Viete, čo spája staviteľa Jána Nepomuka Bobulu a dramatika Jána Palárika? Na vrchole svojej životnej dráhy, v druhej polovici 19. storočia, boli obaja títo významní Slováci obyvateľmi hlavného mesta Uhorska. Túto skutočnosť si pripomenuli účastníci prezentácie publikácií venovaných týmto osobnostiam, ktorá sa konala v Slovenskom inštitúte v Budapešti.

Pod pozvánku sa okrem SI podpísala aj Slovenská samospráva VI. obvodu hlavného mesta, ktorá od svojho vzniku venuje pozornosť skúmaniu peštianskych rokov týchto dvoch osobností. Predseda zboru Ladislav Petro, ktorý sa po pozdravných slovách ujal aj úlohy moderátora večera a ktorý je autorom albumu o živote a diele J. N. Bobulu, oboznámil prítomných s aktivitami samosprávy zameranými na zachovanie pamiatky Palárika a Bobulu. Počas uplynulých rokov umiestnili v obvode pamätné tabule obidvoch osobností, usporiadali sympózium o J. Palárikovi, na cintoríne na Fiumskej ceste postavili náhrobný pomník J. N. Bobulu a výsledky svojej bádateľskej činnosti zvečnili formou štúdií, resp. kníh. Knihu Život a dielo Jána Nepomuka Bobulu, ktorú vydala vlani Slovenská samospráva VI. obvodu Budapešti a autorom ktorej je predseda zboru Ladislav Petro, predstavil literárny historik a prekladateľ Karol Wlachovský. Knihu Európan Ján Palárik, ktorá vyšla pred nedávnom na Slovensku, predstavil jej redaktor, generálny vikár Pavol Zemko.

Pred samotnou prezentáciou kníh sa prítomným prihovorila starostka Starého Tekova, jednej z 12 obcí združených v zoskupení Životnými cestami Jána Palárika Zdenka Bednáriková. Združenie vzniklo 6. septembra 2008 a spája lokality s palárikovskou tradíciou (Abrahám, Banská Štiavnica, Hoste, Hronské Kľačany, Majcichov, Palárikovo, Raková, Starý Tekov, Štiavnické Bane, Banská Štiavnica, Trnava, Opoj). Združenie úzko spolupracuje so Slovenskou samosprávou VI. obvodu Budapešti, kde v kostole sv. Terézie Avilskej pôsobil J. Palárik. Členovia združenia si vytýčili za cieľ pestovanie odkazu tohto významného dejateľa slovenského kultúrneho a duchovného života, ktorý zomrel pred 140 rokmi a ktorý výstižne charakterizuje citát „Osveta a vzdelanosť v národe“. Obce, ktoré spája osobnosť J. Palárika, pravidelne spolupracujú s Divadlom Jána Palárika v Trnave, organizujú súťažnú prehliadku ochotníckych divadelných súborov Palárikova Raková a festival s inscenáciami pôvodnej tvorby a iné podujatia. Súčasťou tejto činnosti bolo vydanie súhrnnej monografie o živote a diele Jána Palárika, ktorú predstavil Pavol Zemko z Majcichova. Osobnosť J. Palárika výstižne charakterizuje, že za svoje názory síce dostal mesačné väzenie v Ostrihome, ale ako katolícky kňaz sa nechcel postaviť proti vrchnosti, o čom svedčí napr. aj to, že napísal oslavnú báseň k vysviacke ostrihomskej baziliky. Ako povedal P. Zemko, do tejto publikácie dobrovoľne a zadarmo prispeli nadšenci, ktorí spracovali život J. Palárika, medzi nimi bývalý správca Matice slovenskej a predseda Spolku sv. Vojtecha Štefan Hanakovič, teatrológ Mišo Kováč, profesor Katolíckej univerzity v Ružomberku Eduard Gombala ako aj L. Petro, ktorý napísal štúdiu o vyše 10-ročnom pôsobení Palárika v Pešti, o ktorom sa na Slovensku takmer nič nevedelo. Kniha bola predstavená pred dvomi mesiacmi štýlovo v Divadle J. Palárika v Trnave. V pripravovanom druhom diele plánujú spracovať napr. aj to, v ktorých profesionálnych a ochotníckych divadlách hrajú Palárikove diela.

Podľa Karola Wlachovského o J. N. Bobulovi sa síce v slovenskej literatúre nájdu zmienky, ktoré však veľmi zjednodušene opisujú jeho zložitú osobnosť, ťažko zaraditeľnú do schém. Čo však určite nie je fikcia - pokračoval K. Wlachovský - je to, že zanechal po sebe v Budapešti 52 identifikovaných budov, ktoré dodnes slúžia svojmu účelu, čo svedčí o tom, že bol schopný dobre organizovať. Bobula sa suverénne pohyboval v maďarskom prostredí, za čo vďačil svojmu otcovi, ktorý ho z Liptova poslal na gymnázium do Komárna, aby sa naučil po maďarsky. Gymnázium však neukončil, vyučil sa za murára a po odbornej vandrovke sa vrátil do Budapešti, kde sa stal politikom. Nebol spokojný so slovenskou politikou, ktorá bola rozdelená (Stará škola - Nová škola) a prišiel aj na to, že maďarská politika nemá záujem o dialóg a že politika bez peňazí nefunguje. V tom čase bývalo v Budapešti sezónne až 70 tisíc Slovákov, ktorí však peniaze nemali, veď šlo o chudobných robotníkov. Bobula sa angažoval v prvom rade v komunálnej politike, i keď sa neskôr stal aj poslancom snemu za Starú Ľubovňu. Nakoniec však peniaze predsa len získal: dobre sa oženil a stal sa úspešným podnikateľom. Bol šetrný, čím získal ďalšie objednávky a možno konštatovať, že bez jeho staviteľskej práce by Andrássyho trieda dnes nebola súčasťou svetového dedičstva. Po krásnom farebnom fotoalbume populárno-vedeckého charakteru, na ktorom má veľké zásluhy fotograf András Surányi, sediaci v radoch obecenstva, by malo nasledovať vedecké spracovanie diela a zmapovanie publicistík a prejavov J. N. Bobulu.

A. Račková