V budove Matice slovenskej v Bratislave sa stretli výskumníci z Maďarska a zo Slovenska, aby prediskutovali chronológiu a metodiku výskumu slovenských osobných mien v MR.

Otvorenia sa zúčastnili aj predstavitelia Matice slovenskej, predseda Jozef Markuš a prvý podpredseda Miroslav Bielik. Slovensko-maďarský inštruktážny jazykovedný seminár spoluorganizovali Jazykovedný ústav Ľ. Štúra (JULS) Slovenskej akadémie vied, Matica slovenská, Slovenská onomastická komisia a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM).

Koncepciu výskumu slovenských priezvisk v Maďarsku, jeho zámery a ciele predstavila profesorka Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti Anna Divičanová. Výskum si kladie za cieľ nielen vedecky skúmať, hodnotiť a porovnávať údaje, ale osloviť zaujímavými informáciami aj širokú verejnosť. V tejto súvislosti spomenula nedávno vydaný Lexikon najfrekventovanejších maďarských priezvisk maďarského autora Mihálya Hajdu, ktorý verejnosť prijala s veľkým záujmom. Je viac možných hľadísk výskumu slovenských mien na slovenských ostrovoch v Maďarsku, napr. adaptácia mien, germanizácia, pomaďarčovanie priezvisk, atď. Získaný materiál môže neskôr slúžiť ako východisko pre komparatistiku - nové údaje z južných regiónov Európy bude možné porovnávať s materiálom zo Slovenska.

PhDr. Iveta Valentová, ktorá obhájila doktorandskú prácu o výskume živých osobných mien na Slovensku hovorila o svojich skúsenostiach so spracovávaním údajov pomocou počítačových programov. Zdôraznila, že výhodou budúceho výskumu je to, že bude možné vytvoriť efektívny program na evidovanie a spracovanie získaných údajov presne podľa zámerov a cieľov výskumu, pričom programátor by mal zostaviť takú relačnú databázu, do ktorej by sa dali dopisovať ďalšie prvky.

Kandidát vied Dr. Milan Majtán inšpiroval prítomných skúsenosťami z vlastného výskumu vývinu pomenúvania osôb na území Slovenska, slovenských priezvisk. Zdôraznil, že výskum by mal byť podaný verejnosti prístupnou formou. Navrhol výskum rozdeliť do dvoch etáp, pričom v prvej by sa postupovalo tradičnou metódou, v druhej by sa poznatky a fakty digitalizovali a nakoniec by sa hodnotili podľa rôznych kritérií, výskytu mien, slovotvorného základu, pôvodu mena, ale aj migračného pôvodu, rozloženia na slovenských ostrovoch, prípon, vplyvu iných jazykov, frekvencie, atď...

Počas diskusie o postupoch a spolupráci v príjemnom prostredí Jozefskej knižnice sa do debaty za okrúhlym stolom zapojili aj ostatní pracovníci VÚSM, medzi nimi koordinátorka projektu Tünde Tušková z VÚSM a Segedínskej univerzity. Počas prestávky živo medzi sebou diskutovali aj hostia z iných fakúlt a vysokoškolskí študenti, ktorí majú podobné témy výskumných prác.

Riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. odporučil kolegom spracovať najprv ohraničenú vzorku mien a dať jej z praktických dôvodov pracovný názov slovník. Výskum mien totiž z vlastných skúseností považuje za niečo, čo nie je možné vopred nalinkovať a vtesnať do našej predstavy reality. V rozhovore pre Ľudové noviny povedal, že všetko je v rukách kolegov z Maďarska, oni si podávajú žiadosť o grant. My ich v tom vedomí, že existuje Atlas slovenských nárečí Maďarska od profesora Királya, že je Atlas duchovnej kultúry Slovákov žijúcich v Maďarsku od Anny Divičanovej, Mojmíra Benžu a Ondreja Krupu, vieme podporiť. Výskum mien na Slovensku je veľmi rozvinutý, Iveta Valentová napr. nedávno obhájila doktorandskú prácu, ktorou overila najnovšie počítačové modely spracovania získaného materiálu. Ale vieme pomôcť aj literatúrou, konzultáciami, porovnávaním modelov, počítačovými programami. Na Slovensku je urobených veľa sond v tejto problematike a po získaní a spracovaní ich údajov bude pokračovať spoločný výskum porovnávaním. Zámer kolegov z VÚSM podľa P. Žigu má perspektívu a vedia, ako materiál získavať. Považuje za výhodu, že existujúci materiál ešte nebol vložený do systému, pretože materiál o menách majú kolegovia pozbierať a vkladať do elektronickej formy v takej podobe, ktorá umožní maximálne využiť možnosti súčasnej techniky. Počítač dokáže spracovať údaje podľa zadania, ktoré je potrebné naprogramovať tak, aby sa slovenské priezviská z územia Maďarska dali porovnávať s priezviskami Slovákov na Slovensku, na Dolnej zemi a kdekoľvek inde.

Seminár skončil v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, kde mali hostia z Maďarska prístup ku knižničným fondom, aj konkrétny exkurz do počítačového spracovania problematiky výskumu mien. Získali informácie aj od prof. Vincenta Blanára, ktorý sa zaoberá teóriou vlastného mena.

Zo seminára vyplynulo, že spolupráca JULS a VÚSM je nielen kultúrno-historicky podmienená, ale zároveň spoločensky aktuálna. Bude ďalej pokračovať nielen oficiálnym podpísaním zmluvy o ďalšej spolupráci, ale aj odovzdávaním praktických rád a skúseností, konzultáciami prostredníctvom internetovej komunikácie i výmennými študijnými pobytmi, seminármi a konferenciami. VÚSM stojí na začiatku dlhej trate, ktorá prinesie zaujímavé poznatky. A nielen pre vedu. Ste zvedaví na osud mena vášho rodu?

Erika Fajnorová