1926-2021

Vo veku 95 rokov nás navždy opustil dolnozemský poet Michal Čičeľ.

Najstarší básnik čabianskych Slovákov vyrástol a celý svoj život prežil na sálaši. „V Békešskej Čabe som choďiv do evanjelickej škoľe. Tam sme sa čítať-písať aj históriu slovensky učiľi. Dobre a ľahko som sa učiv. Do vyššej škoľe som tody ňimav možnosť. Šťiriročný technikum som už ako dospeľí skončiv. Za vojáka ma v roku 1949-tom zavolaľi. Dva roke som vyslúživ na hraňici Titovej. Ľiterárnu slovenčinu som ňimav možnosť sa naučiť, ľen tento čabianský jazyk hovorím. Hoc ďe, hoc na kerých krajoch som tu okolo vlasťi choďiv, zoz touto slovenčinov som sa porozumieť veďev. Píšem komu na radosť, komu na obďivu! Večšinu básňe, meňej prózu,“ prezradil v októbri 2015 počas autorského stretnutia v Župnej knižnici v Békešskej Čabe.

M. Čičeľ písal v obidvoch jazykoch, preložil aj pár básní Jánosa Aranya a Sándora Petőfiho. Jeho diela sú pravidelne uverejňované v literárnych antológiách Békešskej župy a v slovenských periodikách Čabän a Čabiansky kalendár. Samostatnú zbierku Túžim po tichu vydala Čabianska organizácia Slovákov v roku 2004. O poézii Michala Čičeľa písali pekné, uznanlivé články, jeho tvorbu ocenili Zoltán Banner, Gregor Papuček, Anna Istvánová a Ervin Sass.

Česť jeho pamiatke!

Pohreb Michala Čičeľa sa bude konať 23. júla o 10. hod.
na Železničnom cintoríne (Vasúti temető) v Békešskej Čabe.

"Píšem báseň o všetkom, čo je krásne"

Stretnutie poetov v Békešskej Čabe

Čajové popoludnie s veršami čabianskych básnikov