Študentský literárny máj ● Princípy umeleckého prekladu

Slovenský inštitút v Budapešti a Katedra slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity P. Pázmaňa v Pilíšskej Čabe (KUPP) usporiadali už druhý ročník prekladateľskej súťaže Študentský literárny máj.

Podujatie vyvrcholilo 8. mája v Slovenskom inštitúte. Stretnutie otvoril riaditeľ SI Milan Resutík slovami, že toto podujatie sa druhým ročníkom stáva tradíciou. Hlavný organizátor súťaže Doc. PhDr. Peter Káša CSc., lektor KUPP v Pilíšskej Čabe, predstavil hosťa, dramatika Karola Horáka, ktorý sa vo svojich dielach venuje osudom a ideálom osobností slovenského národného hnutia. Prostredníctvom videoprojekcie z jeho drámy …Príď kráľovstvo Tvoje… priblížil  prítomným mladícky program a kľúčové udalosti v živote vedúcej osobnosti slovenského romantizmu Ľudovíta Štúra (1815 - 1856).

Keďže povinnou prekladovou literatúrou boli básne a próza Ivana Krasku (1876 - 1958), odzneli Kraskove verše aj próza v podaní Mirona Pukana z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity (FFPU). Melodické verše, zvláštnu prózu, vystriedala prednáška Prof. PhDr. Jána Gbúra, CSc. (FFPU) o Kraskovej tvorbe, vysvetlenie, prečo je básnikova poézia a próza zvláštna, čím je nová, dešifrovanie jeho pseudonymu. Filozofické postrehy o tvorbe Ivana Krasku z pohľadu nedokonalosti nášho videnia, ktoré nás oslobodzuje od reflexie, interpretácia kraskovského symbolu topoľov boli témou vystúpenia lektora Segedínskej univerzity PhDr. Juraja Briškára, PhD. Slová prednášateľov potvrdili súhrnný názov tejto časti popoludnia: Ivan Krasko a jeho nadčasová modernosť.

S napätím očakávané vyhlásenie výsledkov začal svojím pozdravom predseda Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, básnik a prekladateľ Alexander Kormoš. Vyslovil názor, že prekladať básne Ivana Krasku je tvrdý oriešok… sonet je jedna z najviazanejších básnických foriem. Potom sa venoval teórii prekladu. Pred vyhlásením výsledkov každému mladému prekladateľovi daroval svoju knihu ľúbostnej lyriky. Ďalší člen poroty PhDr. Marcel Pilecky, PhD. osvetlil niektoré závažné chyby. Ozrejmil poslucháčom, že každý preklad má svoj osobitý mikrosvet a vyjadril úctu všetkým, ktorí sa odhodlali prekladať. Docent Karol Wlachovský hodnotil preklady v tretej kategórii - preklady z maďarského do slovenského jazyka. Z vlastnej skúsenosti vie, že zašifrovaný text je potrebné najskôr dešifrovať. Prekladanie je podľa neho maratónsky beh, ktorý nikdy nemá koniec.

V preklade poézie Ivana Krasku a poézie podľa voľného výberu sa na 1. mieste umiestnila Mária Klimajová, poslucháčka Pedagogickej fakulty Vysokej školy S. Tešedíka v Sarvaši (VŠST), na 2. mieste tiež poslucháčka VŠST Klára Husárová a na 3. mieste Katalin Csíkányová z KUPP v Pilíšskej Čabe. V kategórii preklad prózy Svadba od I. Krasku a ďalšieho autora podľa vlastného výberu obsadila 1. miesto Zuzana Plavecová z KUPP, 2. miesto Nora Bakóová z ELTE a 3. miesto Jozef Pócsföldi z KUPP. V preklade prózy Vernosť od maďarskej autorky Edity Öllösovej sa na druhom mieste umiestnila poslucháčka VŠST Edita Srnková. Úspešní prekladatelia boli odmenení hodnotnými slovenskými knihami, diplomom, ktorý prevzali z rúk riaditeľa SI Milana Resutíka a docenta Petra Kášu. Najlákavejšiu výhru - pobyt na letnom kurze STUDIA ACADEMICA SLOVACA v Bratislave - prevzala z rúk riaditeľky Domu zahraničných stykov pri Ministerstve školstva SR PhDr. Zlatice Havlíkovej študentka Nora Bakóová.

Erika Fajnorová

Praktické princípy umeleckého prekladu

Pri preklade umeleckého diela sa uskutočňujú tri princípy:

     1. prevod diela z jedného prirodzeného jazyka do druhého

     2. prevod diela z jedného času (vznik originálu) do druhého času

     (vznik prekladu)

     3. prevod diela z jedného kultúrneho prostredia do druhého

Preklad a jeho realizátora možno skúmať ako jav bilingvistický. Prekladateľ ako dvojjazyčná osoba realizuje aj jazykový kontakt. Dvojjazyčnosť prekladateľa otvára texty, mení ich uzavretosť na otvorenosť. Umožňuje tak realizovať iný literárny kód. Preklad je vec štylistická, a to je významná črta, odlišujúca model umeleckého prekladu od každodenného bilingvizmu. Každé literárne dielo je aktom komunikácie. Úlohou literatúry je tvorba a komunikácia. Literatúra komunikuje nielen v rámci svojho vlastného (národného jazykového) priestoru, ale aj medziliterárne.

Z hľadiska literárnej histórie sa dá konštatovať, že preklad plní diferenciačnú funkciu vtedy, keď môže byť vo vývine národnej literatúry v službách jedinečného, privlastneného. Rozbor prekladu má mať induktívny charakter a má smerovať k odhaľovaniu prvkov obohacujúcich prijímaciu literatúru.

Spoločenská hodnota môže zvyšovať estetickú účinnosť textu a zvyšovanie estetickej hodnoty textu vyvoláva vzrast jeho spoločenského významu. Pre interpretáciu je táto téza veľmi dôležitá. Stretneme sa s ňou napríklad pri výbere textu na preklad. Pri preklade sa musia uviesť do súladu zložky textu povrchové so zložkami hĺbkovými. Preklad jednej zložky sa nesmie realizovať na úkor druhej zložky. Je to badateľné najmä pri prekladaní poézie, keď fetišizácia verša, rýmu, rytmu a zvukovej výstavby u prekladateľa narúša zavše jeho vzťah k hĺbkovým rozmerom textu, a dochádza často k jeho zotretiu. Preto prekladateľ nesmie uprednostňovať len jednu rovinu textu, v opačnom prípade by jeho preklad bol prekladom len príslušnej roviny textu a nie komplexného umeleckého diela.

Ekvivalencia a posun

Prekladateľ musí text nielen správne interpretovať, ale aj voliť také riešenia, aby umožnil podobnú rekonštrukciu aj čitateľovi cudzojazyčnému, pričom musí rešpektovať autorský zámer a neprezradiť viac, ako bol ochotný vypovedať sám autor.

Negatívny významový posun v preklade vzniká v dôsledku nepochopenia originálu. Ale nie každý odklon od pôvodného jazykového vyjadrenia možno hodnotiť ako chybu, či negatívny faktor. K výrazovým posunom dochádza nielen preto, že prekladateľ chce dielo udomácniť v kontexte inej literatúry, ale aj preto, že sa ho usiluje čo najvernejšie vyjadriť, zmocniť sa textu v jeho totalite. Tvorba prekladu spočíva v umení byť verným originálu ako celku. Preto sa vernosť a voľnosť v preklad nemôžu klásť proti sebe, ale treba ich realizovať v dialektickej súhre. Niet vlastne ideálnej, dokonalej vernosti, ani voľnosti. Každá z nich obsahuje niečo z tej druhej. Tzv. absolútny preklad neexistuje ani teoreticky, ani prakticky. Hľadisko nemožnosti prekladu je užitočné, lebo upozorňuje na rôzne nepreložiteľné situácie, ktoré rozdeľujeme podľa jazykových a tematických hľadísk. Napr. slovná hra je často nepreložiteľná. Jestvuje však spôsob, ako v preklade funkčne nahradiť chýbajúce prvky originálu. Funkčný výrazový posun je optimálnym variantom originálu. Od prekladateľa sa očakáva schopnosť jazykovej tvorivosti, v ideálnom prípade by prekladateľ mal byť rovnako progresívnym a odvážnym jazykovým tvorcom ako pôvodný autor.

Autor má pred sebou celú estetickú skutočnosť, vo sfére témy je relatívne neobmedzený a nezávislý. Prekladateľ však disponuje len skutočnosťou, ktorá je zafixovaná v origináli. Kontext kultúry, v ktorej text vznikol, sa demonštruje predovšetkým v téme, ako v prírodných a spoločenských reáliách, v historickom a krajovom kolorite (zafarbenie textu), v kultúrnych archetypoch. Pri prekladaní dochádza ku konfrontácii dvoch kultúrnych systémov na komunikačnej a textovej rovine. Prekladateľ nemôže jednoducho prepisovať slová z jedného jazyka do druhého. Tak by nevznikol umelecký preklad. Musí rešpektovať význam slov, ich významovú hodnotu, ktorá ich zapája do vyšších výrazových súvislostí básnického prejavu. Prekladateľ prekladá nielen slová, ale aj myšlienky a city.

Slang v preklade

Slang definujeme ako súbor nespisovných jazykových prostriedkov rozličného pôvodu, ktoré sa všeobecne používajú, alebo sú všeobecne zrozumiteľné a ktoré celkom alebo do značnej miery stratili príznak svojho pôvodu. Slangové prostriedky tvoria súčasť aktívnej alebo pasívnej slovnej zásoby.

Naturalizácia a exotizácia v preklade

Ak sú v preklade prvky domáce v prevahe nad prvkami cudzími, ide o naturalizáciu prekladu, čo znamená úplné prenesenie originálu do domáceho prostredia. Ak sú v preklade cudzie prvky v prevahe nad prvkami domácimi, ide o exotizáciu prekladu. Z tohto aspektu poznáme aj tretí typ prekladu, keď prvky domáce a cudzie sa udržujú v rovnováhe.

Alexander Kormoš