Len v diskusii sa rodí porozumenie

Kde inde, ak nie vo verejnej občianskej konfrontácii s dôstojnými pravidlami je možné prečistiť naše vzťahy? Len v diskusii sa rodí porozumenie.

Čitateľ Ľudových novín sa zamýšľa nad správou

Prečítal som si správu s názvom: „Historik I. Kollai: Maďari nevedia, koho a ako utláčali“ o konferencii s názvom „Slovensko-maďarské vzťahy vo svetle euroatlantickej integrácie“, ktorá sa uskutočnila v Budapešti v prvej polovici decembra a spoločne sa na nej podieľali Maďarská atlantická rada a Slovenská atlantická komisia. Z tejto správy ma zaujal najmä odsek: „Musí vzniknúť konsenzus medzi Slovákmi a Maďarmi na Slovensku,” povedal viceprezident Maďarskej atlantickej rady György Csóti, podľa ktorého súčasná situácia dokazuje, že konsenzus neexistuje. Približne 20 percent občanov (!!! - výkričníky dáva čitateľ - autor ohlasu) Slovenska nie sú Slovákmi a napriek tomu sa republika od svojho vzniku vyhlasuje za homogénny štát, vyhlásil a následne odcitoval začiatok preambuly slovenskej ústavy, kde sa nehovorí o občanoch Slovenskej republiky, ale o slovenskom národe. Problém podľa neho spôsobuje aj prax jedného štátneho jazyka. „Obavy z asimilácie Maďarov na Slovensku majú reálny základ, toto nemôžeme poprieť,” vyhlásil. Csóti vyzval Slovensko, aby dalo Maďarom prislúchajúce kolektívne práva menšín podobne, ako to Slováci žiadali počas medzivojnovej Česko-slovenskej republiky“.

Tento odsek ma teda zaujal a zarazil... Odkiaľ pán Csóti berie údaj o jednej pätine občanov Slovenska, ktorí nie sú Slovákmi? Oficiálne a skutočne pravdivé štatistiky,na rozdiel od uhorských (maďarských zo začiatku 20. storočia) prinášajú nasledovné údaje: Na území Slovenskej republiky bolo k 31. decembru 2007 celkom 5 400 998 obyvateľov, z toho 4 613 875 slovenskej národnosti (85,43% celkového podielu obyvateľstva), 513 650 maďarskej národnosti (9.51%), 101 960 rómskej národnosti (1,89%), 47 327 českej národnosti (0,88%), 24 014 rusínskej (0.44%) a 11 586 ukrajinskej národnosti (0.21%), ostatné národnostné menšiny tvoria 1,63%. Preto si dovolím tvrdiť, že štatistické vyhlásenia pána Csótiho sú zavádzajúce.

No a ako je to s tvrdením o preambule Ústavy SR, kde sa (vraj) nehovorí o občanoch SR, ale o slovenskom národe? K tomu toľko: Zvýrazňujem text preambuly - citujem presne: „My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:“ (Podčiarknutie je tiež od autora ohlasu.)

Kde je tá vyhlasovaná neexistencia zmienky o občanoch SR v jej Ústave?! Práve opak je pravdou! Vyváženosť národného a občianskeho princípu v Ústave SR je priamo ukážková. Slovenskú republiku považujeme za štát slovenského národa a ostatných národností žijúcich na jej území, čiže za štát všetkých občanov SR.

Napriek nesúhlasu s tvrdením pána Csótiho, takéto diskusné akcie vítam. Veď kde inde, ak nie vo verejnej občianskej konfrontácii s dôstojnými pravidlami je možné prečistiť naše vzťahy? Len v diskusii sa rodí porozumenie.

Jozef Schwarz