Mesto Orosláň sa nachádza v Komárňansko-Ostrihomskej župe, 15 kilometrov juhozápadne od Tatabáne a má približne 18 tisíc obyvateľov.

Kedysi bolo regionálnym centrom baníctva, dnes sem lákajú milovníkov pešej turistiky, rybolovu a jazdectva prírodné krásy. Neďaleko mesta si môžeme pozrieť zrúcaniny hradov Várgesztes, Csókakő, Oroszlánkő (Csákyvár), Vitányvár, Szentgyörgyvár a Gerencsérvár a rekonštruovaný hrad Gesztes. Najvýznamnejšou pozoruhodnosťou Orosláňu je umelecká pamiatka v Majku z XVIII. storočia, je to barokový kláštor tzv. nemých mníchov, kamaldulov. Nachádza sa približne päť kilometrov od centra mesta. Od konca XVIII. storočia ho používala rodina Esterházyovcov ako kaštieľ. Kaštieľ s prekrásnym parkom a rybníkom leží v severnej časti pohoria Vértes.

Medzi najkrajšie pamätihodnosti Orosláňu patria Mestská brána (Városkapu), ktorá bola postavená v roku 1958. Ďalej je to vodárenská veža, ktorá má ojedinelý tvar a jej steny zdobia umelecké diela. Evanjelický kostol postavili v roku 1702 v klasicistickom slohu na území pôvodnej dediny a posvätili ho v roku 1787. Spomedzi múzeí treba spomenúť Banícke múzeum, v ktorom je možnosť zoznámiť sa s históriou baníctva, jeho tradíciami a prekrásnou zbierkou minerálnych kameňov. Budova Pamiatkového domu je typickým miestnym sedliackym domom z konca 19. storočia a chráni pamiatky miestnych Slovákov.

Okolie mesta bolo obývané už v čase Rímskej ríše. Najstaršie pamiatky pochádzajú z doby Avarov. Mesto sa spomína už v roku 1383 ako Oroszlankew (Oroszlánkő), v jednej listine z XV. storočia sa spomína ako Possesio Oroszlankew. V roku 1536 sa uvádza meno „hradu Oroszlánkő, v období tureckého panstva sa už nespomína medzi obývanými osadami. Z prameňov vysvitne, že Turci počas dobyvačnej vojny v roku 1543 podpálili hrady v Tate, Gesztesi, Vitányivár a pravdepodobne aj hrad Oroszlánkő. V druhej polovici XVI. a začiatkom XVII. storočia hrad a jeho okolie sú neobývané, jeho meno sa objavilo ako „Pusztaoroszlánkő“. Život sa sem vrátil až po ústupe Turkov, začiatkom XVIII. storočia. Prví slovenskí osadníci prišli z Nitrianskej, Bratislavskej a Trenčianskej stolice na pozvanie vtedajšieho majiteľa, kniežaťa Józsefa Esterházyho. Kolonisti s ním uzavreli dohodu v roku 1701, v ktorej bola zakotvená aj sloboda vierovyznania. Podľa neskorších prameňov majitelia zmluvu vypovedali. Napriek tomu evanjelický cirkevný zbor sa tu zachoval, potvrdzujú to zápisy do cirkevnej matriky, vedené nepretržite od roku 1724. Zo záznamov usadlíkov vysvitne, že v tej dobe ešte stáli základy hradu, ale ich poroznášali pri stavaní vlastných domov.

V čase potlačenia Rákócziho povstania žilo v osade len dvadsať nevoľníckych rodín, v roku 1820 to už bolo 598 osôb. V dôsledku revolúcie rokov 1848 - 1849 sa zrušilo nevolníctvo. V Orosláni sa viedli spory o pôdu medzi sedliakmi a zemepánmi, sedliaci sa búrili proti vymáhaniu daní. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní nastáva osudový obrat v živote obce. Politická moc v stolici si neželá, aby Orosláň ostal národnostnou obcou, preto iniciuje jej pomaďarčenie. V rokoch kampane proti údajnému panslavizmu mnohí opustili rodnú dedinu, mládež odchádzala do Pešti a začala sa éra vysťahovalectva do Ameriky. Posledná väčšia skupina odišla do Nového sveta pred 1. svetovou vojnou. Najviac Oroslánčanov na prelome storočia pracovalo v americkom Betleheme. Z 315 rodín ostalo v Amerike 210. V r. 1930 žilo v osade 1 473 obyvateľov, menej než na prelome storočia. Orosláň do 30. rokov minulého storočia bol chudobnou poľnohospodárskou obcou. Obyvatelia si privyrábali na živobytie pálením vápna. Po otvorení uhoľného ložiska pri Tate a po spustení prevádzky v oroslánskych baniach obec nadobudla banícky ráz. Baníci prichádzali z rôznych oblastí krajiny a slovenský ráz osady sa začal dostávať do úzadia. Po slovensky sa rozprávali už len starší ľudia, respektíve tí, ktorí bývali v pôvodnej dedinskej časti. Horthyovský režim síce deklaroval možnosť používania materinského jazyka, ale školy sa museli pridržiavať maďarčiny. Slovenskí obyvatelia Orosláňu sa rozprávali a modlili po slovensky už iba vo svojich domovoch. Ešte aj po druhej svetovej vojne si mnohí zachovali svoj jazyk, kroj a tradície. Hlbšie než proces pomaďarčovania zasiahla obec výmena obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom. Vplyv maďarského prostredia sa prejavil nielen v baníckej kolónii, ale zasiahol aj cirkevnú obec. V kostole upustili od slovenskej liturgie a jazykom bohoslužieb sa stala maďarčina. Podľa údajov sčítania ľudu v roku 1990 spomedzi 21 053 obyvateľov Orosláňu 12 uviedli materinský jazyk slovenský a k slovenskej národnosti sa hlásilo 17 občanov. Po slovensky hovorilo ešte 165 osôb.

Záujmy miestnych Slovákov v Orosláni od roku 1996 účinne zastupuje slovenská samospráva na čele s predsedníčkou Alžbetou Szabovou. Podpredsedom zboru je Š. Očkai, členkami sú J. Bíróová a I. Tóthová. Rozpočet zboru tvorí štátna podpora (209 000 Ft) a dotácia na základe vykonanej činnosti (1216 000 Ft), ako aj prostriedky získané prostredníctvom súbehov.

Slovenská samospráva dobre spolupracuje s mestským zastupiteľstvom a vedením mestského úradu. Vedenie mesta jej každoročne zabezpečuje prostriedky na fungovanie. Tohto roku to bolo 1 070 000 forintov, okrem toho dostala ma prevádzkovanie slovenský pamiatkový dom, k čomu jej mesto poskytuje 600 000 forintov. Dom okrem toho, že slúži ako múzeum miestnej slovenskej kultúry, organizuje ročne približne 10-12 akcií pre deti základných a materských škôl, občianske organizácie a kluby. Sú to prevažne podujatia zamerané na spoznanie, oživenie a rozšírenie znalostí o živote pôvodného slovenského obyvateľstva. Poslanci slovenskej samosprávy tu vytvorili priestor pre slovenský klub, ktorý je otvorený od jari do jesene. V zimnom období sa jeho členovia schádzajú v miestnom klube F. Rákócziho II.. Podľa Alžbety Szabovej tvoria vynikajúci kolektív, ktorý sa stará o zachovávanie slovenských tradícií. V zime usporadúvajú slovenský batôžkový fašiangový ples a čajový večierok. V marci zoznámili žiakov základných škôl s veľkonočnými tradíciami a v apríli so zvykmi na Kvetnú nedeľu. V máji miestni Slováci piekli deťom v peci pamiatkového domu tradičné slovenské koláče a usporiadali výstavu zo života oroslánskej slovenskej samosprávy a občianskych organizácií. Najväčšou akciou v pamiatkovom dome je augustový Dedinský deň, ktorý tohto roku oslávil 18. výročie. Pri tejto príležitosti sa v evanjelickom kostole uskutočnila slovenská bohoslužba, na ktorej slovo Božie kázala farárka Alžbeta Nobiková zo Sarvaša. S evanjelickým zborom v septembri spolupracovali na oslavách 225. výročia vysvätenie evanjelického kostola. Na slávnosť si miestni Slováci obliekli sviatočný kroj svojich predkov. Odevy sú uložené v pamiatkovom dome a niečo aj ušili. V októbri boli v pamiatkovom dome mimoriadne vyučovacie hodiny, na ktorých si žiaci mohli pozrieť, ako kedysi šúpali kukuricu a párali perie, ale aj to, na čo používali tekvice. V novembri usporiadajú spoločnú oslavu menín a 16. decembra Deň Slovákov v Orosláni so slovenskou bohoslužbou.

Slovenská samospráva v Orosláni sa stará aj o slovenský evanjelický cintorín. V tejto práci jej pomáha najväčšia slovenská občianska organizácia, miestna pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku. Oduševnení ľudia kosia trávu, hrabú lístie a ošetrujú náhrobné kamene. Tohto roku koncom októbra si spolu s miestnou evanjelickou farárkou Etelkou Farkašovou kladením kvetov a vencov, zapálením sviečok, spevom evanjelických piesní a vypočutím Božieho slova zaspomínali na svojich zosnulých predkov. Členovia slovenského zboru sa starajú aj o najstarších občanov. Pomáhajú im pri nakupoch potravín, liekov, ale aj v domácnostiach. Na Deň Slovákov v Orosláni im pripravia program a darčeky. Členovia slovenskej samosprávy podpísali zmluvy o spolupráci so Základnou školou A. Józsefa, evanjelickým zborom, klubom priaznivcov Orosláňu a Spolkom pre ochranu dedinskej kultúry a tradícií.

Slovenský volený zbor úzko spolupracuje aj so Slovenskou samosprávou Komárňansko-Ostrihomskej župy, miestnymi slovenskými samosprávami a občianskymi organizáciami na území župy. Pravidelne sa zúčastňuje sa na Šiškovom festivale v Mlynkoch, na plese pilíšskych Slovákov, festivale dospelých Komárňansko-Ostrihomskej župy a na Haluškovom festivale vo Veňarci.

Slovenský volený zbor v Orosláni sponzoruje činnosť dvoch kultúrnych telies: Mládežníckej dychovej kapely Krídlovka, ktorú vedie bývalý riaditeľ hudobnej školy Šimon Očkai, a detskej tanečnej skupiny Bránička, vedúcou ktorej je bývalá tanečníčka súboru Brána Júlia Bíróová. Podľa možnosti ich podporuje nielen materiálne, ale im zabezpečuje aj možnosti vystúpenia a umeleckého rastu. Tohto roku sa zúčastnili na štvordňovom kurze v Tvrdošovciach na Slovensku.

Slováci v Orosláni nezabúdajú na svoju materskú krajinu, niekoľkokrát ročne navštevujú Slovensko. Slovenská samospráva podpísala dohodu o spolupráci s viacerými slovenskými mestami a obcami, napr. s Myjavou, Šaľou, Kozárovcami a Lovcami. V lete sa Oroslánčania zúčastnili sa folklórnom festivale v Myjave, na jeseň na populárno-vedeckom seminári a memoriáli Márie Švolíkovej v Kozárovciach, čo je prehliadka speváckych talentov ľudových piesní.

Rozmanitú činnosť Slovenskej samosprávy v Orosláni ocenilo vedenie mesta v roku 2009, keď jej predsedníčke Alžbete Szabovej udelilo vyznamenanie Za oroslánsku kultúru. V tom istom roku mesto Šaľa udelilo pani predsedníčke titul čestného občana. Prejavilo jej tým vďaku za prácu v záujme zachovania jazykových a kultúrnych hodnôt Slovákov v Maďarsku a zbližovania našich národov. K bohatej činnosti prajeme oroslánskym Slovákom veľa zdravia, sily a vytrvalosti.

Andrea Szabová Mataiszová