XVII. ročník prehliadky slovenských filmov a odborného seminára sa v tomto roku rozšíril

o ďalšie dejisko: Segedín. K dlhoročným organizátorom podujatia, ktorými sú CSS - Slovenské divadlo Vertigo, Slovenský filmový ústav a Slovenský inštitút, kde sa prehliadka s výnimkou prvého ročníka koná, sa pridal Spolok segedínskych Slovákov, ktorý seminár zaradil

do programu filmovej prehliadky pod názvom Týždeň slovenskej kinematografie.

Budapeštianska časť podujatia sa uskutočnila od 9. do 11. novembra už tradične v Slovenskom inštitúte, segedínska v kine Grand Cafe a v komornej sále Bábkového divadla. Jednotlivé filmy odborne sprevádzali rektor Vysokej školy múzických umení v Bratislave prof. Ondrej Šulaj, režisér Dušan Trančík a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Jadro seminaristov tvorili mladí ľudia. V tomto roku totiž zavítali do Budapešti sarvašskí žiaci, ktorých sprevádzala učiteľka Anna Kondačová. Bolo potešujúce, že o filmy prejavili záujem aj poslucháči segedínskej a budapeštianskej univerzity, ba na jedno premietanie sa presťahovalo celé budapeštianske slovenské gymnázium do divadelnej sály inštitútu.

Súčasný slovenský film má čo povedať aj nám. Hovorí o súčasnosti, menej sa zahlbuje do histórie, hoci ak porozpráva staršie príhody, tak tie sú vzdialenejšie. „Ťahákmi“ tohoročného semináru, ktorý mal motto Nová éra slovenského filmu (na radosť všetkých) pokračuje boli nové filmy. Film D. Trančíka Optimista (2008) nám priblížil život Ľudovíta (či Lajosa) Wintera, budovateľa piešťanských kúpeľov. Film o človeku, bez ohľadu na jeho národnosť. Film o tom, že keď veríme v niečo, musíme za to obetovať veľa. Film na rozhraní dokumentárneho a hraného projektu si prišli pozrieť aj vedúci predstavitelia našej národnosti, ale aj budapeštianski Slováci. Nasledujúca projekcia - Nedodržaný sľub (2009, réžia Jiří Chlumský) spracováva obdobie polovice 20. storočia očami mladého židovského chlapca, ktorému nezáleží na ničom inom, iba na futbale a rodine. A práve to ho aj zachráni pred smrťou. Budapeštianski diváci mali možnosť vidieť nevšedný dokument Marka Škopa, ktorý získal Cenu za najlepší dokumentárny film na 44. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch Osadné (2009). Príbeh o stretnutí najvyšších súčasných európskych lídrov s lokálnymi politikmi z dediny na hranici Európskej únie zaujal aj budapeštianske publikum, hoci mali problémy s jeho porozumením, nakoľko v ňom hovoria po rusínsky. Malé oslavy Zdenka Tyca (2008) sú príbehom o vzťahu matky a 14-ročnej Agáty. Na projekciu Tango s komármi, ktorý je v súčasnosti druhý najnavštevovanejší slovenský film, zavítal aj jeho režisér Miloslav Luther, ktorý uviedol svoje dielo. Hovoril o tom, že sa mu splnil dávny sen nakrútiť film so svojím bratom, ktorý emigroval ešte za socializmu do Nemecka, kde aj pracuje. Samotný film je o návšteve dvoch emigrantov zo Španielska na Slovensku. Medzi najsilnejšie filmy patril film Vladimíra Balka Pokoj v duši (2009). Na projekcii sa zúčastnil aj hlavný aktér filmu Attila Mokoš. Príbeh Tóna, ktorý sa vracia z väzenia, kde si odsedel päť rokov za krádeže dreva je dojímavý, súčasný a rozprávkový zároveň. Malých-veľkých pánov nájdeme na každom rohu. Je však na nás, ku komu sa pripojíme. Ak nám dovolia títo malí-veľkí páni pripojiť sa niekde.

V histórii filmových seminárov nikdy nechýbali filmy poslucháčov vysokej školy. Nebolo tomu ani v tomto roku. Mali sme možnosť vidieť niekoľko zaujímavých pohľadov na svet, zaujímavo spracovaných tém. Dokument Zuzany Piussi o nepriaznivom osude filmových ateliérov Koliba s rovnomenným názvom asi naši mladí seminaristi nepochopili. Treba však dodať, že zápletky okolo privatizovania štúdií ťažko rozuzlia aj tí, ktorí sa lepšie vyznajú v súčasných slovenských reáliách. Petra Kerekesa nebolo treba seminaristom predstavovať. Videli jeho dokument o košickej plavárni a zaujal ich aj jeho najnovší film o vojenských kuchároch s veľavravným titulom Ako sa varia dejiny. Geniálny nápad nazrieť do veľkých vojen cez vojenský jedálny lístok je jedinečný svojho druhu, avšak jeho spracovanie pôsobilo miestami zdĺhavo. Zlatým klincom budapeštianskeho programu bola prvá lastovička čerstvého absolventa filmovej školy Viktora Csudaia Veľký rešpekt o dvoch bratislavských mladíkoch. Mladí režisér, mladí herci, predsa zohratí a filmársky majú čo povedať a vedia aj to, ako na to.

Medzi dvoma filmami, ako vždy, aj v tomto roku sme mali možnosť vypočuť si čerstvé novinky z kinematografického diania v našej materskej krajine. Zvyšuje sa návštevnosť slovenských filmov a slovenskí diváci začali znovu vyhľadávať príbehy o sebe, hľadajú reflexie na súčasný život. Dozvedeli sme sa, že v tomto roku uviedli v kinách 11 slovenských premiér, najnavštevovanejší je historický film Jánošík a od 1. januára nadobudol účinnosť zákon o audiovizuálnom fonde. Slovenský audiovizuálny fond umožňuje rozličné formy podpory filmu - dotácie, pôžičky, štipendiá či garancie na úver. Sústreďuje sa aj na podporu rozvoja infraštruktúry pre audiovizuálnu kultúru a priemysel, napríklad na obnovu technológií či kín. Jeho úlohou je tiež zefektívniť udeľovanie aj kontrolu financií, úspešní žiadatelia by mali dostávať peniaze podľa vopred dohodnutých podmienok aj počas dlhšieho obdobia ako jeden rok.

Od štvrtka do soboty prebiehali v Segedíne projekcie osemnástich slovenských snímok. Okrem študentov stredných a vysokých škôl z Maďarska, ktorí sú stálymi účastníkmi a seminaristami podujatia, sa na tohoročnom seminári - v Segedíne - zúčastnili aj študenti slovenských gymnázií z Nadlaku a Báčskeho Petrovca. Do Segedínu pricestovali aj dospelí z Békešskej Čaby a Slovenského Komlóša.

(ef)