Začiatok marca je už pravidelne stálym termínom dňa otvorených dverí v základných školách. Bolo tomu tak aj v našej budapeštianskej slovenskej škole, v ktorej privítali rodičov, starých rodičov, ale aj budúcich žiakov, aby v rámci tohto dňa mali možnosť nazrieť do každodenného chodu inštitúcie.

Početným záujemcom najprv riaditeľka školy Júlia Szabová Marloková predstavila výchovno-vzdelávaciu ustanovizeň. Je to jediná jednojazyčná slovenská škola v Maďarsku, slovenčina sa nevyučuje iba v rámci hodín slovenského jazyka a literatúry, ale aj ostatné predmety sú v slovenskom jazyku. Samozrejme, v poslednom čase je čoraz viac takých detí, ktoré pri nástupe do školy neovládajú slovenčinu, preto odborné predmety sa prekladajú aj do maďarčiny. V škole funguje športový krúžok, úspešný spevokol, vydávajú vlastné noviny tak pre základnú školu ako aj pre gymnázium. Žiaci školy majú možnosť prispievať do školského rozhlasu. Ľudový tanec je od prvej triedy medzi povinnými predmetmi, vďaka čomu si žiaci už od útleho veku osvoja základné kroky slovenských tancov. Je tiež možnosť, aby sa žiaci učili náboženstvo vo svojom materinskom jazyku. Žiaci vyšších ročníkov pravidelne absolvujú aj odborné skúšky, a nielen zo slovenčiny, ale napríklad z chémie alebo z kreslenia a prinášajú vysoké ocenenia.

Najväčším lákadlom pre návštevníkov však bola asi možnosť zúčastniť sa na vyučovacích hodinách. To využili najmä rodičia mladších žiakov. Ako prvú mohli sledovať hodinu slovenčiny medzi prvákmi. Aniko Némethová predviedla z každého rožku trošku, a tak mali záujemcovia prehľad o tom, čo všetko sa žiaci naučili od septembra. Musíme uznať, že pekne čítajú, poznajú všetky písmená a s istotou ich vedia aj napísať, sú chytrí, radi chodia do školy.

Na nasledujúcej hodine sa návštevníci mohli uistiť, že žiaci ovládajú aj prírodovedné predmety. Pomohli im druháci a ich učiteľka Monika Szelényiová, ktorá rozdelila hodinu na matematiku a prírodovedu, aby návštevníci mali možnosť nazrieť do dvoch vyučovacích hodín v jednom. Tiež iba v dobrom môžeme hodnotiť účasť žiakov na hodine (dobre, že nevypadli z lavíc, tak šikovne odpovedali). Násobilka ešte nikdy nebola taká veselá, a dobrý dojem mám aj z ukážky znalostí o ročných obdobiach. Práve tu by som chcela spomenúť, že to bola síce otvorená hodina, ale nie nacvičená, lebo žiaci so svojimi učiteľmi pokračovali v učive a napríklad na prírodovede preberali jar, ktorú by veru v decembri nemohli.

Na nasledujúcej hodine návštevníci Dňa otvorených dverí mali možnosť si vybrať z dvoch hodín slovenčiny: mohli ísť do štvrtej triedy, kde vyučuje Kristína Simonová. Ja som sa vybrala do tretej triedy, ktorú od septembra vedie hosťujúca učiteľka Anita Holá. Žiaci boli v plnom počte, ba dokonca kvôli otvorenej hodine prišli aj takí do školy, ktorí sa ešte zotavovali z choroby. To, čo je v matematike násobilka, sú v slovenskom jazyku vybrané slová. Ale tretiaci ich už vedia! A naučili sa ich hravo, formou piesne. Na každé jedno písmeno majú pieseň, ktorú ich naučila učiteľka a predviedli ju v sprievode harmoniky. Žiaci svojmu učiteľovi nielen rozumejú, ale s ním aj s radosťou spolupracujú.

Rodičom sa páčili vyučovacie hodiny, ktoré boli zaujímavé, hravé a počas ktorých sa sami mohli presvedčiť o tom, ako sa ich ratolestiam na vyučovaní darí. Mnohí z nich ocenili náročnú prácu pedagógov na nižšom stupni.

Eva Fábiánová

Foto: autorka