na pokus o vyslobodenie z neľudského režimu, v ktorom sa angažovala celá spoločnosť. János Lőrincz, autor vystavených fotografií zvečňujúcich udalosti z 21. augusta 1968, mal v tom čase iba 18 rokov. Profesionálnym fotoreportérom sa stal až v roku 1986, dovtedy pracoval ako psychológ. Tieto zábery, ako aj mimoriadne vydania novín a ďalšie dokumenty potvrdzujú, že v roku 1968 v Československu nebola kontrarevolúcia. Autorom knihy Zdráhajúci sa spojenec, ktorá je venovaná maďarskej vojenskej účasti na intervencii, je kandidát vojenských vied, plukovník Iván Pataky. Znalec vojenskej histórie, ktorý publikuje v domácich a zahraničných odborných časopisoch, vydal knihu o roku 1968 v roku 1996. Pracovník Vojensko-historického ústavu Maďarskej akadémie vied Dr. János Jakus prirovnal situáciu k obdobiu II. svetovej vojny, keď pod tlakom veľmocenského spojenca sa muselo Maďarsko zapojiť do udalostí. Ako povedal, autor podáva ucelený obraz opisom vojensko-politického pozadia, mechanizmu prípravy rozhodnutí v armáde a poukazuje na okolnosť, že prevažná časť maďarskej verejnej mienky nesúhlasila s agresiou.

Dr. Vladimír Segeš z Vojensko-historického ústavu Slovenskej akadémie vied, člen maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie historikov, v súvislosti s predstavovanou knihou uviedol: tie isté udalosti prežíval každý po svojom či už ako indivíduum alebo národ. Intervencia proti Československu, ktorá bola najväčšou vojenskou operáciou po II. svetovej vojne (zúčastnilo sa jej pol milióna vojakov), bola zároveň treťou intervenciu Sovietskeho zväzu v socialistickom bloku (1953 - Nemecká demokratická republika, 1956-Maďarsko). Kým však v prvých dvoch prípadoch sa zúčastnil iba Sovietsky zväz, do intervencie v auguste 68 sa zapojili ďalšie štyri socialistické štáty. Účasť Maďarska, podľa slov V. Segeša, mala skôr symbolický a politický ako praktický význam, ale zanechala hlboké stopy. Kniha Ivána Patakyho je podľa V. Segeša zároveň obohatením českej a slovenskej historiografie. Autor knihy poukázal na to, že v čase, keď Západná Európa a Spojené štáty americké boli zaneprázdnené svojimi problémami, prvoradým zámerom Sovietskeho zväzu bolo získať prevahu v stredoeurópskom priestore. Z maďarskej strany sa intervencie zúčastnilo 12 tisíc vojakov a 99 lietadiel, teda 1/6 Maďarskej ľudovej armády.

Očami jedného z príslušníkov tejto armády, ktorý bol slovenskej národnosti svojho švagra Jozefa Klausza, priblížil záujemcom udalosti spred 40. rokov dokumentárny film Jána Fuzika, ktorý natočil v roku 2001. Na premietanie, ktoré venoval autor pamiatke vlani zosnulého Jozefa Klausza, prišli aj ostatní tvorcovia filmu.

Alžbeta Račková