Z iniciatívy dlhoročného riaditeľa Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe Jána Chlebnického sa pred niekoľkými mesiacmi rozbehla v kruhu bývalých pedagógov tejto inštitúcie zbierka na pamätnú tabuľu na bývalej budove školy v centre mesta.

Odhalenie pamätnej tabule na bývalej budove slovenskej školy

K seniorom, väčšina ktorých bola aj žiakmi tejto slovenskej výchovno-vzdelávacej inštitúcie, sa pridali nadácia školy, Slovenská samospráva Békešskej Čaby a Dom slovenskej kultúry. V týchto inštitúciách, resp. zboroch, tiež pracujú v prevažnej väčšine odchovanci školy, ktorá v tom čase sídlila na Ulici Attilu Józsefa a ktorých k nej viažu pekné spomienky.

- ...Škola znamenala prežitie a súčasne formovala nádej na lepšiu budúcnosť..., - zdôraznila o začiatkoch osídľovania mesta Slovákmi vo svojom slávnostnom prejave riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe Edita Pečeňová. - Mnohí slovenskí učitelia zohrávali v čase osídľovania Dolnej zeme veľmi dôležitú úlohu v hospodárskom, národno-kultúrnom, školskom, osvetovom a duchovnom živote Slovákov... Na šesťdesiatročnej existencii našej inštitúcie sa v tomto širšom, historickom kontexte odráža osud našej slovenskej menšiny. Tento osud nikdy nebol ľahký. My, Slováci, sme aj dnes poverení chrániť osobitosti a dôstojnosť našich nehmotných hodnôt..., - prízvukovala E. Pečeňová a predstavila účastníkom intímnej slávnosti činnosť školy podľa jednotlivých desaťročí, ako aj pôsobenie riaditeľov inštitúcie.

- Česť a úprimná vďaka našim bývalým žiakom, iniciátorom umiestnenia pamätnej tabule, Klubu seniorov na čele s Jánom Chlebnickým, Čabianskej organizácii Slovákov a Slovenskej samospráve Békešskej Čaby, lebo vďaka ich pomoci dnes odhalíme pamätnú tabuľu, ktorá zvečňuje jeden úsek histórie našej milovanej školy, - dodala pani riaditeľka a v spoločnosti Jána Chlebnického a predsedu slovenskej samosprávy Juraja Anda odhalila tabuľu, ktorá od začiatku júna t. r. zdobí budovu, v ktorej sídlila slovenská škola v rokoch 1957-1983.

Účastníci slávnosti sa potom spoločne vybrali do Čabianskeho slovenského oblastného domu, kde sa konali oslavy Dňa pedagógov. V Békešskej Čabe je už tradíciou, že pri tejto príležitosti miestna slovenská samospráva prekvapí učiteľov slovenskej školy, ako aj súčasných a bývalých slovenčinárov materských a základných škôl mesta a okolia milým kultúrnym programom. Na tohoročnom stretnutí v Áchimovej sieni pedagógov privítal predseda slovenského voleného zboru Juraj Ando, ktorý priblížil nielen stručnú históriu Dňa pedagógov, ale aj rôzne starodávne ľudové zvyky a obyčaje, spojené s učiteľmi. Takými boli napríklad zvyky na deň Gregora, keď rodičia obdarúvali pedagógov potravinami, pre ktorých to bola nesmierne veľká materiálna pomoc. J. Ando spestril svoj príhovor humornými príbehmi zo slovenskej ľudovej slovesnosti, ako aj príbehmi z čias, keď sa robil nábor do čerstvo založenej slovenskej školy a žiackeho domova, ktorý sťažovala trauma z presídľovacej akcie. Zároveň s úctou spomínal na tých slovenských pedagógov, ktorí už na tejto oslave nemohli byť prítomní a ktorí boli kedysi dôležitou oporou v živote veľkej časti prítomných pri osvojovaní si poznatkov z toho-ktorého predmetu. Záverom svojho prejavu popri ďakovných slovách na adresu všetkých pedagógov zvlášť zagratuloval bývalej učiteľke sálašskej školy Márii Hanóovej k jej vzácnemu životnému jubileu, ako aj zástupcovi riaditeľky békeščabianskej slovenskej školy Michalovi Lásikovi, ktorému nedávno minister školstva Slovenskej republiky udelil malú medailu sv. Gorazda.

Tohoročnú slávnosť Dňa slovenských pedagógov v Békešskej Čabe spestrili recitácie, piesne a hudba škôlkárov a žiakov slovenskej výchovno-vzdelávacej inštitúcie mesta, ktoré s deťmi nacvičili učiteľky Alžbeta Péliová, Monika Gombárová a Ildika Očovská.

(csl)