Medzi Slovákmi v Poľsku

Pred niekoľkými týždňami sme písali o tom, že v Poľsku prebieha v kruhu našich krajanov výučba slovenského jazyka za podobných podmienok ako u nás. Tamojšie deti sa boria s tými istými ťažkosťami a ich všedné dni sa snažia spestriť a skrášliť obetaví pedagógovia, ktorým naozaj záleží na zachovávaní slovenského jazyka. Podobný prístup má ku všetkým krajanom aj ich strešná organizácia - Spolok Slovákov v Poľsku.

Jeho ústredný výbor sídli v jednom z najkrajších poľských miest v Krakove, ktorý má okolo 740 tisíc obyvateľov. Roku 1038 sa stal sídlom poľských kráľov a zostal ním až do roku 1609. V tomto naozaj kúzelnom meste sme sa stretli s generálnym tajomníkom Dr. Ľudomírom Molitorisom, ktorý nám ochotne zmapoval postavenie slovenskej menšiny v Poľsku.

- Z tohto „pozemského raja“ - z Krakova - vyžaruje pokoj. Takýto kľud je príznačný aj pre každodenný život Spolku Slovákov v Poľsku?

- Napriek tomu, že v meste panuje pokoj, u nás je naozaj rušno. Náš spolok je totiž mimovládnou organizáciou a tak k tomu, aby sme vôbec jestvovali, musíme na seba zarobiť... Robíme to predovšetkým prostredníctvom vydavateľskej činnosti. Pred niekoľkými rokmi sme si zriadili vlastnú tlačiareň, ktorá vyvíja zárobkovú činnosť. Vydávame rôzne katalógy, knihy, ktoré potom predávame. Získavame aj granty na spolkovú činnosť, ale tie sú, myslím, že podobne ako u vás, dosť neisté...

- Koľko krajanských organizácií pôsobí v Poľsku?

- Sme jedinou slovenskou organizáciou. Fungujeme od roku 1961. V súčasnosti ústredný výbor sídli tu, v Krakove, a máme dva obvodné výbory. Jeden na Spiši, v Čiernej Hore, a druhý v Jablonke na Orave. Samozrejme, každý z nich má v obciach, obývanými Slovákmi, miestne skupiny.

- Koľko slovenských obcí registrujete?

- Na Spiši 13 a na Orave 14. Myslím si, že vás bude zaujímať, keď poviem, že tieto dediny patrili do roku 1920 k Uhorsku. Na základe rozhodnutia z 28. júla 1920 boli pričlenené k Poľsku. Ja patrím k štvrtej generácii Slovákov v Poľsku, ktorí zostali mimo historického územia našej materskej krajiny.

- Koľko Slovákov tu žije?

- Je nás okolo 10-15 tisíc. Je potešiteľné, že náš spolok má 2600-člennú bázu. To pokladám za pomerne vysoké percento organizovanosti.

- Za akých podmienok pracujete?

- Ako som už spomenul, nedostávame žiadnu štátnu dotáciu. Budova sídla je vďaka príjmom z tlačiarne už v našom vlastníctve. Máme v nej jednu zasadačku, kde sa štvrťročne konajú zasadnutia nášho predstavenstva, okrem toho tu usporadúvame aj množstvo akcií. Máme bohatú knižnicu, publikácie sme dostali ešte za socializmu, lebo od politického prevratu k nám slovenská kniha len zriedka „zavíta“. Pri zasadačke sme si zriadili Slovenskú galériu umenia, kde každý tretí mesiac otvárame slovenské výstavy. Poskytujeme v nej priestor ako našim domácim umelcom, tak aj autorom z materskej krajiny. Chcel by som ešte spomenúť, že ku každej výstave vydávame aj katalóg, vyrobený v našej tlačiarni.

- Aké je v súčasnosti postavenie a právne zázemie menšín v Poľsku?

- Jeden jediný zákon od roku 1989 poľský parlament neschválil, a to práve Zákon o národnostných menšinách. V Poľsku je to veľmi háklivá politická záležitosť, ktorá momentálne stagnuje na bode mrazu... Vo všeobecnosti postavenie menšín závisí od toho, ako sa ktorý spolok dokáže sám presadiť. Práve preto my nemáme žiadne slovenské inštitúcie okrem spolku a časopisu Život. Nedostatok financií nám znemožňuje zakladanie inštitúcií.

- Spomenuli ste váš jediný tlačený orgán, časopis Život. V elektronických médiách máte slovenské vysielanie?

- Ani v rozhlase, ani v televízii nemáme redakcie, ktoré by pripravovali slovenské programy.

- Ako hodnotíte svoju súčasnú situáciu?

- So súčasnou situáciou sme veľmi nespokojní. Myslíme si, že štát by mal viac prostriedkov venovať na udržiavanie kultúry národnostných menšín. Nedávno sme sa obrátili na zákonodarný orgán Poľskej republiky Sejm s tým, že podporujeme urýchlené prijatie Zákona o národnostných menšinách. Na druhej strane však vyzývame aj Slovensko, aby venovalo aspoň takú pozornosť menšinám, ako venuje poľská vláda poľským krajanom - je to na úrovni maďarskej praxe, ktorú veľmi dobre poznáte! Slovensko, žiaľ, nevenuje takmer žiadnu pozornosť svojim krajanom...

- Aké vidíte perspektívy?

- Naše perspektívy závisia od nás, my musíme urobiť všetko preto, aby sme prežili a pretrvali. Preto sa snažíme získať detí do slovenských tried, aby sme mali pokračovateľov.

- Už skoro rok sú naše krajiny členmi Európskej únie, zjednodušil sa podľa vás život menšín v tejto „veľkej Európe“?

- Ja osobne si myslím, že sa treba tešiť tomu, že sa konečne otvorili hranice. Čakáme už len na to, aby Slovensko a Poľsko čím skôr pristúpili k Schengenskej dohode, aby hranice úplne zmizli. Postavenie menšín sa z ničoho nič nezmení, nezlepší. Ale zato sú nasledovania hodné príklady v západnej časti kontinentu, napr. autonómne postavenie Kataláncov v Španielsku alebo Nemcov v Južnom Tirolsku.

Za rozhovor ďakuje

Karola Klauszová