Mlynský mladík plný elánu a plánov do budúcnosti

Levente Galda sa nedá odradiť od vytýčených cieľov, vyčká ten pravý okamih a dovtedy sa bude venovať svojím koníčkom a aktivitám, ktorých má neúrekom.

Po získaní vysokoškolského diplomu si väčšina mladých ľudí myslí, že to najťažšie už majú za sebou. Po prvých neúspechoch pri hľadaní práce sa však ich obraz o dávno očakávanej samostatnosti a svete dospelých značne zmení. Dostanú sa do reálneho života plného prekážok a úloh, čakajúcich na riešenie. V dnešnej dobe je veľmi šťastný flexibilný typ človeka, ktorý sa nedá tak ľahko odradiť od vytýčených cieľov a životného kréda. Takým mladíkom je aj mlynský rodák Levente Galda. Po prevzatí diplomu si Levente povedal, že nebude netrpezlivý. Vyčká ten pravý okamih a prijme iba na jeho telo ušitú prácu. Dovtedy sa bude venovať svojím koníčkom a aktivitám, ktorých má neúrekom...

- Dovoľ mi, aby som ti najsamprv zagratulovala k diplomu!

- Ďakujem pekne. Som nesmierne hrdý na tento úspech, ktorý sa pokladá za veľký výkon na Budapeštianskej vysokej škole komunikačnej, kde som skončil odbor ekonomický komunikátor.

- Čo máme vlastne chápať pod týmto „módne znejúcim“ titulom?

- Mojou úlohou bude, keď sa mi podarí zohnať prácu vo svojej profesii, aby som tvoril a súčasne aj interpretoval texty a jazykové prejavy, aby som prostredníctvom nich zastupoval záujmy firmy, podával a prijímal rôzne informácie ekonomického, ale aj iného rázu.

- Táto úloha sa zdá byť dosť komplexná a fascinujúca...

- Aj je. Nie náhodou som prejavil záujem práve o tento smer. Veď odmalička rád komunikujem a nadväzujem kontakty s ľuďmi. Len keby už prišla tá vhodná pracovná ponuka...

- Ja som presvedčená o tom, že čoskoro príde. Ale ako ťa poznám, určite sa ani v súčasnosti nenudíš...

- Neviem čo je to nudiť sa. Mám za sebou dosť rušné mesiace. V lete som bol výpomocnou silou - ako to už dlhé roky býva - v ekumenickom biblickom tábore Celoštátnej slovenskej samosprávy a v biblickom tábore v Mlynkoch. Z poverenia Náboženského podvýboru Kultúrneho výboru CSS sme nahrali CD-platňu so slovenskými náboženskými piesňami. Táto práca si vyžadovala veľa námahy a príprava na ňu trvala takmer rok. Zostal mi však aj čas na oddych. Absolvoval som dve pekné cesty do zahraničia, na ktorých som sa zásobil energiou. Od septembra pokračujem vo vyučovaní spevu v Katolíckej základnej škole sv. Jána Nepomuckého v Dabaši - Šáre. Musím spomenúť aj našu permanentnú prácu so speváckou skupinou „Zahučali hory“, ktorá často vystupuje v Mlynkoch i po celej krajine.

- Táto spevácka skupina funguje tri roky. Ty si inicioval jej založenie. Ako ťa to vlastne napadlo? Veď dvadsaťroční mladíci majú zvyčajne iné záujmy...

- Myslím si, že sa v ničom nelíšim od svojich rovesníkov. Aj ja sa rád zabávam, cestujem a nadväzujem priateľstvá. Len som o niečo bohatší ako väčšina mladých ľudí. Na čo myslím? Pochádzam z viacnárodnostnej rodiny - mamka je nemeckého a otec slovenského pôvodu - a na to som nesmierne hrdý. Odmalička sa venujem slovenskému folklóru, spevu a tancu. Sedem rokov som členom Cirkevného speváckeho zboru v Mlynkoch, v jeho repertoári figurujú aj slovenské piesne. Toto ma inšpirovalo k založeniu folklórneho kvarteta „Pilíš“. Popritom ma povzbudzovali aj moji mlynskí rodáci. V osobách Melindy Černej, Tímey Papovej a Martina Glücka som našiel perfektných „kolegov“ a dobrých partnerov. Nedávno sa zmenil náš názov na „Pilíšske kvarteto Zahučali hory“, ale to bol iba technický krok. Prekrásnymi trojhlasnými pilíšskymi piesňami sme očarili publikum na Dni Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe, v Národopisnom múzeu a Milenárnom parku v hlavnom meste a na množstvách iných národnostných, ale aj maďarských podujatí. Veľkú pomoc sme dostali hlavne od slovenských obvodných samospráv hlavného mesta a Slovenskej samosprávy Budapešti. V poslednom čase nás začala viac podporovať aj mlynská slovenská menšinová samospráva, čomu sa veľmi tešíme. Veď zato najlepším pocitom je byť „prorokom“ doma, medzi svojimi!

- Dokonca si od samosprávy dostal aj ďalšie poverenie...

- Áno. Pri poslaneckom zbore už dávnejšie úspešne funguje Slovenský mládežnícky klub. Samospráva sa rozhodla rozšíriť prácu s mladými a preto založila mládežnícky spevácky zbor, ktorého som od septembra umeleckým vedúcim. Túto výzvu pokladám za obrovskú, lebo podobný spevokol sme už kedysi v dedine mali a pôsobil veľmi úspešne. Potom zrazu zanikol. Našťastie nedávno sa našli ľudia, ktorým záleží na osude mlynskej slovenskej mládeže a ktorí chcú prostredníctvom mladšej generácie zabezpečiť perspektívne pestovanie slovenských tradícií.

- Popri toľkých aktivitách ako ti zostáva čas na herectvo a spev?

- Myslím si, že na čo človek chce, na to si čas nájde. Týchto „lások“ by som sa ani nevedel vzdať. Hudba, operetný a muzikálový spev, tanec a herectvo patria neoddeliteľne k mojej osobnosti. Kto ma pozná, dobre vie, že stále spievam. Do hudobnej školy chodím už vyše desať rokov a druhý rok navštevujem aj Hereckú a umeleckú školu Gábora Harsányiho v Budapešti. Viem, že som si nevybral práve najľahšie záľuby. Nemám také zázemie, aby som sa z ničoho dostal do svetiel reflektorov. Keď raz niečo dosiahnem na tomto poli, tak to bude určite z vlastnej sily. Na Vysokú školu múzických umení ma síce už viackrát neprijali, ale nie som znechutený. Dúfam, že sa mi to raz pošťastí.

- Umelecké vlohy by si mohol využiť aj v PR-práci, keď sa raz zamestnáš.

- Aj ja si to myslím. Keby sa mi podarilo buď herectvo alebo práca v médiách, reklame, resp. v oblasti marketingu, už by som sa pokladal za úspešného človeka.

- Lenže v týchto profesiách je šťastie práve natoľko potrebné ako sú vedomosti...

- Viem a ani nečakám na „pečené holuby“. Som pri ohni, budujem si kontakty a vyčkávam.

-... a asi si kuješ plány do budúcnosti...

- Plánov mám neúrekom. Napríklad dobre by bolo vydať CD-platňu s nádychom ľudovej hudby so zborom Zahučali hory. Potešilo by nás aj väčšie množstvo vystúpení a možnosť prezentovať kultúru pilíšskych Slovákov aj za hranicami Maďarska. Rok 2006 je volebným rokom. Ak by mlynský slovenský poslanecký zbor počítal s mojou prácou, tak som ochotný kandidovať do samosprávy. Ako menšinový poslanec by som sa mohol ešte aktívnejšie zapájať do verejného života Slovákov v Maďarsku. Pomáhal by som v posilňovaní národnostného povedomia našich mladých Slovákov. Pestovanie materinského jazyka a zachovávanie slovenskej ľudovej kultúry a tradícií je vlastne mojím životným krédom. Spoznal som, že v spoločnej Európe mi znalosť slovenského jazyka zjednodušuje život. Zúčastňujem sa totiž mnohých medzinárodných mládežníckych podujatí, na ktorých popri angličtine a nemčine bežne používam aj slovenčinu. Tak spoznávam ľudí a prostredníctvom nich aj rôzne svety. Dúfam, že toto všetko bude pre mňa značnou oporou a dobrým základom na búrlivom mori života s veľkým „Ž”.

Za rozhovor ďakuje

Karola Klauszová (NK)