Biblický tábor v Šámšone ● „Pozoruj svetlo a Pán Boh bude s tebou...“

 „Buďme Boží bojovníci“ - bolo mottom biblického tábora budapeštianskeho slovenského evanjelického zboru, ktorý prebiehal v dňoch 8. až 15. júla v Šámšone.

Tábor sa uskutočnil za podpory verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny, Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), Samosprávy VIII. obvodu Budapešti, miestnej a slovenskej samosprávy obce Šámšon, Evanjelickej cirkvi v Maďarsku a Slovenského evanjelického cirkevného zboru hlavného mesta.

Vedúci tábora, zborový farár Atila Spišák, sa ledva vrátil z ekumenického biblického tábora CSS zo Svätého Jura a už ho čakal druhý detský tábor, ktorý zorganizoval vo svojej rodnej dedine.

V tomto roku prišlo do tábora 34 detí, ktoré pracovali v troch skupinkách pod vedením duchovného A. Spišáka a dvoch teológov zo Slovenska - Eriky Hláčokovej a Miroslava Vargu. Učili sa modlitby a pesničky v slovenčine, ale vyučovanie prebiehalo dvojjazyčne, veď 70 percent detí bolo z prvého stupňa základných škôl, a to z Budapešti, Bíru, Šápova, Jače, Kestúca, Pilíšskej Čaby, Dunaeďházu a, samozrejme, pridali sa k nim aj mladí zo Šámšonu.

- Bohužiaľ, počasie nám tentokrát neprialo, - povedal A. Spišák. - Preto sme pripravovali programy v spoločenskej sále. Kreslili sme, maľovali, spievali a robili sme zvončeky. Veľa detí bolo v tábore aj vlani a páčilo sa im tu. Sú takí, ktorí prišli aj s kamarátmi či súrodencami.

- Na stene viseli kresby, figúrky vojakov a deň čo deň ich pribúdalo. Čo znamenajú?

- Všetci sme na bojisku. Bojovníka sme vybrali preto, lebo apoštol Pavol v Liste Efezským prirovnal vojaka ku kresťanom. To znamená, že takto máme žiť aj my.

„Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. Stojte teda, bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si hotovosť k evanjeliu pokoja. Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy toho nešľachetníka. Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie.” (List Efezským 6: 12-17.)

Prostredníctvom týchto učebných pomôcok deti ľahšie porozumejú, čo im chceme povedať. Napr.: to, že vojak má štít (ktorý symbolizuje vieru) znamená, že sa ním bráni v boji. Aj nám viera dáva niečo viac, ochraňuje nás a preto je veľmi dôležitá. Potom sme hovorili o pancieri spravodlivosti, mali sme napríklad príhodu o farizejovi a publikánovi. Bohužiaľ, niekedy aj my žijeme farizejským životom, modlíme sa tak, aby ľudia videli, aby počuli o nás v televízií a rozhlase, navonok všetko je pekné, ale vo vnútri je človek prázdny. Chceli by sme deťom vysvetliť, aby žili ako publikán, ktorý sa úprimne modlil, a aby v kostole naozaj pozorne vnímali Boha, aby precítili, čo im chce povedať.

Z mnohých zážitkov, ktoré porozprával pán duchovný, som si zapamätala jednu milú príhodu:

- Na každý deň sme naplánovali výlety a skúšali sme, akí sú tunajší obyvatelia. Boli sme s deťmi hore v kostole a zrazu začalo strašne pršať, preto sme hľadali útočisko. Jeden gazda nás okamžite pustil do svojho domu. V malej izbičke sme stáli tridsiati a ten človek sa tešil, že nám mohol pomôcť.“

- Pochádzate zo Šámšonu, takže asi ľahšie tu organizujete aj tábor.

- Samozrejme, veď v dedine skoro každého poznám. Moja mama je tu kuchárkou a máme aj jednu pomocníčku z nášho cirkevného zboru z Budapešti.

- V nedeľu ste slúžili aj v kostole, zastupovali ste miestneho farára. Vraj pre tunajších tiež bolo prekvapením vidieť toľko mladých. Slúžili ste tu viackrát?

- Áno, je to veľmi dobrý pocit, veď človek ide domov, kde sa narodil, pozná každý kútik, každého človeka, ba aj jeho problémy. Tým viac musí dávať pozor, čo povie, aby nevypadal, že všetko vie iba preto, lebo prišiel z veľkomesta.

- Hovorí sa, že nikto nemôže byť prorokom vo svojej vlasti...

- Je to tak, napr. dávnejšie, keď som zastupoval miestneho farára, dali mi to najavo, ale teraz si už na mňa zvykli. Mnohí ma občas oslovujú nie „Atila“, ale „pán farár“…

Mladý teológ z Bohosloveckej fakulty z Bratislavy Miroslav Varga:

- V Maďarsku som v takomto detskom tábore druhýkrát, ale na Slovensku sa ich zúčastňujem pravidelne. Základom je vždy stíšenie ráno, ďalej lekcia, keď deťom predstavíme Biblickú zvesť, ktorú potom vysvetlíme.

- Vy vôbec nehovoríte po maďarsky. Ako sa vám spolupracuje s deťmi?

- Ja mám v skupinke 10 detí, ktoré vedia celkom dobre po slovensky. Sú ale väčšie, preto si aj viac dovoľujú. Napriek tomu dá sa s nimi pracovať. Bolo by dobré, keby tento tábor usporadúvali tradične, každý rok. Veď deti sú základ a potrebujeme ich vychovávať pre budúci kresťanský život. Šámšon je pekná dedina, je tu pokoj, ideálne miesto na táborenie.

Teologička Erika Hláčoková pochádza z Veľkého Krtíša. Počas tábora gitarou rozveselila účastníkov a sprevádzala ich spev:

- V mojej skupinke dávajú pozor aj tie deti, ktoré nehovoria dobre po slovensky. Na tretí deň vedeli už naspamäť všetky pesničky. Výučba prebieha dvojjazyčne, aby rozumeli, o čom spievajú. Na gitare hrám už dobrých pár rokov a v našom senioráte sa pravidelne zúčastňujem detských táborov. Po skončení štúdií by som chcela byť farárkou.

- Prečo ste sa dali na túto dráhu?

- Od malička som bola vychovávaná vo viere, potom sme mali jednu malú skupinku a neskôr som sa prihlásila na teológiu. Dúfam, že to bolo Božie volanie.

Dávid Garancz prišiel do tábora z hlavného mesta:

- Chodím do 5. triedy Slovenskej školy v Budapešti a pravidelne každú stredu aj na náboženskú výučbu. Už aj vlani som sa zúčastnil biblického tábora a nedávno som bol aj v ekumenickom biblickom tábore CSS vo Svätom Jure. Cítim sa tu veľmi dobre, boli sme už aj na hrade, páčila sa mi hra „vojna čísel" a mám veľa nových kamarátov.

- Čo nového si sa dozvedel o Ježišovi?

- Bol dobrý, spravodlivý, pomáhal ľudom a učil ich.

- Máš doma bibliu?

- Áno, takú detskú. Tu sme sa učili samé slovenské pesničky a mojou obľúbenou je: „Kto je kráľom džungle?”

- Doma, v III. obvode Budapešti, chodievaš do zboru?

- Zriedka, ale moji rodičia pravidelne.

V posledný večer vedúci tábora pripravili deťom prekvapenie na rozlúčku. Po bohoslužbe ich pustili z kostola iba po jednom, a to so slovami: „Choď domov, pozoruj svetlo a Pán Boh bude s tebou”! V tme sa však deti nebáli. Po ceste im svietilo viac ako 500 sviečok, na oboch stranách lesného chodníka, a spoza stromov sa im každých 10 metrov niekto prihováral. Počuli citáty, úryvky z Písma Svätého, ako keby ich bol Pán oslovil. Takýmto spôsobom sa do biblického tábora zapojili aj obyvatelia dediny…

Ildika Makaiová