1935-2017

Vo veku 83 rokov nás navždy opustil akademický maliar slovenského pôvodu Juraj Ezüst. Narodil sa v roku 1935 v Békešskej Čabe ako syn tesára a krajčírky. Navštevoval hodiny výtvarníctva v ateliéri miestneho maliara Józsefa Mokosa, neskôr na Vysokej škole pedagogickej v Jágri bol študentom Jánosa Jakubu. Diplom získal na Maďarskej vysokej škole výtvarného umenia. Od roku 1971 žil v Budapešti. Popri svojej umeleckej tvorbe sa venoval aj vyučovaniu, učil viac desaťročí, medzi inými na budínskom Gymnáziu Ferenca Toldyho. Neskôr vo svojom rodnom meste založil nadáciu, ktorá poskytovala umelecké štipendiá talentovaným žiakom.

Vo svojej tvorbe bol pokračovateľom dolnozemských tradícií, k svojim maľbám čerpal námet z každodenného života, predovšetkým z dolnozemského kraja a z tradičnej kultúry. Neskôr sa však vďaka študijným pobytom v rôznych krajinách sveta a nadobudnutým skúsenostiam v jeho tvorbe badať aj iné, rôznorodé vplyvy. Historička umenia Mária Egriová túto etapu Ezüstovej tvorby nazvala ľudovým surrealizmom. „To je tá zem, na ktorej stojím pevne nohami. Číry svet farieb a foriem ľudového umenia a jedinečná atmosféra Veľkej uhorskej nížiny determinovali moju logiku vytvárania obrazov,“ skoncipoval svoju ars poeticu umelec. Pritom vo svojich dielach, hlavne na obrazoch a sochách s urbánnou tematikou experimentoval s rôznymi, ďalšími umeleckými smermi a technikami. Odborníci pokladajú za výnimočné jeho portréty umelcov, predovšetkým Györgya Faludyho, Andrása Sütőa a Menyhérta Tótha. Od šesťdesiatych rokov minulého storočia mal nespočetné individuálne, ako aj skupinové výstavy v Maďarsku i v zahraničí. V roku 1992 ako prvý umelec z Maďarska vystavoval svoje diela v Paláci Európy v Štrasburgu, kým v roku 1995 prezentovali jeho maľby v sídle Svetovej obchodnej organizácie v Ženeve. Jeho tvorbu predstavili aj viaceré knihy a televízne portréty. Jeho maľby sa nachádzajú vo významných verejných muzeálnych inštitúciách, ako v Maďarskej národnej galérii, v Múzeu M. Munkácsyho v Békešskej Čabe, aj v domácich a zahraničných súkromných zbierkach. Koncom deväťdesiatych rokov bol iniciátorom a vedúcim medzinárodného plenéru v XII. obvode Budapešti. Tvorbu J. Ezüsta uznali početnými vyznamenaniami, pamätnou plaketou Munkácsyho, pamätnou mincou Medgyessyho, plaketou mesta Nagymaros, cenou Celoštátného bienále portrétov a v roku 2003 bol vyznamenaný Rytierskym krížom Maďarskej republiky.

Juraj Ezüst nikdy nezaprel svoj slovenský pôvod a nezabudol na svoje rodné mesto. Mal obrovský prínos na poli pestovania slovensko-maďarských kultúrnych stykov, zohrával významnú úlohu pri vytvorení Maďarskej galérie v Dunajskej Strede, ako aj pri založení zbierky Slovenskej galérie v Békešskej Čabe. Bol iniciátorom medzinárodnej spolupráce Slovenskej umeleckej besedy a umeleckej besedy Békéstáj. Jeho rodné mesto mu k sedemdesiatim narodeninám usporiadalo retrospektívnu výstavu v Múzeu M. Munkácsyho a od vtedajšieho primátora mesta Jánosa Papa dostal strieborné hodiny (z otcovej strany sa rodina pôvodne volala Strieborná). V tom istom roku, roku 2005 vedúca redakcie slovenskej relácie Maďarskej televízie Domovina Zuzana Antalová vyhrala 3. miesto na prehliadke národnostných filmov práve s jeho portrétom s názvom Strieborný vek. Výtvarník aj na filmovom plátne, podobne ako v roku 2007 v slovenskom čísle časopisu Napút sa okrem svojej tvorby úprimne vyznáva aj o úlohe jazyka, tradícií, zväzku spolupatričnosti v záchrane národnostnej komunity.V jeho šľapajach pokračuje jeho syn Zoltán Gy. Ezüst ako umelecký grafik. Uznávaný Čabän stál aj pri zrode prvého obvodného slovenského voleného zboru v Budapešti, v XII. obvode a aktívne sa zúčastnil spoločenského diania Slovákov v hlavnom meste.

Pohreb J. Ezüsta sa konal dňa 14. júla o 9.45 hodine na cintoríne Farkasréti.

Česť jeho pamiatke!