Tajomstvo z herbára ● Štefan Koreň (1805 - 1893)

Mesto Sarvaš má bohatú históriu. Minulosť mesta ja spojená s menami mnohých významných osobností. Bolo veľmi ťažké rozhodnúť sa, o kom mám písať...

Ovplyvnila ma návšteva gymnázia Petra Vajdu. Na stene vo vstupnej hale visí veľký obraz. Prečítala som názov Koren István. Hneď mi vírilo v hlave množstvo otázok. Prvá z nich: „Kto to bol?” Dnes je to vlastne jednoduché zistiť. Stačí otvoriť internet a Google už sype odpovede: botanik, slovenský národovec, publicista, učiteľ a všestranný človek, ktorý najväčšiu pozornosť venoval biológii. Rozhodla som sa zistiť podrobnejšie údaje o jeho živote a pôsobení v Sarvaši. Moja cesta za poznaním sa začala v Múzeu Samuela Tešedíka. Už pri vstupe som vycítila, že tu sa dozviem veľa informácií o snahách prvých sarvašských farárov o zveľadenie prostredia i povznesenie ľudu. Ich práca sa začala v Starom evanjelickom kostole a pokračovala stavbou budovy, v ktorej teraz hľadám odpovede na svoje otázky. Je to známa Tešedíkova stredná odborná škola. Úsilie a úspech, ale aj pokora a zánik. Korene sa však zo zeme nedajú ľahko vyvrátiť. Na mieste tejto svetoznámej školy s praktickým zameraním vzniklo gymnázium s vyučovaním latinského jazyka, predsa však významní učitelia sem priniesli i semienka slovenskej vzdelanosti. Na tomto sarvašskom gymnáziu, práve tak ako v celom meste a jeho okolí, až dodnes môžu žiaci počuť slovenský jazyk. Takže práca mnohých vzdelancov nebola márna.

Medzi tých, ktorí sa venovali rozširovaniu slovenského jazyka, patrí aj Štefan Koreň. Narodil sa 21. decembra 1805 v Domoni. Otec Martin Koreň bol roľník a matka sa volala Borbála Trnovská. Rodičia ho vychovávali v kresťanskom duchu. Po skončení základnej školy v Ikláde, kde si osvojil nemecký jazyk, od roku 1816 chodil deväť rokov do gymnázia v Banskej Štiavnici, potom študoval teológiu a filozofiu na lýceu v Bratislave. Počas štúdií sa učil hrať na klavíri a organe. Najskôr pracoval ako domáci učiteľ v rodine Ostrolúckych. Krátky čas pôsobil aj v Banskej Bystrici. V roku 1832 dostal diplom učiteľa a vrátil sa do rodného kraja, kde od roku 1833 pôsobil na gymnáziu v Asóde. K tomuto obdobiu jeho života sa viaže spomienka na Sándora Petőfiho (Alexandra Petroviča), ktorého Štefan Koreň učil a poskytol mu aj ubytovanie. V každom životopise Štefana Koreňa je uvedené, že pôsobil na gymnáziu v Asóde, kde učil Sándora Petőfiho. Sám si spomína na toto obdobie v článku, ktorý bol uverejnený v almanachu Živena. V Asóde pôsobil 23 rokov nielen ako učiteľ, ale plnil tu aj cirkevné poslanie. Kázne si pripravoval v slovenskom i nemeckom jazyku. Od roku 1856 do roku 1883 učil v sarvašskom gymnáziu. Spomedzi učiteľov z predminulého storočia najčastejšie spomínajú na neho. Rozprávali o veľkom pracovnom nadšení a o tom, že sa zaujímal o veľa vecí. Ovládal 5 jazykov a bol svetoznámy botanik. Popri učení často kázal a pekne hral na organe. V živote sa mu nedostávalo veľa pozornosti a slávy predovšetkým pre jeho aktivity v oblasti slovenského jazyka. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej. Bol rozširovateľom Domovej pokladnice a podieľal sa na založení tohto kalendára. Je zaujímavé, že medzi 953 zakladateľmi Domovej pokladnice v roku 1846 sa nachádzajú aj šiesti významní predstavitelia mesta Asód, vrátane richtára mesta Jána Fábryho, mestského notára Daniela Kupčeka a profesora Štefana Koreňa, čo prezrádza aj to, že v tomto meste mali Slováci v tom čase ešte významné postavenie. Často ho napádali, ale zastával sa ho bývalý žiak a neskorší kolega Mihály Zsilinszky, ktorý bol neskôr štátnym tajomníkom.

Štefan Koreň bol vynikajúcim učiteľom, vo svojej pedagogickej práci okrem verbálnych metód používal aj progresívnu metódu rozboru. Nežiadal od žiakov, aby sa všetko učili naspamäť, ale učivo im vysvetľoval a pomáhal im pochopiť učebnú látku. Veľmi pekne o ňom písal aj Dr. Ján Kvačala, ktorý bol vysokoškolským profesorom a svetoznámym znalcom diela Jána Amosa Komenského. Uznanie od neho sa mu dostalo preto, že používal metódy, ktoré rozpracoval Ján Amos Komenský. Bol nepriebojným človekom a vždy stál v úzadí. S manželkou Júliou Neumanovou mali šesť detí. Zomrel v roku 1893 a pochovaný je na Starom cintoríne v Sarvaši. V tichu a v ústraní tu odpočíva popri ďalších veľmi významných osobnostiach Sarvaša. Je tam hrob Petra Vajdu i Juraja Ruzicskaiho. Jeho pokoj tam chránia vysoké stromy, ktoré pripomínajú jeho celoživotné snahy. Na jeho hrobe je nápis: „A munka volt életeleme, a nevelés egyetlen élvezete, a közjót szolgálhatni egyetlen dicsvágya a köztisztelt jutalma”. (Práca bola náplňou jeho života, výchova bola jedinou záľubou a jeho jedinou túžbou bolo slúžiť dobru spoločnosti a jeho jedinou ctižiadosťou bolo dosiahnuť všeobecnú vážnosť.)

Štefan Koreň bol všestranným človekom, ale najväčšiu pozornosť venoval biológii. Prvý jeho herbár vznikol v roku 1835 v Asóde. Rastliny nielen sám zbieral, ale získal si mnoho spolupracovníkov. Boli medzi nimi jeho žiaci i spolužiaci. Dopisoval si s mnohými známymi osobnosťami slovenského národnostného života a vymieňal si rastliny z jednotlivých lokalít. Jeho meno je uvedené v zozname korešpondencie Jozefa Ľudovíta Holubyho. Záznamy o tom sme našli v herbári, ktorého vlastníkom je gymnázium Petra Vajdu v Sarvaši. Medzi jeho spolupracovníkov patril i Jozef Sadler a mnohí známi botanici z Ruska, Španielska, Rakúska a iných krajín. Herbár obsahuje 25 zväzkov, v ktorých je 6500 rastlín. Záznamy o rastlinách sú vedené v slovenskom jazyku a označenie obsahuje názov rastliny, miesto výskytu, rok zberu a meno odosielateľa. Napríklad:

Na Sarvaši v skleniku gr.Bolza Pepi-ho.

7.1881

Na suchých trávinách pri Z. Podhradí.

7.1882 Holuby

Kvetna Slovenska

Stolica Trenčín

Antirrhium Oronthium L.

Stanovisko: Na roľach pri Zemianskom Podhradí

často 18.6.1870 Jos. Ľud. Holuby

Verbena melidis

Sarvaš pre okrasu záhrad často pestovaná

júl.-sept.

Sarvaš vo vinicách, v záhradách, na pastviskách, pri cestách

Takéto záznamy môžeme vidieť na všetkých listoch herbára, ktorých je asi 800. Tu sú uvedené mnohé rastliny, ktoré sa vyskytovali v okolí Sarvaša. Podrobne skúmal vegetáciu na brehu mŕtveho ramena Kereša i v celom okolí Sarvaša. Už počas jeho života bol tento herbár známy aj za hranicami krajiny. Všetky poznatky o výskyte rastlín z okolia Sarvaša spracoval i v knižnej podobe. Boli to dve vydania kníh Kvetena Sarvaša. Písal v nich o podmienkach vegetácie, o prírodných podmienkach, o úrodnej pôde i zavlažovaní ako aj o ekológii. Rastliny chronologicky usporiadal. Zaoberal sa kultúrnymi rastlinami i poľnohospodárskymi rastlinami, zahrnul tam aj dreviny. Tieto knihy sú dodnes dobrým pomocníkom botanikov. Získané poznatky využívajú pracovníci vedeckých ústavov pri súčasných výskumoch. Nesmierny záujem Štefana Koreňa o botaniku potvrdzuje aj článok, ktorý napísal Dr. József Palov a uverejnený je v bulletine „Szarvasi tájoló” v roku 1983. Tu som sa dozvedela, že na pozemku obytného domu vymenil zem a založil tu botanickú záhradu. V tomto dome v súčasnosti býva Ildikó Bárdonová so svojou rodinou. Dom kúpili od Združenia poľovníkov a čiastočne ho zrenovovali. Počas návštevy som obdivovala záhradu, v ktorej sa zachoval strom, ktorý je pamätníkom na časy Štefana Koreňa. Je zákonom chránený a stal sa domovom vtákov, ktoré sú symbolom múdrosti. Sovy tu hniezdia v širokej korune stromu. Sivohnedé vtáky som svojím príchodom vyplašila iba na chvíľu. Chcela som odkryť ich múdre tajomstvá a cez pospletané konáre nazrieť do minulosti.

Agneša Lešťanová

Pripravujúca učiteľka: Magda Pažická

Práca získala 1. cenu v I. kategórii súťaže

Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku

Živý odkaz osobností zašlých čias II.