V. putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií

V prvej polovici októbra bola budova Slovenskej základnej školy a gymnázia

v Békešskej Čabe dejiskom priateľského súťaženia žiakov z troch štátov.

Konal sa tu piaty ročník medzinárodnej putovnej súťaže zo slovenských dolnozemských reálií, na ktorej sa po druhýkrát zúčastnili nielen žiaci slovenských škôl z Rumunska a Srbska, ale aj študenti békeščabianskeho slovenského gymnázia. Organizácie súťaže sa zhostilo Slovenské pedagogické metodické centrum, ktoré je inštitúciou Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Hlavným cieľom tohto podujatia bolo spoznať spoločné dejiny dolnozemských Slovákov, žijúcich na území susedných štátov.

Očami študentiek čabianskeho slovenského gymnázia

Stretnutie sa začalo 9. októbra večer slávnostným otvorením a večerou. Na otvorení vystúpili študenti hostiteľského slovenského gymnázia. Norbert Schuszter zarecitoval verše slovenských a dolnozemských autorov a Zuzana Šutová, ktorá zaspievala spolu s učiteľkou hudobnej výchovy Ildikou Očovskou známe čabianske piesne, očarila prítomných svojím krásnym hlasom. Uznanie patrí aj našej učiteľke informatiky, ktorá na slávnostné otvorenie pripravila fantastickú prezentáciu o živote našej školy a o Békešskej Čabe. Súťaž oficiálne otvorili podpredsedníčka CSS Etelka Rybová a riaditeľka čabianskej slovenskej školy Edita Pečeňová.

Predpoludnie druhého dňa bolo pracovné, vyplnili ho obhajoby a prezentácie študentských prác. V tomto roku sa do súťaže zapojilo 23 žiakov so 17 prácami. Súťažiaci, ktorí prišli z Báčskeho Petrovca (Srbsko), z Nadlaku a Bodonoša (Rumunsko) a z Békešskej Čaby, predstavili vo svojich prácach predovšetkým osobnosti zo svojho priestoru, ale zoznámili sme sa aj s Kultúrno-umeleckou skupinou z Báčskeho Petrovca a s tajomstvami včelárstva.

Po chutnom obede za spoločným, pekne ozdobeným stolom sme sa vydali za zaujímavosťami a krásami Békešskej Čaby, ktoré nám svojím pútavým rozprávaním postupne odhaľoval náš učiteľ dejepisu Michal Lásik.

V sobotu sme navštívili Slovenský Komlóš. Čakali nás tam s veľkou láskou a určite sa všetci veľmi dobre cítili v tom priateľskom prostredí.

Večer prišlo vyvrcholenie celého podujatia, očakávané - neočakávané vyhodnotenie súťaže. Neočakávané preto, lebo tento večer znamenal koniec príjemného víkendu. Vyhodnotenie sa konalo v jedálni školy, ktorá sa na krátky čas zmenila na spoločenskú miestnosť. Naša pani riaditeľka a predsedníčka poroty Mária Katarína Hrkľová nás pozdravili a zrekapitulovali svoje pocity a dojmy z celej súťaže. Keďže cieľom tejto akcie nebolo zápolenie, všetkých nás ocenili rovnako. Dostali sme super darčeky. Podľa mňa sa každý tešil z novej MP3 a čokolády.

Myslím si, že stretnutie sa skončilo úspešne, dozvedeli sme sa veľa zaujímavého zo študentských prác, nazreli sme do iných kultúr, nadviazali sme nové priateľstvá. S radosťou a s veľkou dávkou zvedavosti čakáme na budúcoročnú súťaž, ktorá sa bude konať v Rumunsku.

Andrea Kiššová

študentka 11. triedy

Už vlani som sa zúčastnila na putovnej súťaži v Srbsku. Veľmi som sa tešila tomu, že V. ročník sa konal u nás, v Maďarsku. Mala som veľkú radosť, že môžem iným ukázať Békešskú Čabu. Prvý deň, vo štvrtok, sme čakali v aule na zahraničných hostí. Pomohli sme im ubytovať sa v našom internáte. Bola som hrdá na to, že tu bývam. Po spoločnej večeri sme zobrali našich rovesníkov z Rumunska a Srbska do mesta, kde sme sa spoločne vyfotografovali. Počas celej cesty sme sa rozprávali o dojmoch z Rumunska a Srbska. Keď sme sa vrátili z mesta, našich hostí zaujímalo, z akých kníh sa učíme, tak sme im všetko poukazovali. Každý deň sme sa zbližovali, až sme mali pocit, že sa poznáme oddávna. Skamarátili sme sa a dohodli sme si stretnutie i na budúci rok. Chceli sme, aby boli tieto štyri dni pekné a aby ostali všetkým v pamäti. Myslím si, že sa nám to podarilo.

Nasledujúci večer sme išli hrať volejbal. Najprv sme boli len tri, no postupne sa k nám pridávali ďalší. Volejbal bol veľmi zábavný, hoci sme súperili. Odohrali sme niekoľko priateľských zápasov. O pol jedenástej sme si povedali „koniec“ a šli sme do postele.

Nikoleta Juráková

študentka 11. triedy

Po skončení súťaže sme si išli pozrieť mesto a jeho pamätihodnosti. Pán zástupca riaditeľky školy, Michal Lásik nám na brehu Kereša porozprával o dejinách Békešskej Čaby a potom sme vošli do radnice. Na dvore radnice sme položili kvety k pamätníku. Keďže sme boli blízko katolíckeho kostola, nazreli sme doň.

Naša cesta pokračovala do Múzea M. Munkácsyho. Bola tam veľmi zaujímavá výstava o vpáde Tatárov do Uhorska a mohli sme si vyskúšať, čo ľudia vtedy používali pri boji, napr. luk, meče, železnú košeľu. Potom nás pohostili v Dome slovenskej kultúry a od jeho riaditeľky Anny Ištvánovej sme sa dozvedeli o činnosti tejto inštitúcie.

Po krátkom oddychu sme navštívili oba čabianske evanjelické kostoly. Z veže malého kostola sme sa kochali v krásnej panoráme. Náš piatkový program sa skončil chutnou večerou.

Toto popoludnie bolo aj pre nás, čabianskych študentov, príjemným strávením času, lebo sme lepšie spoznali mesto, v ktorom študujeme. Verím, že aj naši hostia odchádzali domov s peknými zážitkami.

Beatrix Hrušková

študentka 11. triedy

Sobota bola nabitá rôznorodým programom. Ráno sme nastúpili do autobusu. Čakala nás hodinová cesta do Slovenského Komlóša, môjho rodiska. Kým sme cestovali, Michal Lásik nám stihol povedať veľa zaujímavostí o mestách a obciach z okolia Békešskej Čaby. Bol naším sprievodcom počas celého dňa.

Keď sme prišli do Komlóša, najprv sme zavítali do slovenského regionálneho osvetového strediska, kde nás už čakali s pohostením. Privítala nás predsedníčka Organizácie komlóšskych Slovákov Anna Molnárová a riaditeľka miestnej slovenskej školy Zuzana Lauková.

Potom sme navštívili národopisnú zbierku, kde sme mohli vidieť predmety, ktoré kedysi používali naši predkovia v kuchyni. Boli tam exponáty, ktoré darovali Komlóšania farárovi Jánovi Koppányovi, vášnivému zberateľovi. Všetko sme si popozerali a potom tí odvážnejší vyšli na vežu evanjelického kostola.

Naša návšteva Komlóša pokračovala v Slovenskom pamätnom dome. Tu sme si pozreli izbu Judity Tomkovej s vlastnoručne maľovaným nábytkom a osobnými vecami, napr. šatami, maľbami, knihami a pod.

V roku 2006 bola zrekonštruovaná budova slovenskej základnej školy, ktorú sme si mali možnosť tiež pozrieť. Kým sme sa prechádzali po meste, v regionálnom stredisku nám chystali chutný obed. Na stole nás čakali komlóšske špeciality, ktoré tu pripravujú na svadobnú hostinu - baranina s kapustou, pečená klobása, plnka z pečienky a ako dezert „kvasienke“.

Po obede sme sa vydali na cestu späť do Békešskej Čaby. Zastavili sme sa v Sálašskom múzeu, kde nám život niekdajších Komlóšanov vtipne priblížil miestny kronikár Ondrej Lopušný, a v Szabadkigyósi v krásnom kaštieli, kde dnes sídli škola. Do Békešskej Čaby sme sa vrátili unavení, ale cítili sme sa veľmi dobre. Za jeden deň sme mohli spoznať život našich predkov.

Katalin Karkušová

študentka 11. triedy