Už viac ako pred mesiacom som mala pripravený článok, ktorý som spracovala so svojimi študentmi o letnej univerzite v Modre. Lenže nie a nie ho dokončiť. Teraz už viem, že nebol ešte vytvorený čas, aby dozrel. Teraz je ten správny čas... je po voľbách, zorganizovali sa medzitým ďalšie rôzne akcie... v slovenčine a po slovensky.

Význam vzdelania a vzdelávania v slovenčine

Ba dokonca som pri pozeraní svojich zápiskov v počítači natrafila na myšlienky môjho syna. A všetko sa mi to zrazu zjavilo, ako keď dozrie ovocie a treba ho obrať a spracovať, aby sme mali z neho úžitok, aby nám nezhnilo pod nohami.

Veľkú inšpiráciu mi prinieslo aj I. stretnutie slovenských učiteľov z Dolnej zeme, ktoré sa nieslo v znamení, citujem pána Ivana Miroslava Ambruša z Rumunska na okraj poznamenám, že je to učiteľ chémie, známy básnik: „Pre koho sa má žiak na slovenskej škole v Rumunsku, Srbsku, Maďarsku slovenčinu učiť? Pre nás? Pre rodičov? Pre slovenských predkov? Pre... pre... Tých pre by bolo asi dosť, ale nesmieme zabúdať, že je to pre neho samého.“

Nedá mi, aby som teraz neuviedla už spomínaný príspevok môjho syna.

Význam ničoho!?

Čo je slovom brané, to môže byť dané. Kde však začína rozdiel? Ako a kam vedie rozlíšenie?

Zamerajme sa na našu strednú Európu. Je naším základným znakom rozpoznávať svojich blízkych len na základe slova? Potom kde sú city?

Sám v rámci svojej rodiny, a to sa cítim byť Slovákom, mám príbuzných Maďarov, či Nemcov.

Nezaoberám sa otázkou, čím som viac. Slovák, Maďar, Nemec.... alebo možno Francúz?

Základom mojej dišputy s čitateľom by asi bolo, aby každý z nás bol sám sebou a nepokúšal sa hľadať budúcnosť z čias, ktoré sú už dávno minulosťou. Zabudnime, že sme boli, ale nezabúdajme, že sme.

Tak ako maďarský národ je národ uvedomelý a národ, ktorý má budúcnosť, nie je priestor pre znevažovanie národa slovenského i v priestore Maďarska a modernej Európy. Ešte stále existuje na Dolnej zemi menšina, ktorá sa cíti slovenskou. Možno už viac hovoria a rozumejú v silách historických dianí maďarsky, ako slovensky, ale niet ľudí, čo by rozvracali priestor vlastného okruhu bytia, v dnešnom Maďarsku.

Slováci mnohokrát ako hybná sila pokroku v časoch spoločného štátotvorného spolunažívania stáli na čele všeobecného rozvoja uhorsko-slovenských vzťahov.

Nie je na škodu, keď každý šikovný národ, ako je maďarský či slovenský, má už v histórii spoločné postupy v rámci vedy, techniky a všeobecného pokroku..... hľadajme spoločnú cestu, ukážme ostatnému svetu, že tu, v strednej Európe, máme potenciál širšieho rozvoja, ako si oni tam v Bruseli sami o nás myslia...

Len cesta vzdelania a spolupráce je cesta bez strát.....

Peter Tettinger

24. 08. 2010

Vrátim sa teraz k pôvodnému článku.

Kurzy v rámci Letnej univerzity slovenského jazyka sú zamerané na získanie základov či zdokonalenie komunikácie v slovenskom jazyku, ako aj na spoznávanie slovenskej kultúry, histórie a reálií. Bližšie informácie si nájdete na internete. Mňa a myslím si, že aj čitateľov skôr zaujme, ako sa tam cítili naši študenti. Preto sme im položili pár otázok.

- Prečo a za akých podmienok ste sa rozhodli túto univerzitu absolvovať?

Veronika: - Kurz sa konal v dňoch 11. 7. - 30. 7. v Modre - Harmónii, počas letných prázdnin, tak som aj uvažovala, či to využiť. Ale zvíťazilo to, že rada spoznávam nové veci, rada cestujem a chcem sa neustále zdokonaľovať v slovenskej reči.

Tomáš: - Môj záujem vyplýval z toho, že rád spoznávam slovenskú kultúru a v budúcnosti si toto chcem ďalej rozvíjať aj štúdiom na niektorej vysokej škole na Slovensku.

Gábor: - Pri výbere študentov sme museli spraviť test v slovenskom jazyku, teda rozhodujúcim momentom sú aj vynikajúce výsledky vo vzdelávaní. Ja sa učím slovenský jazyk jedenásť rokov a videl som v tom možnosť ďalšieho zdokonaľovania sa a lepšie sa pripraviť na maturitnú skúšku zo slovenčiny.

- Ako ste trávili čas pobytu?

Gábor: - Kým si naši spolužiaci užívali celý deň prázdninového leňošenia, my sme mali predpoludním vyučovanie ako v škole. Aj predmety boli mnohé tie isté, ako napríklad fyzika a chémia, rozdiel bol len v tom, že boli vo forme prednášok v slovenskom jazyku. Niektoré predmety, ako napríklad škola rodinných financií, boli úplne nové a o to zaujímavejšie.

Veronika: - Mňa zaujala prednáška o víne, jeho histórii, aké druhy sa v ktorej krajine zhotovujú. Nachádzali sme sa vo vinohradníckom prostredí, tak to bolo veľmi aktuálne...

Tomáš: - Áno, ochutnali sme výborné modranské víno, mal som už 18 rokov, tak som si to mohol dovoliť. Viete, kto nedovŕšil osemnástku, musel mať tútora. Tejto úlohy sa zhostila naša hosťujúca učiteľka v Békešskej Čabe pani Petrovičová, lebo ona sa aj v Modre narodila a býva v neďalekom Malinove. Zorganizovala nám aj návštevu Devína a rakúskeho Hainburgu. Jej syn nás tiež sprevádzal, porozprával nám rôzne zaujímavosti a nakoniec sme boli v malinovskej reštaurácii, kde sme večeru podľa chuti zavŕšili horúcimi malinami. A nesmiem zabudnúť na slovenskú kofolu, ktorá nám veľmi chutí.

Gábor: - Program bol veľmi pestrý, či to už boli rôzne besedy, na ktorých sme sa mohli zúčastniť, tanečné večery, pozeranie filmov a aj voľná zábava vo forme biliardu a ďalších spoločenských hier. Ja som sa zúčastnil exkurzie od piatku do nedele, ktorá sa začala prehliadkou Štefánikovej mohyly, pokračovala Kysucami, Spišom. V Ružomberku sme spali a odtiaľ bola krátka cesta do Tatier. Žiaľ, počasie nám neprialo a zmokli sme. Cestou späť sme ešte navštívili Banskú Štiavnicu a Banskú Bystricu.

Tomáš: - Ešte som zabudol povedať, že v rakúskom Hainburgu sme sa vyšplhali hore na zrúcaninu hradu, odkiaľ je nádherný výhľad či do Rakúska, alebo na Slovensko. Je dobré, že tieto krajiny už nemajú medzi sebou hranice.

Gábor a Veronika: - Máme veľa pekných zážitkov, spoznali sme zaujímavých ľudí, získali veľa nových poznatkov.

Ako vidíte, milí čitatelia, aj tu dozrieva ovocie, ktorého úžitok budeme môcť využiť, možno aj v tých horších časoch, ak bude dobre spracované a uskladnené. Ale radšej by sme boli, keby tie horšie časy ani nenastali.

Vzdelaná mládež túžiaca po nových poznatkoch je takýmto ovocím. V akom jazyku poznatky získava, to nemusí byť na prvom mieste. Hlavne, že má záujem a že sa chce vzdelávať.

Pripravila hosťujúca učiteľka

Anna Petrovičová

a študenti Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe

Gábor Lackó, Veronika Vrauková a Tomáš Pluhár