Korčuľovanie na zamrznutom Kereši

Tohtoročná zima priniesla pre nás, ktorí žijeme pri rieke Kereš, výborné podmienky na športovanie. Už niekoľko rokov mŕtve rameno rieky nebolo zamrznuté takmer v celej svojej dĺžke. No nielen to, navyše ľad je ako zrkadlo.

Dva týždne nepadal sneh, ale každý deň poriadne mrzlo. Zimné prázdniny väčšina žiakov Slovenskej základnej školy v Sarvaši trávila na ľade. Dobrý pocit bolo prejsť miestami, kde sa v lete plavíme na lodi. Stretli sme sa tam so žiakmi, ale aj s tými, ktorí už absolvovali školu a teraz študujú na stredných a vysokých školách. Veselo sme si zaspomínali na prvé kroky na korčuliach. Príjemné bolo vidieť rodičov detí 2. a triedy (Détárovcov, Malíkovcov, Korbelyovcov), ktorí každý deň chodili hrať hokej či korčuľovať sa so svojimi deťmi. Tešil nás pohľad na rodičov s deťmi, napríklad na mamičku Hajnalku Terhešovú, ktorá so svojimi tromi deťmi (Tibor, Anna a Žanett) strávila každé popoludnie na ľade.

Zaujímavý bol pohľad na chatky, ktoré sú krajšie v lete pri pohľade z lode, ako teraz v zime. Hádam ak by boli zasnežené, boli by krajšie.

Rybári vysekali diery v ľade a pokúšali sa uloviť ryby. Tie však zanovito odolávali návnadám. Hrúbka ľadu bola rozdielna. Boli aj také miesta, kde mal ľad len 15 centimetrov, inde až 35 cm. Veľa psíkov sa neodvážilo zísť z brehu na zamrznutú rieku, len tí odhodlanejší sledovali svojich majiteľov na ľade. Bolo milé sledovať ich pokusy napredovať pekne po štyroch, veď sa im šmýkali labky, každá sa uberala inou stranou. Najzaujímavejšie boli kačice, ktoré si vytvorili v ľade dieru, aby mohli piť vodu. Tie sme mohli pozorovať len z diaľky. Prvý týždeň zimných prázdnin žiakov Slovenskej základnej školy v Sarvaši ubehol rýchle, ale športovaním, a nie v izbe pri počítači!

(zl)