Malotarčania v Békešskej Čabe

Aj plot bol z klobás

Neveríte? Opýtajte sa kohokoľvek z účastníkov zájazdu, ktorý zorganizovala Slovenská menšinová samospráva v Malej Tarči a Slovenská samospráva VII. obvodu Budapešti v dňoch 23. a 24. októbra, či je to pravda, alebo výmysel. Na Klobásovom festivale 2004, ktorý sa už tradične konal v Békešskej Čabe, bol aj plot z klobás.

A keby len plot! Mali sme možnosť vidieť čabianske klobásy - unikáty dlhé až 150 cm, ktoré lákali nielen svojou vôňou, ale aj jedinečným vzhľadom. Ochutnali sme klobásy, jaterničky, údené kolienka, cigánku, nevynechali sme ani pagáče a ručne ťahaný závin a na krátky čas sme sa cítili ako v rozprávke. Festivalový ruch nás strhol, nechali sme sa unášať davom návštevníkov a vždy sme došli k nejakej zaujímavosti. Či to už boli vinári ponúkajúci vynikajúce vína, stánky s lahodnou pálenkou, stoly prehýbajúce sa pod voňavou mletou červenou paprikou, cukrári s lákavými sladkosťami, remeselníci predávajúci krásne ručne opracované výrobky, alebo javisko s radom kultúrnych programov, všetko pôsobilo na nás čarom novoty. Program festivalu bol bohatý a zostavený tak, aby si ho užili príslušníci každej generácie. Pozreli sme si vystúpenia domácich a zahraničných umelcov a folklórnych skupín, stretli sme hostí zo Slovenska, Česka, Slovinska, ktorí sa cítili tak dobre, ako my. Ubytovanie sme mali zabezpečené v Žiackom domove Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe, kde sme si po náročnom dni dobre oddýchli. V nedeľu sme si ešte pozreli súťaž v plnení klobás, absolvovali sme posledné nákupy a pohli sme sa domov. Ale nie rovno, urobili sme malú odbočku a navštívili sme Termálne kúpele v Gyomaendrőde, ktoré sa nachádzajú v areáli prekrásneho parku, kde je okrem letných bazénov aj krytá plaváreň s plaveckým bazénom, s bazénom s vírivkami a masážnymi atrakciami, saunou a liečebnými bazénmi. Dve hodiny kúpania a relaxácie urobili s nami zázraky. Každý sa uvoľnil a pookrial nielen na tele, ale aj na duši. Osviežení a usmiati sme sa vrátili do autobusu a cestou domov sme spomínali na chvíle, ktoré nemožno nazvať každodennými.

(ni)