Ferenc Kazinczy - ideológ osvietenstva, básnik, prozaik, prekladateľ a iniciátor reformy maďarského spisovného jazyka - skoncipoval názor, ktorý je blízko reality aj v našej dobe.

Ak by národy nemali svoj jazyk, o ktorý sa môžu starať, nemali by kultúru a naše národné bytie by bolo v ohrození.

Používanie jazyka patrí k najvyššej činnosti ľudského mozgu a osvojenie jazyka determinuje spôsob nášho myslenia. Preto je zaujímavá táto myšlienka: „Nie náš jazyk je taký, ako my, ale my sme takí ako náš jazyk.“ Prišla som k záveru, že považujem každý jazyk za jedinečný svojho druhu. Môžeme konštatovať, že každý jazyk je špeciálny a odzrkadľuje individuálnu logiku všetkých národov, teda umeleckí prekladatelia majú ťažkú úlohu.

Napriek tomu, že vyjadrenie emócií je ťažké, Štefan Krčméry, básnik, prozaik, literárny kritik v medzivojnovom období, prekladal diela Endreho Adyho excelentne. Krčméry bol sprostredkovateľom medzi maďarskou a slovenskou literatúrou. Vyzdvihla by som báseň, ktorej názov je Daj mi svoje oči. Krčméryho preklad sa mi mimoriadne páči, lebo perfektne zobrazuje Adyho pocity. Krčméryho talent si zaslúži pochvalu, lebo preklad pôvodnej básne je najťažší.

Žili sme aj v takom historickom období, v ktorom rozdiely medzi európskymi národmi nepokladali za kultúrnu hodnotu. Práve naopak, národná mnohofarebnosť bola považovaná za nepriateľa režimu. V súčasnosti nežijeme v izolácii, máme informácie o tom, čo nás zaujíma. Nielen pre obyčajných ľudí sa otvára svet, ale aj pre štáty. Môžu vytvárať medzi sebou viacsmerné vzťahy. Stalo sa dôležitým posilňovanie spolupráce medzi krajinami aj v kultúrno-spoločenskom kontexte.

V dnešnej dobe máme príležitosť učiť sa toľko jazykov, koľko chceme. Máme aj možnosť cestovať hocikde a hocikedy. Každá európska krajina sa zmenila, vo viacerých krajinách môžu menšiny existovať bez úmyselného asimilačného tlaku. Myslím si, že stále viac krajín sa snaží zabezpečiť lepšie a rovnaké podmienky pre to, aby sa mohli príslušníci národností uplatniť. Časy sa menia a podľa mňa má teraz zodpovednosť každý. Teraz máme v Európe oveľa viac slobôd ako mali naši predkovia. Závisí len od nás, ako využijeme príležitosti a svoje danosti.

Éva Oszlács napísala svoj príspevok v rámci
23. ročníka Letnej univerzity slovenského jazyka a kultúry

Endre Ady: Daj mi svoje oči

Daj mi, ty daj mi svoje oči,
v starnúcu tvár nech si ich voriem
sám seba nech ja nádherným zriem.

Daj mi, ty daj mi svoje oči,
modrý vid, čo vždy pozdvihuje
zľutúva sa, vždy okrášľuje.

Daj mi, ty daj mi svoje oči,
čo vraždia, blčia, túžia, cítia,
oči, ktoré mňa krásnym vidia.

Daj mi, ty daj mi svoje oči,
milujem sa, ťa milujúci
a závidiaci zrak tvoj vrúci.