Vážení organizátori a účastníci pražskej Medzinárodnej konferencie o národnostných menšinách v krajinách V-4, dovoľte mi, aby som Vás čo najsrdečnejšie pozdravil a osobnejšie sa poďakoval za príležitosť byť tu dnes medzi vami. Lebo: „Medzi dobrými ľuďmi“, ako nám to odkázala pani Božena Němcová, „je raj“. A keďže „Praha je všech Čechů ráj“, ako sa spieva v známej českej piesni, sme tu dnes vo dvoch rajoch odrazu...

Z kolektívnych podujatí, stretnutí a ich programov - od tých domácich po tie medzinárodné - ma v ostatnom čase väčšmi a hlbšie oslovujú najmä dve: folklórne a menšinové. Iné akoby už čoraz menej lebo kolektívnymi, a to v tom najlepšom slova zmysle, vskutku nie sú. Pritom, ako nás kedysi učili doma a na našich starých akademických pôdach, kolektív je prostriedkom, kým indivíduum účelom... Žijeme čas privátnejších programov, zužovaných čoraz väčšmi na osobný zisk, pekuniárny (peňažný -p. r.) úspech, veselie, zábavu, majetok, väčší verejný vplyv, neraz priam v ničom už pre úžitok nás všetkých, krajinu, teda tie naše súvislosti širšie, budúce predovšetkým. Na našu minulosť a budúcnosť, a to všetko živé v nich, myslí sa dnes akosi čoraz zriedkavejšie, keď ešte zriedkavejšie hlbšie, teda ako hovorievame, z tých najhlbších podstát človečích. Aj v ich záujme. A pre ne samé.

Hľadám prirodzenosť, uviedol by som do rubriky novín o kúpe a predaji, a dodal: lebo len ona sa tragicky nemýli a len jej dielo nebude ani budúcim generáciám cudzie, lebo vskutku nestarne... Ale ako sa nám darí kúpiť si dnes takmer už všetko, tej prirodzenosti je medzi nami čoraz menej, priam nám už hrozí nedostatkom... Áno, priznávam, čoraz väčšmi mi chýba. Pri folklórnych podujatiach, domácich aj medzinárodných, a kultúrnych podujatiach a stretnutiach menšín si ju však ešte nájdem, a preto ich vyhľadávam.

Svet sa trhom rozširuje, trh svetom sa šíri a priestor pre prirodzenosť, ľudskosť, súdržnosť, solidaritu, naozajstnú kultúru zužuje. Svet trhu, poklonkujúc svojim fetišom, ktorým pripisuje priam nadprirodzenú moc a vplyv, sa už dávnejšie postaral o kultúrnu krízu, a len čo zmocnela. svet zasiahla kríza finančná a hospodárska. Poniektorí z nás na takýto priebeh našich časných dejín upozorňovali už dávnejšie... Ibaže trh, ktorý je, ako hovorievame, dobrý sluha, ale zlý pán, teda navlas podobný ohňu, si zaujatý sám sebou ešte neuvedomil, že všetko zlé v nás a medzi nami začína úpadkom kultúry a jej krízou...

Hodnoty, ktoré strácame, si menšiny úzkostlivo strážia, lebo vedia, že bez nich by ich nebolo. Bez vedomia kultúrneho menšiny nemôžu žiť a vo väčšinách prežiť. Preto sa im kríza kultúrna vyhýba. Ani o svoju prirodzenosť neprichádzajú. Nechcú povrchnosť, oslovuje ich hĺbka. Áno, menšiny majú svoju kultúru naozaj radi. Napokon, dodám, pridobre vedia, že práve ona im dáva ich osobitosť. A stráži ju.

Ako hovorí stará múdrosť, dobré je poukázať na dobro, aby v nás neprevládol dojem, že to druhé je tu už v presile...

Najlepšie aj najväčšmi vidíme menšiny vo väčšinách. Len čo ich zazrieme a uvedomíme si ich, kladieme si aj otázky: Kto sú? Ako sa majú? A čím všetkým sa od väčšiny líšia?... A ak nás nejaká menšina osloví, začneme sa zaujímať živšie aj o väčšinu, z ktorej pochádza, ale aj o tú, v ktorej žije. Najlepšou správou o nej je jej kultúra. Viem to. V juhoslovenskom prostredí, v ktorom som vyrastal, začal som sa o kultúru a svet našich južných susedov zaujímať už v detstve a zažiadalo sa mi prejsť sa ich krajinou a vidieť Budapešť, a najmä Budínsky hrad, na ktorom v jednej operetnej piesni zosadlo biele vtáča.... Moja generácia vyrastala v dvoch kultúrach, slovenskej a českej, pre nás v obidvoch našich, ale v tej maďarskej, vďaka maďarskej menšine v meste môjho detstva, videl som stredoeurópsky svet v ešte širších súvislostiach.... A neuniklo mi ani to, že sa staré lásky z menšín tratia pomalšie a to minulé v nich zvažuje sa hlbšie, a že myslia na nádeje, mravnosť, solidaritu, inak aj osobitejšie družné a zodpovedné za seba a svoju povesť. A že si uvedomujú hoci aj toto: Krajina, v ktorej žijeme, sa nedá premiestniť a hlas matky a otca preložiť. Azda aj pre túto skúsenosť mám taký hlboký vzťah k svojmu domovu, ale aj k európskym kultúram. Dodnes usporadúvajú moju myseľ a jej premýšľanie o svete. A kladieme si otázky naďalej: Čo doniesli menšiny do väčšiny, do môjho domova hoci tie, ktoré tu nie sú, napríklad Habáni, Nemci, Taliani, Chorváti, Srbi, Rusíni, Rumuni, Rómovia... Ovplyvnili slovenské remeslá, vidiecku aj mestskú architektúru, ponúkli osobitosti svojich kuchýň, nové výrazy jazyku, informácie o krajinách svojho pôvodu, takže naši predkovia už necestovali do ich starých domovov ako kamsi do neznáma...

Na Slovensku žije dnes jedenásť menšín, v krajinách V-4 to nie je inak... Vážme si všetky a dôvernejšie ich spoznávajme. Nezabúdajme, obrazne povedané, že aj vďaka menšinám v každej z našich krajín pribúda viac žita ako buriny...

Dobrý deň! A dobrý deň každý!

Ladislav Ballek

Otvorenie konferencie sa konalo štýlovo v reštaurácii U dvou Slováků kúsok za Týnom v srdci hlavného mesta Českej republiky, ktorú prevádzkujú dvaja Slováci z východného Slovenska. Večer medzi účastníkov konferencie zavítali predstavitelia zastupiteľských zborov zúčastnených krajín, medzi nimi generálny konzul Maďarskej republiky v Prahe Lajos Szénási. Hostí privítal koordinátor projektu, prvý podpredseda Slovensko-českého klubu Vladimír Skalský. Po ňom sa prítomným prihovoril predseda organizačného výboru, bývalý veľvyslanec SR v Prahe Ladislav Ballek. Neviazaná beseda, ktorá nasledovala po oficiálnom otvorení, poskytla príležitosť na zoznamovanie sa účastníkov, ktorí sa na druhý deň ráno zišli v reprezentatívnych priestoroch Ministerstva kultúry ČR. Podujatie sa malo pôvodne konať v budove Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, ale pre mimoriadne zasadnutie zákonodarného zboru sa muselo presťahovať do tzv. Nostického paláca. Prednášky sa zameriavali na tri hlavné tematické okruhy: na spoluprácu menšín na medzinárodnej úrovni a integračné zoskupenia na celosvetovej a európskej úrovni, na vzťah štátov strednej Európy k svojim vnútorným a vonkajším národnostným menšinám a kultúru, médiá a školstvo.

V prvom tematickom okruhu vyvolala záujem prednáška predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, ktorý podal prehľad medzinárodných vzťahov CSS a jej inštitúcií. Jednou z oblastí tejto spolupráce, ktorá sa začala v roku 1999, sú vzťahy so Slovenskou republikou. Pre tieto vzťahy je príznačné, že predstavitelia našej materskej krajiny sa k CSS stavajú s odstupom, často ju vnímajú ako „predĺženú ruku maďarskej vlády“. V čase vzniku tzv. alternatívnych spoločenských organizácií to platilo aj pre „starú štruktúru“, Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku, a na dnes sa to prenieslo na CSS. Spolupráca so slovenskými krajanskými organizáciami sa od nadväzovania kontaktov a vzájomného informovania dostala na vyšší stupeň, ktorý predstavujú spoločné aktivity. Korene týchto kontaktov siahajú do roku 1990, keď sa v Toronte konal Svetový kongres Slovákov v zahraničí, na ktorý bola pozvaná aj Maďarská televízia so zámerom prepašovania informácií na Slovensko. J. Fuzik sa ako redaktor MTV zúčastnil v roku 1992 na Svetovom festivale slovenskej mládeže v Semmeringu, na ktorý z celého východného bloku pozvali iba Spevácky zbor Studienka zo Santova. V roku 2000 sa už ako predseda CSS mohol v Mníchove zúčastniť ako pozorovateľ na zakladajúcej schôdzi Svetového kongresu. CSS sa pravidelne zúčastňovala aj na Stálej konferencii Slovensko a Slováci žijúci v zahraničí a vstúpila aj do novozaloženého Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý mal výrazný podiel na tom, že SR má dnes schválenú koncepciu starostlivosti o krajanov. Ďalšiu oblasť kontaktov predstavuje spolupráca so slovenskými organizáciami na Dolnej zemi, ktoré boli odštartované v marci 1999 v Békešskej Čabe stretnutím s predstaviteľmi spolkov z Rumunska a Srbska, výsledkom čoho bola v júni toho istého roku dohoda o spoločnom vydávaní časopisu Dolnozemský Slovák. V decembri 2008 bola podpísaná dohoda o spolupráci medzi ôsmimi organizáciami z týchto troch štátov o 23 konkrétnych projektoch. Medzi tieto projekty, ktoré finančne podporuje aj SR, patrí spoločné vydávanie metodického časopisu Slovenčinár a časopisu Dolnozemský Slovák, spoločná divadelná prehliadka, dolnozemský jarmok, ale aj doškoľovania pre odborníkov. Zvláštnosťou medzinárodnej spolupráce CSS je, že do nej vstupuje aj so svojimi inštitúciami. Výskumný ústav napr. pozýva do národopisných táborov aj odborníkov zo Slovenska, z Českej republiky a Poľska a spolupracuje s Fórum inštitútom v Šamoríne. CSS v roku 2002 vstúpila aj do Federálnej únie európskych národností (FUEN), ktorá je poradným zborom Rady Európy, a pôsobí v slovanskej sekcii, ktorú riadia lužickí Srbi. Táto organizácia 22. až 25. októbra - počas klobásového festivalu - usporiada v Békešskej Čabe konferenciu Menšiny a turizmus. Konferencie Visegrad - Terra Interculturalis sa CSS zúčastňuje pravidelne, v tomto roku boli zastúpené aj dve jej inštitúcie.