Bola krásna jesenná nedeľa, keď som zavítala do Hronca, kde v tom čase prebiehal už piaty turnus tohoročnej Školy v prírode Poznaj svoje korene. Zúčastnilo sa na nej 267 detí z devätnástich základných, stredných a vysokých škôl z celého Maďarska.

Slovenčina (aj) v bežných životných situáciách

Na projekt, ktorý organizačne zabezpečuje Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku, už piaty rok poskytla finančné prostriedky vláda Slovenskej republiky.

Ako som už uviedla, bola nedeľa, v Rekreačnom zariadení Poniklec vládlo ticho a o prítomnosti hostí z Maďarska svedčil iba autobus s maďarskou poznávacou značkou na parkovisku. Čoskoro vysvitlo, že ide o autobus skupiny z novohradskej Banky, ktorá pricestovala do Hronca na výlet. Dozvedela som sa o tom od bývalej predsedníčky tamojšej slovenskej samosprávy, učiteľky slovenčiny v Horných Peťanoch Eriky Szabovej Čorbovej, ktorú som stretla vo vestibule. Po predpoludňajšej prechádzke po okolí sa síce chystali na autobusový výlet, ale na chvíľku sme si sadli, aby sme sa porozprávali o jej skúsenostiach z tohoročnej Školy v prírode. Na stenách ešte viseli nástenky, ktoré pripravili deti nižších ročníkov, ktoré tu boli začiatkom septembra v prvom turnuse, medzi nimi aj žiaci z Horných Petian. Aulu zdobili aj kresby, ktoré zvečňovali zážitky detí z výletu do Vysokých Tatier, ktorý usporiadali organizátori.

E. Szabovej Čorbovej som sa spýtala na to, čo prináša pobyt v škole v prírode deťom. „Myslím si, že takýto pobyt je veľmi dôležitý, lebo doma sa deti síce učia po slovensky, ale tu sa stretávajú s originálnym jazykom. Každý deň mali hodiny slovenčiny, popoludní chodili do hôr, alebo mali krásne zájazdy, kde, samozrejme, tiež počuli slovenčinu. Som toho názoru, že tu sa toho naučia najviac, lebo pociťujú, na čo je dobrý jazyk, ktorý si osvojujú.“ Na moju otázku, či deti rozumeli pedagógom zo Slovenska, pani učiteľka povedala, že, samozrejme, nie vždy a nie všetkému, ale podľa nej slovenské učiteľky veľmi dobre vyučovali, hravou formou a deti mali zo zamestnaní krásne zážitky. Niekedy nás prišli navštíviť aj rodičia, ktorí videli, ako dobre sa tu ich deti cítili, čím sa v mnohých prebudil záujem o Slovensko.

Moje pátranie po účastníkoch aktuálneho turnusu bolo úspešné, gymnazistov z Békešskej Čaby a Budapešti som našla pomocou sprevádzajúcich pedagógov z metropoly dolnozemských Slovákov Csilly Albertiovej a hosťujúcej učiteľky zo Slovenska Anny Petrovičovej. Dozvedela som sa od nich, že 33 gymnazistov pricestovalo do Hronca vo štvrtok večer. V piatok a v sobotu už mali vyučovanie, pretože organizátori pripravili pre nich na pondelok celodňový výlet do Poľska, do koncentračného tábora v Osvienčime.

V nedeľu popoludní mali pricestovať aj vysokoškoláci, na ktorých už čakal absolvent čabianskeho gymnázia Dušan Kunovac, ktorý študuje v Nitre. Deti som nakoniec našla vonku, na športovom ihrisku, kde niektoré hrali volejbal, iné futbal a ostatné im pri tom fandili a zhovárali sa. Pri organizovaní aktivít vo voľnom čase boli pedagógom na pomoc mladé dievčatá, animátorky Katarína Bolechová a Petra Srogoňová, ktoré mali na starosti aj najmenších v prvom turnuse a gymnazistov v poslednom. Ako obe povedali, práca s malými deťmi bola veľmi príjemná, s gymnazistami je to trošku zložitejšie. 66 malých detí bolo rozdelených do štyroch skupín, tri skupiny pracovali každá s inou pani učiteľkou a s tou štvrtou sa zaoberali ony. Cieľom bolo, aby sa deti odreagovali, preto im usporiadali detský aerobic, kde sa za hodinku mohli vyskákať a dobre sa pritom cítili. Precvičovali si základné slovíčka, ako doprava - doľava, dopredu - dozadu, čo 45 minút po sebe opakovali a tak sa ich určite naučili. Niekedy pri dorozumievaní museli používať ruky aj nohy, ale napriek tomu sa aj počas prechádzok snažili čo najviac s deťmi hovoriť. Pre gymnazistov, samozrejme, pripravili iné programy, v piatok večer napr. nácvik moderných pesničiek. Deti dostali vytlačené texty, aby sa mohli naučiť slová. Potom mali diskotéku a na druhý deň živý koncert folk - rockovej kapely v spoločenskej miestnosti, kde sa aj tancovalo. Absolvovali aj túru do neďalekého Osrblia, kde si mohli pozrieť biatlonovú trať, kde bývajú majstrovstvá republiky a roku 1997 tam prebiehali majstrovstvá sveta. Keďže gymnazisti boli dievčatám-animátorkám vekovo blízki, napr. kričanie ako spôsob presadzovania autority neprichádzalo do úvahy. Keď však boli k nim priateľské, aj napriek tomu, že sa našli „komplikovanejšie prípady“, nakoniec sa im vždy podarilo dohodnúť.

Alžbeta Račková

Boli sme v škole v prírode

V Hronci sme boli v prvom turnuse, od 12. do 18. septembra. V tábore sa zúčastnilo viac ako 70 detí z Békešskej a Novohradskej župy.

Pondelok sa začal dobre. Išli sme na výlet do Vysokých Tatier. Pozreli sme si Studenovodské vodopády. Tatry boli krásne, priniesli sme si odtiaľ nezabudnuteľné zážitky. Počasie nám nie celkom prialo, pretože popŕchal dážď.

V utorok sa začala vážna práca, učenie. Boli sme rozdelení do skupín. Na čele každej skupiny bola jedna pani učiteľka. V jednej skupine bola konverzácia a situačné hry, samozrejme, po slovensky, v druhej učenie piesní, v tretej tanec a aerobic a potom opäť konverzácia. Skupiny sa neustále striedali.

Režim dňa bol nasledujúci: budíček ráno o 7. hodine. Potom sme urobili poriadok v izbách, ktorý každý deň kontrolovali. O ôsmej sme sa naraňajkovali. Po raňajkách sme išli na zamestnania.

Obed bol o 13. hodine. Popoludní sme mali voľné zamestnania, šport, prechádzku pri blízkom potoku, rozhovory, výlety, súťaž v kreslení.

Po večeri, ktorá bola o 18. hodine, sme sa zišli v klubovej miestnosti, kde sme spievali, učili sme sa hry, tancovali sme a dohodli sme sa na programe nasledujúceho dňa.

V stredu popoludní sme si vo Vydrove pozreli aj lesné múzeum. Bolo veľmi pekné.

Zo slohovej práce účastníčky tábora

z Veľkého Bánhedeša Judity Mileovej