Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti usporiadala v Mojmírovciach (na Slovensku) tábor výhercov súťaže v prednese poézie a prózy.

S výhercami recitačnej súťaže

Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti

„Kedy už pôjdeme do školy, veľmi sa na ňu teším!“ to sú slová jednej tretiačky budapeštianskej slovenskej školy, výbornej recitátorky, ktorá vyhrala týždňový pobyt v prekrásnom kaštieli. Nemohla sa však cítiť ako princezná, lebo to nebol tábor oddychový. S myšlienkou spojiť letný relax s precvičovaním slovenského jazyka prišla predsedníčka slovenského zboru XIII. obvodu Budapešti Zuzana Hollósyová a jej nápad sa zapáčil aj vedeniu kaštieľa. Program mali deti každý deň rovnaký a predsa pestrý: doobeda navštevovali hodiny v základnej škole v neďalekom Cabaji-Čápori a poobede ich čakali rôzne iné aktivity: výlety, športové zamestnania a to najlepšie - bazén.

Chodiť do školy nerobilo väčšie organizačné problémy, nakoľko na Slovensku končí školský rok až 30. júna. Deti navštevovali tretiu a štvrtú hodinu a zapojili sa do práce v triede. Boli s nimi aj dve učiteľky - Anika Némethová z budapeštianskej slovenskej školy a Silvia Glücková Šalgaiová z Rétšágu - ktoré im všestranne pomáhali nielen cez deň v škole, ale aj popoludní.

„Vaše deti sa veľmi rýchle prispôsobili, už na druhý deň poznali naše podľa krstného mena,“ povedal mi riaditeľ školy Pavol Zentko. Ako mi prezradil, školu v časti Cabaj navštevuje 198 detí. Cabaj a Čápor sú zlúčené osady, v obidvoch sa nachádzajú základné školy. Pán riaditeľ, ktorý je na čele školy od roku 2004, sa pochválil, že hoci maximálny počet žiakov by mal byť 24, do prvej triedy sa prihlásilo 30. Obnovená škola v minulom školskom roku oslávila 50. výročie založenia. Orientovaná je na výučbu jazykov, počítačové technológie a šport. Od tretieho ročníka sa žiaci učia angličtinu a od šiestej triedy nemčinu. Prelína sa tu starý a nový systém. Terajší deviataci sa hlásia na stredné školy a piataci už majú možnosť hlásiť sa do osemročného gymnázia. V obci nie je stredná škola, ich absolventi idú ďalej študovať na stredné školy v Šali alebo Nitre. Nižšie ročníky sú na prízemí a vyššie na poschodí. Jednak menšie deti ešte nie sú fyzicky natoľko vyspelé a jednak z bezpečnostných dôvodov. Pred rokom mali v škole 12 záujmových krúžkov, v súčasnosti sú krúžky a rôzne mimoškolské zamestnania pre deti v spoločnej budove v centre osady. V škole vyučuje 14 učiteľov na plný úväzok, ale sú aj externí, ktorí vyučujú napríklad cudzí jazyk alebo náboženstvo. Najbližším cieľom pána riaditeľa je vybudovanie jazykovej učebne, so slúchadlami a s boxami. V súčasnosti používajú pri výučbe interaktívnu tabuľu a výpočtovú techniku, čo však nie je optimálne riešenie. Na hodinách telesnej výchovy vyučujú všetky športy, ale najlepší sú zápasníci. Zúčastnili sa už na majstrovstvách Slovenska i na medzinárodných turnajoch v okolitých štátoch. Pri riaditeľni je nástenka, na ktorej sú diplomy žiakov, ktoré získali v tomto školskom roku. Nájdeme tam diplomy za recitáciu, spev, výtvarné umenie, ale aj za zápasenie.

Práve pred touto kanceláriou sa poďakovali naše deti cabajským žiakom a učiteľom za ich ochotu a láskyplné prijatie krátkym kultúrnym programom pred odchodom domov. Vo veľkej prestávke zneli chodby cabajskej školy slovenskými ľudovými piesňami z Pilíša i Zemplína a odznela aj slovenská rozprávka. Chodba základnej školy bola aj svedkom „odplaty“ domácich žiakov. Oni zaspievali piesne, s ktorými reprezentovali svoju školu na celoslovenských súťažiach a pani učiteľky odovzdali našim deťom malé medaily, ktoré pre ne vyrobili hostiteľské deti na pamiatku. Čo všetko sa naučili deti v onen týždeň na Slovensku, to by som nedokázala vymenovať, isté však je, že sa vrátili domov s milými darčekmi: plyšovými hračkami, šlabikármi a množstvom nových poznatkov a dojmov.

Spolu s výhercami recitačnej súťaže boli v tábore aj dve mladšie deti. Jeden z nich práve skončil prvú triedu a druhý má sotva päť rokov. Pre nich organizátori vymysleli kompromis: obidvaja navštevovali Materskú školu v Mojmírovciach, aby sa mohli zdokonaľovať v slovenskom jazyku medzi deťmi. Materská škola sídli v budove základnej školy. V súčasnosti ju navštevuje vyše 50 detí. Zameriava sa na oživovanie tradícií, poznávanie obce a regiónu. Deti sa učia aj po anglicky a majú možnosť navštevovať dramatický krúžok. Materskú školu v Mojmírovciach vedie riaditeľka Margita Tatranská. Deti z Budapešti pobudli vo všetkých skupinách a spoznali život najmenších obyvateľov obce. Ako som sa dozvedela od pani učiteliek, Ondrík a Oliver sa rýchle udomácnili v nových podmienkach a radi sa pustili do hier s mojmírovskými deťmi. Na rozlúčku dostali srdiečko s fotkou so skupinkou tamojších detí, čo sa im veľmi páčilo a určite si ho odložia na pamiatku.

Naše deti sa budú zrejme dlho pamätať aj na výlety. Jeden sme absolvovali na tretí deň po príchode: navštívili sme blízku Nitru a jej pamätihodnosti sme spoznali na vláčiku. Ten nás zaviezol až hore do hradu, kde sme si pozreli prvý kostol na území Slovenska. Románsky kostol sv. Emerama má výbornú akustiku, o ktorej sme sa mohli presvedčiť aj vďaka členom Budapeštianskeho speváckeho zboru Ozvena, ktorí práve v tom čase mali v Mojmírovciach sústredenie a ktorí boli s nami na výlete v Nitre. Členovia zboru nám zaspievali v tomto kostole cirkevné piesne. Druhý výlet sme podnikli do Topoľčianok, kde sme si pozreli žrebčín a tamojší kaštieľ. Po nakúpení pamiatkových predmetov sme sa ponáhľali domov, kde nás už čakal bazén.

Bazén bol pre každého najväčším lákadlom. Priznám sa, najčastejšia otázka bola, či môžeme ísť večer do bazéna. Mali sme šťastie, lebo vo večerných hodinách nebolo tak veľa vonkajších záujemcov o kúpanie, takže sme mohli bazén obsadiť my. Medzi deťmi sa našlo dievča, ktoré sa tu, v Mojmírovciach, naučilo plávať bez pomocnej dosky. Veľmi dobre sme sa zabávali aj na športových pretekoch, ktoré pre nás pripravila pani učiteľka S. Glücková Šalgaiová, ale zaujímavé bolo pozerať aj tance, vypočuť si vtipy, básne a ľudové piesne, s ktorými sa žiaci pripravili na talentovú súťaž tábora Kto čo vie?

A to ešte stále nie je všetko, veď nás čakal galaprogram: pani Hollósyová nás už na začiatku tábora poprosila, aby sme si pripravili program, s ktorým sa predstavíme Mojmírovčanom. Možnosť sa naskytla nielen v škole, ale v piatok večer aj v kostole, po svätej omši, kde sme zaspievali ľudové piesne. Hymnu Slovákov v Maďarsku sme spievali spolu s členmi speváckeho zboru Ozvena po ich nádhernom koncerte. Počas hymny našich spevákov sprevádzali na harmonike Martin Glück z Mlynkov a jeho dcéra Laura.

Týždeň ubehol, ani sme sa nenazdali a zase sme stáli nad kuframi, do ktorých sme k šatstvu pribalili aj spomienky na dni, ktoré sme prežili v tábore v Mojmírovciach. Lúčili sme sa v nádeji, že sa o rok znovu stretneme. Pani Hollósyová nám povedala len toľko, že podľa možností by radi organizovali podobný tábor aj o rok. Dúfajme, že im to vyjde a naše deti sa budú môcť aj o rok takto zábavne zdokonaľovať v jazyku svojich predkov.

Eva Patayová Fábiánová