Je to naozaj chvályhodná vec. Podľa predsedu zahraničného výboru parlamentu Zsolta Németha táto iniciatíva ukazuje, že menšinová otázka je predovšetkým základným ľudským právom, a nie politickou alebo diplomatickou otázkou. Áno, pán Németh má pravdu, tak je to. Len by som sa ho rád spýtal, či na to prišiel až teraz, alebo či to bolo aj včera, predvčerom, ba ešte skôr? Akože to v Maďarsku zavádzajú len v Slovenskom Komlóši a prečo len od 24. novembra 2008? Veď tu Slováci žijú od začiatku 18. storočia. Prečo tu doteraz mohli mať len maďarské tabule? Na Slovensku v maďarských dedinách sú dvojjazyčné tabule už veľmi dávno! A nielen v jednej osade, ale všade tam, kde žijú Maďari! Navyše tam sú ulice a inštitúcie v maďarských osadách pomenované po maďarských osobnostiach, kým v Slovenskom Komlóši sú takéto ulice: Hunyadi Mátyás u., Hunyadi János u., Széchenyi u., Kossuth Lajos u., Fürst u., atď... Zsolt Németh si myslí, že to prispeje k posilneniu identity miestnych Slovákov?! Alebo že to bude vzdanie úcty slovenským predkom, ktorí túto osadu založili?! Komlóšania vo svojej histórii mali dosť významných osobností, po ktorých by si mohli a mali pomenovať ulice, v ktorých bývajú. Ale ako v Komlóši, tak ani inde v Maďarsku si nie Slováci pomenúvajú ulice a inštitúcie svojej osady, robia to miesto nich maďarskí úradníci. Ak niekde predsa len Slováci pomenujú svoju ulicu po slovensky, napr. v Mlynkoch je Slovácka ul., nemôže to byť oficiálny názov. Maďarskí úradníci im ho preinačia, ani nie prekladom (Slovácka ul. - Szlovák u.), ako sa to robí na Slovensku, lež jej dajú úplne iné, svoje meno (Slovácka ul. - Kossuth Lajos u.). Pritom Kossuth Lajos v tej ulici nikdy nebol, nemá s ňou nič spoločné. Navyše je to aj nezdvorilosť voči Slovákom, keďže práve Kossuth toho času vyhlásil, že slovenský národ neexistuje! Ďakujeme pekne za také „posilňovanie slovenskej identity“, za také „vzdávanie úcty našim slovenským predkom“! Ktorý vzor je potom zhovievavejší voči menšine, maďarský a či slovenský? Kto koho by tu mal nasledovať, Maďari Slovákov, alebo Slováci Maďarov? Lebo že by sa to malo robiť rovnako na obidvoch stranách, ak to chceme riešiť naozaj spravodlivo, to je isté.

Keby tie ulice boli aj nazvané po slovenských významných predkoch, zakladateľoch Komlóša, čo všetko by ešte chýbalo, čo maďarské osady na Slovensku dávno majú! Napríklad vlastné slovenské noviny (nie jednu stranu v miestnych maďarských novinách!), slovenskú školu (nie asymetricky dvojjazyčnú!), slovenské gymnázium (nie maďarské, ako je to teraz!), sochu Rastislava alebo Svätopluka (keď už na Slovensku môže byť gen. Klapka, sv. István, Kossuth, Rákoci, atď.).

Apropo, socha! Komlóš r. 2001 dostal sochu sv. Istvána! Len pripomínam, že aj napriek tomu, že Maďari do Komárna nieže sochu Svätopluka či Rastislava, ale ani len súsošie sv. Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy, nepustili, Komlóšania proti soche sv. Istvána neprotestovali, hoci na jej podstavci je napísané: „Mert az egy nyelvű és egy szokású ország gyenge és esendő“. Takto, v jednej reči - po maďarsky! Aj názvy ulíc boli len po maďarsky, aj Rózsa Fürdő, a čuduj sa svete, aj webová stránka! Je tam síce aj link: Nyelvek, čo je množné číslo, ale ako socha sv. Istvána, aj webová stránka si vystačí iba s maďarčinou. Aj napriek tomu, že sv. István upozorňoval: „Krajina jednej reči a jedného zvyku je slabá a krehká“! Je to jednoducho nepochopiteľné. Nechce sa mi totiž veriť, že by práve Maďari silou-mocou chceli, aby ich krajina bola „slabá a krehká“. Všade všetko speje k jednojazyčnosti. Ak ešte veria svojmu svätému kráľovi, mali by tam pridať aj slovenský variant toho citátu. A mali by aj okrem toho ešte všeličo urobiť v záujme zachovania slovenskej reči všade tam, kde Slováci bývajú, ak už nechcú mať krajinu slabú a krehkú, ak nechcú, aby v tejto pôvodne čisto slovenskej osade zmizlo aj tých slabých 20 % Slovákov, ktorí sa tu ešte hlásia k svojim slovenským koreňom.

Slovom, bolo by tu čo naprávať, zlepšovať, doháňať zameškané, ak chcú dosiahnuť v kultúrnom zabezpečení komlóšskych Slovákov úroveň, akú požíva maďarská menšina na Slovensku. Zsolt Németh sa spytuje: „Či vieme tu, v strednej Európe, tak budovať naše krajiny, že si pritom vzájomne budeme ctiť národnostnú príslušnosť, identitu jeden druhého?“ Úprimne povediac, keby sa to Slovák spytoval v Dunajskej Strede a ukazoval by smerom na Slovenský Komlóš, bolo by to opodstatnenejšie. Parafrázujúc slová Zs. Németha musím povedať: Ak bude maďarská národnostná politika „konať s úctou, ak bude národnostiam zabezpečovať práva zamerané na zachovanie ich svojráznosti, ktoré im patria“, potom Slováci nebudú mať príčinu dožadovať sa reciprocity a ani Maďari sa jej nebudú musieť báť. Reciprocity sa musí báť len ten, kto dobre vie, že dostáva oveľa viac ako ten druhý a nechce dostávať tak málo ako on. Keby tomu tak nebolo, ani Zsolt Németh by sa nemusel obávať, že tu niekto bude „zdôrazňovať princíp reciprocity“. Veď akýže zmysel by malo dožadovať sa toho, čo ten druhý má, keby mal len to, čo mám aj ja? Odmietať reciprocitu a z komplexu oprávnených nárokov Slovákov v Maďarsku dať im len dvojjazyčné tabule s pochybnými názvami ulíc v Slovenskom Komlóši, priznajme úprimne, to nie je nič svetoborné.

Gregor Papuček

V slovenskej základnej škole po odznení maďarskej a slovenskej hymny v podaní Mládežníckej dychovky pod vedením Jána Krcsmériho moderátorka Marianna Bajczerová privítala prítomných hostí, ktorým sa prihovoril aj primátor mesta József Sztakó. Predseda výboru Národného zhromaždenia MR pre zahraničné záležitosti a zahraničných Maďarov za opozičný FIDESZ - Maďarský občiansky zväz Zsolt Németh začal svoj príhovor slovami slovenského klasika, básnika P. O. Hviezdoslava, o ktorom je známe, že ovládal aj maďarský jazyk. Stručne spomenul jeho život a vzťah k maďarskému jazyku. Pripomenul, že v období, v ktorom žijeme, je veľmi dôležité bratstvo a spolužitie medzi národmi a práve preto veľmi srdečne prijal pozvanie na toto podujatie organizované v Slovenskom Komlóši. „Žijeme také časy, kedy sú potrebné také iniciatívy, ktoré sa dejú v Slovenskom Komlóši s významnou slovenskou menšinou,” povedal Zs. Németh, podľa ktorého ide o príkladný skutok. „Menšinová otázka totiž nemôže byť diplomatickou otázkou, ale iba otázkou ľudského práva,” dodal. S menšinami treba zaobchádzať na báze občianskych práv, a nie na základe toho, ako s nimi zaobchádzajú v inej krajine. Základom toho je podľa neho vzájomná úcta, ktorá sa v tomto meste naplno prejavila. „Kým sa medzi Slovenskom a Maďarskom generuje napätie, tu je pokoj, ľudia nažívajú vedľa seba v pokoji,” poznamenal predseda parlamentného výboru.

Po príhovoroch nasledoval krátky kultúrny program, v ktorom sa predstavil najprv Ján Haskó s maďarskými ľudovými piesňami. Za ním nasledoval detský súbor Harmónia zo Slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši, ktorý zaspieval dvojjazyčne pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“.

Po kultúrnom programe sa všetci prítomní presunuli pred budovu slovenskej školy, kde spoločne generálny konzul SR Ján Süli, predseda zahraničného výboru parlamentu Német Zsolt a primátor Slovenského Komlóša József Sztakó slávnostne odhalili prvú dvojjazyčnú tabuľu osadenú na budove Slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši. Slávnostným odhalením tabule sa slávnosť skončila a všetci prítomní si mohli pozrieť ďalšie tabule vystavené v aule slovenskej školy.

Primátor mesta József Sztakó informoval o tom, že do jesene budúceho roka vymenia jednojazyčné tabule názvov ulíc a inštitúcií na dvojjazyčné, doplnia chýbajúce čísla domov a zjednotia aj informačné tabule mestského úradu. Náklady na výmenu prekročia 13 miliónov forintov, z čoho 80 percent pochádza z grantov. „Účelom tejto akcie je pomoc pri zachovaní identity, uľahčenie služby úradov a zdravotníkov občanom a informovanosť návštevníkov mesta,” povedal primátor.

(t-m-l)