Slovenčinár

Spracovanie literárnych textov, posilnenie národnostnej identity, rôzne dimenzie minoritnej kultúry, ako aj inštitucionálne zázemie školstva sú nosnými témami posledného čísla pravidelného periodika Slovenského pedagogického metodického centra (SPMC).

Po úvodných slovách predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbety Hollerovej Račkovej si od autora, prvého podpredsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) Pavla Hlásnika môžete prečítať stručnú históriu Ceny Samuela Tešedíka, ktorú v roku 2014 udelili slovenským pedagógom v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku už po tretíkrát. Po laudatio na ocenených v minulom roku Dagmar Hupkovú, Libušu Pestiovú, Pavla Bujtára a na Pavla Tomáša pedagógovia z troch štátov dolnozemských Slovákov sa venujú rôznym odborným problémom, otázkam a metodologickým riešeniam. Učiteľka Marianna Melegová Bajczerová zo Slovenského Komlóša podáva opis dejísk posilnenia národnostnej identity mladých v dolnozemskom slovenskom meste, kým jej kolegyňa zo Sarvaša Anna Franková tiež rozoberá možnosti zachovávania slovenského kultúrneho dedičstva v mimoškolskej činnosti. Ako sa osvedčil Program pre nadaných v Slovenskom gymnáziu v Budapešti, o tom píše pomocou diagramov podľa jednotlivých školských rokov riaditeľka inštitúcie Júlia Marloková Szabóová. Výskumný ústav Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v službách školstva - pod týmto titulom podáva prehľad aktivít vedeckej dielne (miestno-historické čítanky, jazykové publikácie, študentsko-vedecké práce) hlavná vedecká pracovníčka ústavu Alžbeta Uhrinová. Ak sa hovorí o Slovákoch v Rumunsku, väčšinu nás napadne mesto Nadlak pri maďarských hraniciach, v tomto čísle Slovenčinára sa však z príspevku Adrianny Furikovej môžeme dozvedieť, aký je Slovenský svet v Bihore a Salaji, kde centrom slovenského národnostného diania je Lýceum Jozefa Kozáčeka v Bodonoši. Tentoraz sa na stránkach odborného časopisu slovenských pedagógov prejavujú v najväčšom počte odborníci zo Srbska. Kým Božena Levárska sa venuje inovatívnym digitálnym pomôckam v predškolskej ustanovizni, zatiaľ Svetlana Zolňanová sa zaoberá rozvojom komunikačných kompetencií u detí tiež predškolského veku. Vesna Kámaňová podáva detailnú osnovu vyučovacej hodiny v siedmom ročníku, cieľom ktorej je upevniť poznatky o živote a tvorbe spisovateľa Jána Čajaka ml., ako aj rozvíjať tvorivosť, empatiu a zážitkovosť. Výsledkom tvorivej práce dvojice Jarmila Hodoličová a Daniela Marčoková sú aj dve štúdie, ktoré sa venujú súčasným koncepciám vyučovania slovenského jazyka a literatúry, ako aj vzťahu žiakov k literárnym textom. Z výskumov odborníčok vysvitne aj to, že žiaci vyšších ročníkov radšej čítajú prózu a najviac ich zaujímajú texty o ľudskom šťastí, radosti a láske. Kulturológ zo Slovenska Ladislav Lenovský rozoberá Dve dimenzie minoritnej kultúry: „Prvá – inštitucionalizovaná, považuje za minoritnú kultúru ... prvky a komplexy prevzaté od predchádzajúcich generácií, ... udržiavané prostredníctvom špecializovaných minoritných inštitúcií.“ Pritom druhá dimenzia, ktorá je autentickou, „zohľadňuje posun medzi ideálnou a reálnou kultúrou smerom k reálnej.“ Podľa Lenovského „pre vedecký výskum je ...dôležitejšou tá druhá dimenzia, členmi minorít väčšinou ani neevidovaná, neuvedomovaná, nepovažovaná za hodnotu, a už vôbec nie za hodnú vedeckého záujmu.“ Estetik, univerzitný pedagóg zo Slovenska Michal Babiak (pôvodom z Vojvodiny) vo svojom článku Hranice kultúrnej identity dolnozemských Slovákov o úlohách slovenských dolnozemských učiteľov píše: „ Učiť, že kultúrna identita je veľmi významná súčasť bytia každého jednotlivca, ale aj kolektívu. Na to, aby som vedel, kto som a kam patrím, (...) musím vedieť, že som posledným ohnivkom dlhej reťaze ľudí, ktorých spájala spoločná kultúrna identita.“

X. Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií
(zborník študentských prác – Maďarsko, Rumunsko, Srbsko)

„Je zaujímavé, že aj v čase tabletov, mobilov, internetu, počítačov, moderných foriem života súčasnosti treťou najfrekventovanejšou tematickou oblasťou študentských prác boli a sú dolnozemské slovenské tradície – zvyky, obrady, kalendárové obyčaje, folklór vo všetkých jeho podobách, odevy, staviteľské pamiatky, kroje, svadobné obrady doplnené ukážkami obyčají a tradičná kulinárska kultúra dolnozemských Slovákov, ktorá je mimoriadne atraktívna. Texty sú často hlbokým emocionálnym vyznaním autorov, sú pre nich (...) živé a životaschopné zdroje ich identity a oni samotní prostredníctvom osobnej skúsenosti tradície udržiavajú a rozvíjajú...“ Píše v Predslove k desiatemu výročiu súťaže zo slovenských dolnozemských reálií predsedníčka poroty Mária Katarína Hrkľová.

Čomu sa teda najviac venovali naši slovenskí žiaci z Maďarska, Rumunska a Srbska v školskom roku 2014/2015 v rámci súťaže?

Tradičné práce spracováva príspevok Kamila Martina Šomráka (Teoretické lýceum J.G. Tajovského v Nadlaku) s názvom Nadlacká zabíjačka, ako aj dielo kolektívu Michala Imra, Adriana Poliaka a Žeľka Garafiata (Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici), ktoré opisuje Pestovanie a spracovanie konope. Nadlačania Patrik Hanko a Edvin Mako na základe odbornej literatúry a podľa výpovedí informátorov zhrnuli kalendárne obyčaje, viažuce sa k zimným sviatkom. V minulom školskom roku je v zozname súťažných prác menej spracovaní činnosti osobností slovenského diania, venovala sa mu jedine Szilvia Petőczová z čabianskeho Slovenského gymnázia, názov jej práce je Činnosť Michala Lásika na poli vzdelávania. Inštitúcie, orgány, fenomény resp. hnutie s bohatou minulosťou spracovali Darko Babiak a Benjamín Kunčák (Gymnázium J. Kollára v Báčskom Petrovci): Tlačené slovo v roku 150. výročia slovenského tlačeného slova; Debora Pavelová a Ana Mária Babincová (Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici): Matica slovenská v Juhoslávii/Srbsku; Aneta Alexandra Ožvátová, Jaroslava Majerová, Aneta Nasádiová(B. Petrovec): K 95. výročiu nášho gymnázia a Denisa Karolína Plaštinová, Lucia Katarína Hajdúková, Monika Estera Dănilová (Nadlak): Ochotnícke divadlo v Nadlaku. Najväčšiu skupinu tohto roku tvorili tí žiaci, ktorí sa venovali spracovaniu novodobého inštitucionalizovaného zázemia slovenského národnostného diania. Z Materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a študentského domova v Budapešti Laura Glücková napísala rozhovor o činnosti Slovenskej samosprávy Rétšágu, Barbara Boldogová z tej istej školy spracovala Založenie a činnosť Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti, kým žiačka v Budapešti Katalin Somogyiová sa venovala činnosti Čívskej slovenskej samosprávy. Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a študentský domov v Békešskej Čabe sa prezentovala rozsiahlou študentskou prácou, v ktorej autori opísali tú ktorú našu súčasnú inštitúciu, resp. iniciatívu. Program pre nadaných detailne rozobrala Eszter Brhliková, ako fungujú naše slovenské materské školy pod krídlami SPMC bolo témou práce Katinky Szuhajovej, všestranné pôsobenie Slovenskej národnostnej samosprávy v Slovenskom Komlóši spracovala Csilla Bajczerová a divadelným táborom pre mládež, resp. činnosti Slovenského divadla Vertigo sa venovala vo svojom príspevku Kamilla Zolvánová. Pestrý spoločenský život Slovákov v obci Kétšoproň nám priblížila Viktória Czirbulyová, kým predmetom práce Eszter Pálvölgyiovej bola Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba.

(csl)