Deň sliviek je pre mesto Sarvaš jednou z tradičných akcií. V Slovenskej základnej škole, materskej škole a študentskom domove sa žiaci tiež pravidelne zapájajú do tohto programu.

Táto aktivita každoročne prispieva k zachovávaniu tradícií mesta. Druháci za pomoci učiteliek Aniky Árvaiovej a Ágneši Kugyelovej priniesli do školy zrelé slivky, z ktorých pripravili slivkový kompót. Spolu ich umyli a odstopkovali. Vybrali kôstky a slivky uložili do čistých pohárov. Žiaci boli veľmi milí, keď kontrolovali každú slivku, čie nie je červivá. Učiteľky ich zaliali cukrovým roztokom, pridali trocha škorice a prísady na konzervovanie. Poháre zavreli a zavárali asi 15 minút. Každý žiak mal svoju menovku na pohári, kde vlastnoručne ukladal slivky. Po vychladnutí ich uložili na poličku.

Na dvore starší žiaci „lupkali”, čiže vykôstkovali slivky a umývali ich. Ujo školník Ján Skorka pripravil veľký kotol, do ktorého vysypali slivky a začalo sa s varením. Pod vedením učiteľky Zuzany Rómerovej sa žiaci striedali pri miešaní lekváru, samozrejme už od skorého rána. Vtedy sa ešte do varu uvedená bublajúca zmes sliviek dala pomerne ľahko miešať drevenou, špeciálne pripravenou varechou, aby sa zmes nepripálila o dno. Bola to zábavná robota. Dozerali na nich aj učitelia, ktorí ešte doplňovali odparený obsah kotla pridávaním ďalších sliviek. Každá trieda dostala na tanieri na ochutnávku takzvaný „ciberaj”. Ešte aj popoludní bolo vidieť niektorým žiakom na ústach stopy po slivkovej pochúťke.

Keď lekvárová zmes začala hustnúť, miešania sa ujali dospelí. Miešanie hustnúceho lekváru si už vyžadovalo značnú fyzickú silu. Deti mohli opatrne oblizovať horúci lekvár, ktorý sa z bokov kotla zoškraboval lyžicou. Nastalo dávkovanie do vopred prichystaných pohárov.

Na lekvári, ktorý sa varil bez pridania cukru a konzervačných látok, si deti môžu pochutnať aj na ďalších výchovno-vzdelávacích podujatiach školy, ako je napríklad Deň zdravia, keď deťom veľmi chutí chlebík s vlastnoručne uvareným slivkovým lekvárom.

Zlatica Lišková

Foto: autorka