Návštevníci v poradí šestnásteho Čabianskeho klobásového festivalu sa mohli tešiť nádhernému slnečnému počasiu počas celého predĺženého októbrového víkendu.

Hlavným cieľom tradičnej akcie je vniesť svojské domáce chute do gastronomickej kultúry krajiny. Aj tohto roku sa v areáli festivalu uskutočnili zabíjačky, súťaž suchých klobás, súťaž v príprave klobásy, potravinárske výstavy a vínne radovánky. Do súťaže o výrobu najlepšej klobásy sa nominovalo viac ako 500 družstiev z Maďarska, ale aj z okolitých krajín (Slovenska, Poľska, Slovinska, Srbska, Nemecka, Česka a Rumunska), ba aj z Austrálie.

Na prvé podujatie, ktoré roku 1997 rozbehla skupina nadšencov na čele s bývalým riaditeľom festivalu Zoltánom Ambrusom, prišlo 14 000 návštevníkov, kým tento rok to už bolo viac ako 100 000 ľudí. V hoteloch a penziónoch regiónu ponúkali aj miestne slovenské špeciality a po večeroch sa konali rôzne kultúrne programy.

Oficiálne otvorenie programu bolo 19. októbra o 17. hodine v stane Samuela Mokrého, prvého šľachtiteľa pšenice v Uhorsku. Hosťom festivalu bol Poľný Berinčok, ktorý predstavil tradičnú slovenskú zabíjačku. Rolu gazdu a gazdinej hrali manželia Borguľovci. Členovia berinského slovenského klubu upiekli krv na masti s cibuľou. Z vnútorností robili jaternice a z pečene chýrnu dolnozemskú cigánku. Potom sa pustili do výroby klobás. Ženy vyčistili a umyli črevá, muži krájali, solili, korenili a miesili mäso, ktoré potom plnili do čriev. Na obed uvarili sármu - plnenú kapustu. Medzitým ľudový spevácky zbor spieval berinské slovenské piesne v sprievode citaristu Istvána Bagiho. Berinčania mali aj hostí - Slovákov z Malého Kereša. Do pekného sviatočného kroja oblečené Kerešanky pod vedením predsedníčky tamojšej slovenskej samosprávy Zuzany Gmoserovej, veselo spievali slovenské piesne.

Na súťaž prišiel spolu so svojou rodinou aj Komlóšan, zástupca predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku František Zelman. Jeho tím posilňovali Jozef Gavenda z Trenčína a Gabriel Zborovjan z Dubnice nad Váhom. F. Zelman, ktorý je aj predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku, nominoval svoj výrobok aj do súťaže údených klobás, ktorá sa konala 11. septembra. Najlepšie z 97 vzoriek vyhlásili v rámci klobásového festivalu. Prvú cenu vyhral Lajos Kucsera, druhú Béla Majoros a tretiu István Bacsa. Pozoruhodné, alebo vari samozrejmé je, že všetci sú Čabania. Porotcovia mediálnej jury uprednostnili iné chute. Prvú cenu udelili Berinčanovi Istvánovi Kovácsovi, druhú Újkígyósanovi Sándorovi Pallérovi a tretiu Komlóšanovi Františkovi Zelmanovi.

Všade bolo počuť slovenské slovo. „Na pozvanie župného mesta prišli slovenské delegácie z Martina, Krompách a zo slovenských osád zo Srbska,“ dozvedela som sa od národnostnej referentky mesta Boženy Kutejovej, ktorá spolu s pracovníčkou Výskumného ústavu CSSM Magdalénou Laczovou sprevádzala hostí počas festivalu.

Predsedníčka Nadácie za slovenskú kultúru v Békešskej Čabe Alžbeta Ančinová hostila v týchto dňoch Slovákov z lokalít Derna a Nadlak z Rumunska a z Litavy, Krupiny, Bratislavy a Nových Zámkov zo Slovenska. Na festival zavítali aj 50-členná delegácia z Trenčína a početná skupina z Nitry. Stretla som sa s nimi v Dome slovenskej kultúry, kde sa usadili. Práve im s veľkým elánom predstavovala mesto a činnosť DSK jeho riaditeľka Anna Ištvánová.

Po prechádzke dejiskom festivalu som na každom kroku stretávala Slovákov. Pár krokov od Berinčanov ma oslovili páni z moravského Javorníka. Vraj sem chodia už veľa rokov na čele s Tomášom Rajzom. Troška ďalej som sa stretla s mojím známym - Čabanom, ale sme sa nemohli dlho zhovárať, lebo dostal esemesku, že k nim prišli príbuzní z Horehronia, musí bežať domov...

Mala som dojem, že tento víkend sa každý Slovák ponáhľal do nášho mesta... Ako by sa tento deň Békešská Čaba opäť stala - aj keď len na krátky čas - najväčším Slovákmi obývaným mestom týchto končín Európy.

Ildika Očovská

Slovenská klobása na XVI. festivale v Békešskej Čabe

Stará múdrosť hovorí, že neexistuje zlá klobása, existuje len zlý majster. Po príchode do Békešskej Čaby sme sa však na každom kroku stretli len s dobrými majstrami, ktorí splnili svoju úlohu a vyrobili kvalitné klobásy. V čase klobásového festivalu v Békešskej Čabe možno aj na stromoch zrejú klobásy. Všade, kam sa človek pozrie, visia a ležia klobásy - tenké, hrubé, krátke, dlhé, pečené a údené - a pravdepodobne ľudia ich majú veľmi radi, lebo pri každej búdke stoja celý deň dlhé rady.

V deň súťaže nás na miesto festivalu odprevadil náš hostiteľ Sándor Dzurek, ktorý obnovil budovu bývalej sálašskej školy, kde sme boli ubytovaní. Tri dni sme spali v tých miestnostiach, kde sa pred niekoľkými desaťročiami deti učili čítať a písať aj po slovensky. Zo starobylej budovy zachránil nielen steny, ale aj drevenú vežu so zvonom (preto sa volá aj dnes Fatornyos), ktorý v tých časoch zvolával deti do školy.

Športová hala bola už od rána preplnená. Každý sa pripravoval na súťaž, na ktorej je dôležitá nielen klobása, ale aj celkový dojem súťažiacej skupiny, teda odev, dekorácia stola, hygiena a iné prvky. Skupiny boli naozaj kreatívne. Na stoloch sme videli krásne dekorácie, zaujímavé uniformy, ba aj tortu z klobásy. Z každej strany sa ozývali rôzne jazyky a nárečia - rumunský, český, poľský, nemecký, domáca maďarčina a, samozrejme, naša slovenčina, ba v tomto roku sa na súťaži zúčastnila aj skupina z Austrálie.

Slovenských mäsiarov na XVI. klobásovom festivale už piatykrát reprezentovali aj chlapci zo Zvolena, z firmy MÄSPOMA (Jozefa Čilík, Rado Slavič a Peter Nosáľ). Pracovali oddane a šikovne. Mäso sekali, miešali, narážali a aby nálada bola čím lepšia, nezabudli ani hostiť návštevníkov už hotovými údenými klobásami a dobrou slovenskou pálenkou. Na ochucovanie klobásy použili svoju vlastnú zmes Čorizo, zloženie ktorej však zostalo ich tajomstvom. Na ich pohyboch bolo vidieť, že nie teraz narážali prvú klobásu.

Okrem dobrej klobásy členovia skupiny Ján Jankov a Pavol Šovčík prekvapili návštevníkov veselými slovenskými pesničkami. Mnohí okoloidúci neodolali možnosti vyfotiť sa s chlapcami v krásnom detvianskom kroji, ktorí mali so svojim kultúrnym programom veľký úspech aj na javisku.

Po odovzdaní hotovej klobásy všetci účastníci s pocitom dobre vykonanej práce čakali na vyhodnotenie, ktoré možno už ani nepatrilo medzi najdôležitejšie momenty dňa, veď vyhral každý, kto sa zúčastnil na festivale - nálada bola výborná, nadviazali sa nové priateľstvá, vymenili sa receptúry a skúsenosti, ochutnali sa dobré klobásy a kto len mal možnosť, ten sa naučil hymnu mäsiarov zo Zvolena, ktorá, dúfame, bude znieť aj na nasledujúcom klobásovom festivale:

„Keď ja zomriem pochovať ma dajte,
Do slaniny hrob mi vykopajte,
Po klobásach dolu ma púšťajte,
A pod hlavu sud s pálenkou dajte!“

Marta Demjénová, Ján Jankov