Koniec mája bol na pôde Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe rušný. Záujemcovia o významných dejateľov dolnozemských Slovákov si mohli vypočuť prednášku ev. farára Pavla Kovácsa o živote a činnosti Samuela Tešedíka staršieho.

Tešedík, vedecká rada a nové publikácie

Prednášateľ, pôvodne Sarvašan, ktorý pätnásť rokov pôsobil vo svojom rodisku, sa popri prehľade pôvodu rodiny Tešedíkovcov zameral na pôsobenie tohto dôležitého činiteľa vyslovene v Békešskej Čabe. Samuel Tešedík starší päť rokov pracoval v Čabe a ako to uviedol P. Kovács, vo veľkej miere sa zaslúžil o zjednotenie slovenských prisťahovalcov z rôznych kútov severného Uhorska, ktorí žili na Dolnej zemi iba niekoľko desaťročí a ktorí sa snažili presadiť zvyklosti svojich pôvodných domovov. Podľa slov Ľudovíta Haána Tešedík vtisol veľa hláv pod jeden klobúk a to predovšetkým v oblasti mravných predpisov a v liturgickom živote evanjelického zboru, prvky ktorého pretrvávajú dodnes.

Posledný májový deň zasadala Vedecká rada (VR) ústavu. Rokovanie viedla Magdaléna Paríková z Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FF UK. Po spresnení zápisnice a kontrole uznesení predošlého zasadnutia sa členom VR predstavila nová vedecká tajomníčka VÚSM Tünde Tušková, ktorá pracuje v ústave od januára tohto roku. Nová posila vedeckej inštitúcie je docentkou na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Segedínskej univerzity, kde vyučuje predovšetkým jazykové predmety, fonetiku, fonológiu, syntax. Popri tejto práci bola roky pracovníčkou slovenskej relácie Maďarskej televízie Domovina a v súčasnosti je šéfredaktorkou Čabianskeho kalendára. Popri predostretí svojho plánu individuálnej vedecko-výskumnej činnosti T. Tušková zdôraznila, že sa bude snažiť o prehlbovanie odborných kontaktov a spolupráce medzi katedrou a ústavom. Zároveň referovala aj o tohoročnej súťaži VÚSM Ja a moji predkovia III., z výsledkov ktorej vyzdvihla o. i. zlepšenie komunikačných schopností a prezentovania sa žiakov. Člen VR, historik Miroslav Kmeť ako člen poroty súťaže pozitívne hodnotil medzinárodný charakter aktivity, vďaka ktorému aj naši žiaci začínajú smelšie komunikovať v slovenčine.

Zasadnutie poctil svojou prítomnosťou generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo, ktorý informoval zbor, že podnikol kroky v záujme získania zdrojov pre zlepšenie technického vybavenia ústavu. Vyslovil nádej, že spolupráca ústavu s generálnym konzulátom bude v budúcnosti intenzívnejšia. Zároveň zagratuloval titulárnej odbornej radkyni VÚSM Anne Divičanovej k jej životnému jubileu.

O svojej individuálnej výskumnej činnosti referovala aj vedecká pracovníčka Anna Kováčová, ktorá sa venuje predovšetkým interdisciplinárnemu výskumu dejín, aktivít a dejateľov Slovákov v hlavnom meste a jeho okolí, ako aj súčasnému spoločenskému dianiu slovenskej menšiny v Budapešti. Sústreďuje sa aj na kultúrnu topografiu Slovákov v Budapešti v zrkadle literárnych diel slovenských a maďarských autorov. Kultúrnu a spolkovú činnosť budapeštianskych Slovákov a ich cirkevný život zatiaľ bádala predovšetkým v dobe monarchie, nedávno sa však začala venovať aj medzivojnovému obdobiu. Anna Kováčová informovala zbor o predbežných organizačných prácach medzinárodného vedeckého sympózia, ktoré sa uskutoční na jeseň tohto roku s názvom Dejiny kultúry Slovákov na Dolnej zemi. Podľa Anny Divičanovej vedecký prínos činnosti A. Kováčovej spočíva predovšetkým v skutočnosti, že v spektre výskumu našej vedeckej inštitúcie sa objavila aj Budapešť.

Riaditeľka ústavu Alžbeta Uhrinová Hornoková informovala prítomných, že na konkurz na miesto riaditeľa sa nikto neprihlásil, preto bol opäť vypísaný. Zároveň oficiálne zahlásila svoju abdikáciu, ktorú VR s poľutovaním vzala na vedomie.

V rámci projektu výskumu slovenských priezvisk a krstných mien v Maďarsku sa tím ústavu nedávno zúčastnil na seminári Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied, o ktorom informoval zbor čestný vedecký tajomník Ján Chlebnický.

Členovia VR prediskutovali aj možnosti vedeckého spracovania zoznamov menšinových voličov a výsledkov sčítania ľudu v budúcom roku.

O najnovších publikáciách ústavu referovala A. Divičanová, prácu Miroslava Kmeťa s názvom Historiografia dolnozemských Slovákov v 19. storočí označila za druhé najdôležitejšie dielo po knihe Jána Siráckeho Sťahovanie sa Slovákov na Dolnú zem. Prínos novej rozsiahlej práce vidí aj v tom, že jej autor roky žil a pracoval medzi nami, dobre nás pozná spolu s našimi vnútornými zápasmi a dilemami typu Kam patríme. Potešiteľnou správou je, že vyšiel najnovší zväzok edície Národopis Slovákov v Maďarsku a na internete sú prístupné aj výsledky minuloročného výskumného tábora, ktorý bol v pilíšskej slovenskej obci v Senváclave.

Spomínanú knihu historika Katedry histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Miroslava Kmeťa záujemcom deň po zasadnutí VR VÚSM predstavil Pavel Husárik z Lýcea J. G. Tajovského v Nadlaku. Autor Historiografie dolnozemských Slovákov popri opise dolnozemských slovenských enkláv rozoberá rôzne kultúrnohistorické fenomény v rámci týchto komunít (otázka kultúrnej nadradenosti a podradenosti, etnické sebavedomie, komunikácia v rámci enklávy, vzťahy k slovenskému národnému hnutiu, resp. uhorské vlastenectvo ako súčasť vedomia dolnozemských slovenských intelektuálov a iné). M. Kmeť podáva prehľad tvorby pätnástich dejateľov, ktorí sa venovali dejepisectvu na slovenskej Dolnej zemi a zvláštnu pozornosť venuje regionálno-historickým monografiám, akými sú napr. Haanove Pamätnosti Békešskej Čaby, alebo Jesenského monografia Poľného Berinčoku.

Na elektronickú knihu ústavu upriamila pozornosť obecenstva riaditeľka A. Uhrinová Hornoková. Ako uviedla, minuloročný výskumný tábor inštitúcie v Senváclave sa mohol uskutočniť vďaka finančnej podpore Medzinárodného vyšehradského fondu, avšak podmienkou jej udelenia bolo kompletné uverejnenie výsledkov výskumov v publikácii. E-kniha na adrese http://vusm.slovaci.hu obsahuje jedenásť štúdií a čiastkových štúdií, sedem výskumných správ, ako aj bibliografiu k dejinám obce Senváclav. V centre záujmu výskumníkov... stál výskum archívnych dokumentov, ľudovej slovesnosti, slovenského nárečia v Senváclave, používania jazyka a mien, tradičných zamestnaní, spoločenských vzťahov, identity, starších a nových inštitúcií, kultúrneho prostredia a osobných životných osudov, zvykov a tradícií. Medzi hodnotné výsledky výskumu patria ľudové piesne a modlitby, ktoré už pomaly upadli do zabudnutia, zvukové záznamy a fotodokumentácia, - píše v úvode e-knihy riaditeľka inštitúcie.

(csl)