Slovenská škola maršala Tita z Padiny vypracovala projekt s názvom „Hry bez hraníc”, ako partnera z Maďarska vybrala Slovenskú základnú školu v Sarvaši.

Len čo sa skončili oslavy 60. výročia Slovenskej základnej školy v Sarvaši, trojica pozvaných učiteliek sa vybrala na dlhú cestu do Srbska. U nás, v okolí Sarvaša, sa zvykne hovoriť: „Prší, fúka, cestujúci musí ísť.” Skoro ráno 21. mája sme odcestovali s pani riaditeľkou Zuzanou Medveďovou do Padiny. Počas päťhodinovej cesty sme obdivovali krásne polia Banátu. Ani tento malebný kraj nešetril víchor a prudký lejak. Cestou sa viackrát strhla taká prietrž mračien, že sme sa ťažko vedeli orientovať. Popoludní o tretej hodine sme ale šťastne zastavili na parkovisku padinskej školy. Privítal nás riaditeľ Slovenskej základnej školy maršala Tita Ladislav Petrovič, vedúca projektu medzinárodnej spolupráce Daniela Ďurášová a bývalá riaditeľka školy Alžbeta Petrovičová. Stretnutie, ktoré bolo načasované na Deň školy, bolo srdečné a úprimné, lebo pred týždňom sme ich privítali my v našej Slovenskej základnej škole v Sarvaši na oslavách 60. výročia našej inštitúcie. Kolegyňa Anna Podaniová-Fecsková sa tiež zvítala s mnohými známymi učiteľkami z padinského zboru, lebo s niektorými sa už viackrát stretla na lyžiarskom tábore alebo v škole v prírode na Slovensku. Hostitelia pripravili pre nás bohatý trojdňový program. Čo bolo hlavným cieľom tohto stretnutia? Slovenská škola z Padiny vypracovala projekt s názvom „Hry bez hraníc” pre slovenské školy z piatich krajín. Z Českej republiky prišla delegácia z Českého Tvrdošína, Slovensko reprezentovala Základná škola v Močenku. Z Poľska prišli hostia zo ZŠ Nowa Biala. Pri zostavovaní projektu Hry bez hraníc si hostiteľská Slovenská škola maršala Tita z Padiny vybrala ako partnera z Maďarska práve našu školu, čomu sme sa veľmi potešili. Samozrejme, že sme mali možnosť sa stretnúť a porozprávať sa aj s ostatnými delegáciami zo spomenutých krajín. Zmluvné strany sa dohodli na partnerstve a vzájomnej spolupráci v oblasti kultúrnych a športových aktivít, viazaných na oblasť vzdelávania, výskum a výmenu informácií. Cieľom spolupráce je rozvoj a podpora aktivít medzi inštitúciami: výmena žiakov a pedagógov, permanentné vzdelávanie a rozličné pracovné stretnutia. Zmluvná doba je päť rokov.

Po podpísaní dohody riaditeľov škôl sme si večer pozreli v preplnenom miestnom kultúrnom dome, v ktorom bolo 600 žiakov, učitelia a rodičia, veľkolepý kultúrny program. Očarila nás bezchybná ľubozvučná slovenčina, precítená recitácia básní a spevokol s inštrumentálnym sprievodom. To všetko a slovenské ľudové tance nám potvrdili, že tu slovenčina nielen prežíva, ale prekvitá, čoho dôkazom sú všetci obyvatelia dediny od najmenšieho po najstaršieho. Nasledoval priateľský večierok s chutným pohostením. Stretli sme sa s učiteľmi školy, s ktorými sme sa vzájomne informovali o pedagogických problémoch a zistili sme, že sú veľmi podobné ako tie naše.

V sobotu pokračoval program športovými podujatiami na ihrisku. Deti súťažili v skupinách podľa jednotlivých krajín. Boli pozvaní aj žiaci z Kovačice a iných okolitých osád. My, dospelí, sme mali možnosť, vďaka našim sprievodkyniam Zuzke a Alžbete, dôkladne si pozrieť školu a, samozrejme, dedinu. Sme vďačné za ich pohostinnosť, lebo nás pozvali do svojich domácností a pochválili sa krásne upravenými záhradami. Zvedavo sme nahliadli, ako dnes žijú Padinčania. Naše srdcia potešil pohľad na starý cintorín. Bol dôkazom toho, že v tomto regióne boli aj časy blahobytu a hojnosti. Mnohé rodiny majú postavené honosné hrobky z mramoru, o ktoré sa ich potomkovia vzorne starajú. Zároveň svedčia aj o tom, ako si Padinčania hlboko ctia svojich predkov.

Padina je slovenská obec, ležiaca na juhu Banátu. Nachádza sa na križovatke hlavných ciest Belehrad-Pančevo-Zrenjanin, asi 55 kilometrov od Belehradu. Má 6 500 obyvateľov. Založená bola roku 1806. Obyvatelia sa zaoberajú poľnohospodárstvom alebo pracujú v Belehrade v rôznych podnikoch. Padinčania sú pracovití, húževnatí ľudia. Život na Dolnej zemi bol odjakživa tvrdý a obyvatelia vždy usilovne zápasili s ťažkosťami. Trápil ich nedostatok vody a boli nútení kopať aj 36 metrov do hĺbky, aby sa dostali k zdrojom vody. Pitná voda bola do padinských domácností zavedená až v roku 1972. To bola základná podmienka rýchlejšieho a modernejšieho rozvoja obce. Pozitívne zmeny sme videli na fasádach zrekonštruovaných rodinných domov. Nová škola bola postavená v roku 1966. Pre 600 žiakov je už primalá a všetci by sa tešili rozšíreniu budovy a modernizácii priestorov.

Stretnutie v Padine bolo prínosom pre všetkých účastníkov. Nadviazali sa nové priateľstvá a upevnili staré. Naša spoločná fotografia dokumentuje známu pravdu, že zanietení ľudia nepoznajú žiadne hranice ani vzdialenosti a uskutočnia všetky plány, ktoré si vytýčili v projekte.

Anna Kondačová

učiteľka