Veľký krok pre ľudstvo na Mesiaci má 40 rokov

Dňa 20. júla uplynulo 40 rokov od prvého pristátia človeka na Mesiaci ako jedného z vrcholov grandióznych kozmických projektov, ktoré boli typické pre 60. a 70. roky 20. storočia. Čo predchádzalo tejto udalosti a ako tento program prebiehal?

Projektu APOLLO predchádzal projekt HORIZON, ktorého úlohou bolo vytvorenie základne na Mesiaci s ľudskou posádkou. Úvahy boli rôzne. Jeden tím uvažoval o štarte viacerých rakiet vo veľmi krátkom čase, na orbite by došlo k ich spojeniu a spoločne by leteli k Mesiacu. Ďalší tím zase navrhoval stavbu jednej rakety, ktorá by mala obrovskú nosnosť a letela by priamo k Mesiacu. No neskôr sa obidve úvahy ukázali nereálnymi. Roku 1960 NASA predložilo vláde návrh desaťročného programu, ktorý počítal s automatickými sondami na Mesiaci v roku 1964 a s pilotovaným letom na Mesiac po roku 1970. Plán bol reálnejší, ale zvýšili sa výdavky. Vláda ho preto neakceptovala, ale vyhlásila za prioritu program vysadenia ľudskej posádky na Mesiaci už pred rokom 1970. 28. júna 1960 NASA vyhlasuje program APOLLO. Jeho cieľom mali byť lety posádok v blízkosti Zeme a oblety Mesiaca pred rokom 1970. Prvý skúšobný let APOLLA 7 na obežnej dráhe okolo Zeme (raketa Saturn 1B) sa uskutočnil 11. októbra 1968. Prvý let k Mesiacu (10 obletov Mesiaca) vykonalo APOLLO 8 a to 21. decembra 1968. Neskôr nasledovali APOLLO 9 a APOLLO 10.

16. júla 1969 o 13:32 hod. zo štartovacej rampy štartovala raketa Saturn V, aby vyniesla k Mesiacu posádku lode APOLLO 11. Tvorili ju traja astronauti: Niel Armstrong (38 ročný), veliteľ posádky; Edwin Aldrin (39 ročný), pilot Orla; Michael Collins (38 ročný), pilot Columbie. Štart prebehol perfektne a APOLLO 11 sa dostalo na obežnú dráhu okolo Zeme. Let prebiehal podľa plánu. V sobotu 19. júla sa loď dostáva na mesačnú dráhu vo výške 110 km nad povrchom. 20. júla prestupujú Armstrong s Aldrinom do Orla a po kontrole sa v podvečer odpájajú od Columbie (veliteľskej lode). Orol na Mesiac dosadol o 20:17:40 hod. greenwichského času na okraji Mora Pokoja. Až po piatich hodinách od pristátia, po vykonaní všetkých možných úkonov a oblečení skafandrov vychádza veliteľ posádky Armstrong na schodíky a schádza na povrch Mesiaca so slovami: „Je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo.“ Po desiatich minútach vychádza z lode Aldrin. Astronauti nainštalovali panoramatickú TV kameru, v jej zornom poli potom odkryli plaketu na spodnej časti Orla a vztýčili vlajku USA. Potom uskutočnili vedecké experimenty: zber vzoriek, zachytávanie častíc slnečného vetra na špeciálnu fóliu (tú potom priviezli na Zem), odber povrchových vzoriek rúrkovou sondou. Na Mesiaci nainštalovali pasívny seizmometer a laserový odrážač. Ešte niekoľko obrázkov a dvojhodinová prechádzka po Mesiaci sa skončila. V ten istý večer Orol odštartoval z Mesiaca a za tri a pol hodiny už bol spojený s Columbiou. Vyprázdnený Orol bol potom odhodený a v utorok ráno nasmeroval motor prístrojovej sekcie troch mužov s 23,6 kg mesačnej horniny na Zem. Dobrodružstvo sa skončilo 24. 7. popoludní, kedy pristáli do rozbúrených vĺn Pacifiku 1 500 km juhozápadne od Havajských ostrovov a 15 km od vlajkovej lode Hornet. Potom nasledovala trojtýždenná karanténa astronautov v izolácii, ako ochrana pred prípadným rozšírením zárodkov cudzieho života na Zemi.

Na Mesiaci ostala spodná časť Orla s plaketou na pristávacej nohe: „Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva.“ Na Mesiaci pracovalo 12 kozmonautov zo 6 výprav APOLLO 11 - APOLLO 17 s výnimkou APOLLA 13, ktoré pre poruchu Mesiac iba obleteli. Technika letu zostávala v podstate rovnaká. Predlžoval sa postupne čas pobytu na Mesiaci a zvyšovala sa náročnosť programu mesačného výskumu. Posádky APOLLA 15, 16, 17 mali už k dispozícii aj mesačné vozidlo, ktoré umožňovalo preskúmať väčšiu plochu oblastí mesačného povrchu. Vozidlo dosahovalo rýchlosť 17 km/h. Kozmonauti APOLLA 16 sa vzdialili vyše 7 km od lunárneho modulu, viackrát pritom stratili mesačnú loď z dohľadu. Orientáciu za nich robil počítač na Zemi, ktorý pomocou údajov prístrojov mesačného vozidla s priebežnou zmenou uhla vzhľadom na Zem udával smer k lunárnemu modulu. Postupne sa zdokonalila i technika prenosu televízneho obrazu, čo umožnilo jedinečné pohľady na mesačné horstvá a údolia, na prácu v mesačnom teréne. Pre vedu majú veľký význam prinesené vzorky hornín a sieť citlivých aparatúr umožňujúcich poznanie mesačného telesa. Posledným človekom stojacim na Mesiaci bol Eugene Cernan, astronaut so slovenskými koreňmi.

(rostv.sk)