Štátotvorné faktory ● Deň menšín v Békešskej Čabe

- Kedysi, ako študent miestneho slovenského gymnázia, by som si nebol vedel predstaviť, že raz pri príležitosti Dňa menšín budem mať tu, v Békešskej Čabe, slávnostný prejav, - začal svoj príhovor zástupca generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Anton Paulik na slávnosti, ktorá

sa uskutočnila v elegantných priestoroch Centra verejného života Phaedra.

- Neistotu vo vzťahu väčšina - menšina, ktorá bola príznačná pre sedemdesiate a osemdesiate roky, skončilo modifikovanie Ústavy Maďarskej republiky v čase transformácie spoločnosti, keď sa do nej v roku 1989 dostala formulácia, že menšiny v Maďarsku sú štátotvornými činiteľmi a ako také majú právo na zachovávanie, odovzdávanie a zveľaďovanie svojho materinského jazyka a kultúry. V tomto odstavci figuruje aj to, že menšiny si môžu založiť samosprávy. Menšinový zákon z roku 1993 vychádza z týchto ústavných práv a dáva im detailný rámec. V roku 1995 vtedajšia vláda MR v deň schválenia Všeobecného vyhlásenia národných práv OSN vyhlásila 18. december za Deň menšín v Maďarsku. Je pozoruhodným faktom, že takýto deň v našom regióne, ale podľa mňa v celom svete, oslavujeme iba u nás... Nazdávam sa, že z cien, udeľovaných pri príležitosti Dňa menšín, majú najväčšiu hodnotu práve tie, ktoré sú udelené na miestnej úrovni, pretože kolektív danej osady či mesta vie najlepšie, kto je tá osoba, resp. skupina, ktorá najviac vykonala v záujme pestovania kultúry danej menšiny, alebo celej lokality... Dovoľte mi, aby som okrem vyznamenaných zagratuloval aj vedeniu mesta, pretože v otázke menšín v Békešskej Čabe vždy bol a je konsenzus medzi všetkými politickými silami... - uviedol A. Paulik.

Na slávnosti sa zúčastnili poprední predstavitelia spoločenského, kultúrneho a cirkevného života mesta a regiónu na čele s primátorom Gyulom Vantarom, ako aj generálni konzuli Slovenskej republiky Ján Süli a Rumunska Ioan Fodoreanu. Podobne ako v predošlých rokoch na oslave odovzdali vyznamenania mesta pri príležitosti Dňa menšín, pričom vyznamenaných navrhli mestské menšinové samosprávy: najpočetnejšie zastúpenej slovenskej, ale aj poľskej, rómskej a rumunskej národnosti. V slávnostnom programe jednotlivé menšiny potešili početné obecenstvo pestrými hudobnými číslami.

- Každý rok udeľujeme toto vyznamenanie takým kolektívom, resp. osobám, ktoré potvrdzujú náš kolektív v presvedčení, že je dobré byť Slovákom a posilňujú nás v tom, aby sme zostali Slovákmi v tomto meste, kde sme ani nie tak veľmi dávno my boli väčšinou, - zdôraznil predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Juraj Ando potom, ako poslucháčka posledného ročníka Akadémie umení v Banskej Bystrici, Komlóšanka Edita Šutová prednesom slovenských ľudových piesní zo svojho rodiska očarila publikum mesta, v ktorom absolvovala stredoškolské štúdium. Slovenský zbor mesta tohto roku vyznamenanie „Za čabianskych Slovákov“ udelil vedúcej Materskej školy Macík-Prípecok v mestskej štvrti Jamina Žofii Bohušovej Áchimovej a Speváckemu zboru Orgován.

Žofia Bohušová Áchimová sa narodila v Békešskej Čabe. Roku 1973 zmaturovala na slovenskom gymnáziu. Od roku 1974 nepretržite pracuje v materskej škole, ktorej je dnes už vedúcou. Roku 1975 popri zamestnaní získala diplom učiteľky materskej školy na Vysokej škole pedagogickej v Sarvaši. Charakterizuje ju obrovská láska k deťom a ľuďom vôbec. Vždy pokladala za veľmi dôležité pestovanie slovenských ľudových tradícií, preto jej zamestnania a iniciatívy majú osobitnú atmosféru. Deti si v tomto ovzduší ľahko môžu osvojovať milé slovenské básne, riekanky, ľudové hry, zvyky a obyčaje, ktoré sa v ich kruhu tešia veľkej obľube... Vo volebnom cykle 1994-1998 bola členkou Slovenskej samosprávy mesta a v roku 1998 bola vymenovaná za vedúcu Materskej školy na Orošházskej ceste, ktorá dnes nesie názov Macík-Prípecok. Aj ako vedúca inštitúcie sa usiluje o to, aby slovenčina bola prítomná v každodennom živote detí a popri povinnostiach vo vedúcej funkcii dodnes vedie v škôlke slovenské zamestnania... Vyznamenaná pochádza z rodiny známeho politika zo začiatku minulého storočia Ondreja L. Áchima, - prezradil zaujímavosť zo života Ž. Bohušovej Áchimovej po predstavení jej odbornej činnosti Juraj Ando.

Ďalším tohoročným nositeľom ceny „Za čabianskych Slovákov“ je Spevácky zbor Orgován, ktorý bol založený roku 1998 pričinením vedúcej čabianskeho Slovenského klubu Alžbety Ančinovej. Jeho členkami sú predovšetkým ženy z mestskej časti Jamina. Cieľom kolektívu je zachovanie slovenských ľudových piesní mesta, ale i župy a celého dolnozemského regiónu. Odbornou vedúcou zboru je učiteľka spevu a hudby, zberateľka ľudových piesní Ildika Očovská. Za uplynulých desať rokov bol kolektív stálym účinkujúcim na rôznych národnostných podujatiach Békešskej Čaby a Békešskej župy, stal sa neoddeliteľnou súčasťou širšej slovenskej komunity. Svojím prednesom si získali publikum aj za hranicami župy, ba aj v zahraničí. Členky zboru patria medzi málo ľudí, ktorí ovládajú číry čabiansky slovenský dialekt, miestne slovenské piesne v ich podaní sú preto autentické... - Vieme, že obyvatelia Békešskej Čaby pomerne skoro prestali používať tradičný ľudový kroj, preto sa speváčky snažili rekonštruovať skorší variant miestneho kroja, aby ich prezentácia bola aj po tejto stránke vierohodnejšia. V súčasnosti pracujú na vytvorení tradičnej ženskej vesty... Zbor je laureátom rôznych vyznamenaní: na kvalifikačnej súťaži odborného združenia speváckych zborov získal strieborný stupeň (2003, 2005, 2007), kým na kvalifikačnej súťaži ZSM Zlatý škovránok mu dvakrát udelili zlaté ocenenie (2004, 2008), - uviedol predseda slovenského voleného zboru o kolektíve, členky ktorého pred prijímaním gratulácií prekvapili obecenstvo tradičným slovenským vinšom na Jána.

(csl)