Najpopulárnejšie podujatia Klubu slovenských dôchodcov, pôsobiaceho pri Slovenskej samospráve Budapešti, sú výlety do Slovákmi obývaných obcí a miest. Za vyše desať rokov absolvovali jeho členovia takmer 70 zájazdov od Dolnej zeme po Novohrad.

Nedávno sme sa spolu s nimi vydali na cestu autobusom do slovenských osád na východe Peštianskej župy: Čúváru, Jače a Kirťu.

Klub slovenských dôchodcov v Budapešti

na linke Čúvár - Jača - Kirť

Čúvár je malebná dedinka na úpätí Čerhátskeho pohoria blízko vrchu Naszály. Nachádza sa 20 kilometrov od Vacova. Najvýznamnejšou pamiatkou obce sú ruiny hradu zo 14. storočia a evanjelický kostol z konca 17. storočia. Ruiny hradu stoja na 310 m vysokom kopci, odkiaľ sa pred nami vynorí sťa na dlani okolitá krajina. Hrad dostala do daru od kráľa Mateja rodina Csőovcov za verné služby. Ruiny sú prístupné aj autom. Osadu obkľučujú lesy, rozprestiera sa vo veľmi krásnom prostredí. Vo zvonici evanjelického kostola, ktorá je 23 metrov vysoká, práve zvonia na bohoslužbu.

V roku 1997 bol dostavaný komplex budov, kde je umiestnený nižší stupeň základnej školy, materská škola a obecný úrad. V tejto budove sa nachádza aj miestnohistorická zbierka, kde nás vítajú členky pávieho krúžku a starosta Jozef Dian, ktorý hoci pochádza z Čúváru, dnes už slovensky nehovorí, iba rozumie. V miestnej materskej škole vedú slovenské zamestnania a v základnej škole vyučujú slovenský jazyk štyri hodiny týždenne. V škole sú dve zlúčené triedy: spolu sa učia prváci a tretiaci a druháci a štvrtáci. Vyššie triedy sú v neďalekej Jači, kde tiež prebieha výučba slovenčiny.

Čúvár má v súčasnosti 670 obyvateľov, ich počet sa niekoľko rokov nemení. Za prácou dochádzajú do rôznych podnikov vo Vacove, niekoľkí pracujú doma, u podnikateľov. Poľnohospodárstvom sa zaoberajú skôr len starší ľudia, aj to prevažne pre vlastnú potrebu.

Slovenské tradície tu zachováva páví krúžok. Jeho členovia sú najaktívnejšími občanmi: nielen spievajú, ale ako poslanci slovenskej samosprávy aj organizujú život tunajších Slovákov. Z času na čas majú vystúpenia v rôznych kútoch krajiny. Vystupujú v krásnom ľudovom kroji a v repertoári majú pekné čúvárske slovenské piesne. Pamiatky zo svojich vystúpení vystavujú v miestnosti, kde je umiestnená aj miestna národopisná zbierka. Ešte stihneme ochutnať miestnu pálenku, pagáčiky a koláče a už musíme nasadať do autobusu.

V Jači nás už čakajú. V kultúrnom dome nás privítal starosta Rezső Seress a predsedníčka slovenskej samosprávy, absolventka budapeštianskeho gymnázia Zuzana Báďonová. V skratke porozprávali o dejinách obce, jej niekdajších majiteľoch Prónayovcoch, ktorých kaštieľ sme si neskôr mohli pozrieť. Jača sa rozprestiera v južnej časti Severného stredohoria, v údolí rieky Galgy. Obec znovu osídlili koncom 17. storočia pečiatka osady pochádza z roku 1696. Vtedajší majitelia tohto kraja Prónayovci prišli zo Zvolenskej stolice, z Blatnice. V súpise z roku 1715 asi preto prevažujú obyvatelia pochádzajúci zo Zvolenskej stolice, niektorí z Hontu. V prvej polovici 20. storočia sa obyvateľstvo živilo poľnohospodárstvom, ale viacerí boli zamestnaní v okolitých priemyselných centrách (Vacov, Aszód, Iklad), respektíve v Budapešti.

V polovici 19. storočia tu žilo 987 evanjelikov, 123 rímskokatolíkov, 2 kalvíni a 38 židov. Väčšinu obyvateľstva tvorili Slováci. V posledných desaťročiach maďarizácia značne postúpila. Používanie slovenského jazyka je samozrejmosťou len pre príslušníkov staršej generácie. Mladí sa učia slovenský jazyk v miestnej základnej škole. V roku 1995 v obci založili slovenskú menšinovú samosprávu, ktorá pokladala hneď po svojom vzniku za svoju najdôležitejšiu úlohu znovu zorganizovať v 70. rokoch veľmi populárny slovenský páví krúžok, zachovávať a pestovať slovenské ľudové tradície. Folklórny spolok Zornička je zachovávateľom jačianskych tradícií. Podľa sčítania ľudu z roku 1990 z 1 461 obyvateľov piati vyhlásili, že ich materinským jazykom je slovenčina, 109 sa hlásilo k slovenskej národnosti, 297 osôb hovorilo po slovensky. V roku 2001 sa v Jači prihlásilo k slovenskej národnosti 27 obyvateľov.

Najväčším podujatím osady, ktoré má už regionálny ráz, je chamuľový festival. V tomto roku sa 17. júla už štvrtýkrát stretli milovníci tejto zemiakovej kaše v parku kaštieľa, aby ukázali svetu, čo jedli ich predkovia. Festival ponúka množstvo programov pre deti, bohatý kultúrny program, remeselnícke dielne a možnosť pozrieť si kaštieľ.

Vyberieme sa na krátku prechádzku. Impozantná budova nie je prístupná vo všedné dni, nakoľko je vo vlastníctve štátu a je chránenou umeleckou pamiatkou. Jej hodnota je 175 miliónov forintov, ale nik o ňu nemá záujem. Kaštieľ slúžil maďarskej armáde, ktorá tu skladovala zásoby liekov. O jeho stav sa nik nestaral. V budove natáčali niekoľko filmov. So záujmom si obzerám kaštieľ. Prababka môjho manžela sa volala Prónayová, jej dali postaviť kaštieľ v Novej Vieske pri Jači. Spomínam si na slová starého otca môjho manžela, keď mi rozprával, ako sa od Jačanov naučil po slovensky. Dnes v Jači hovoria jazykom svojich predkov iba starší obyvatelia.

Našou nasledujúcou zastávkou je Kirť. Na čele slovenského diania v tejto obci je Jozef Budai. Skoro 80-ročný učiteľ fyziky nás srdečne víta a pozýva pozrieť si krátky program miestnych školákov. Novohradský ľudový kroj je prekrásny: každodenný, ktorý nosia staršie ženy, ale najmä sviatočný, v akom vystupujú speváci a tanečníci.

Obec leží na úpätí pohoria Čerhát, pozdĺž potoka Céklavölgyi. Kedysi mala názov Kyrth. Existovala už v stredoveku. Rímskokatolícky kostol bol postavený v klasicistickom štýle roku 1702, v 19. storočí bol prestavaný. Evanjelický kostol vybudovali roku 1785 v neskorobarokovom štýle. Baptistická modlitebňa pochádza z roku 1920. Osada má 645 obyvateľov. Dodnes tu žijú slovenské tradície. Slovenský páví krúžok vznikol roku 1970. So slovenskými piesňami a zvykmi miestneho zberu pravidelne vystupuje na obecných, župných i celoštátnych podujatiach. Aj Kirťania si zachovali svoj slovenský kroj. V dedine pôsobí slovenský klub, roku... tu vznikla slovenská samospráva.

Kirť vlastnil gróf Wilczek, ktorý koncom 18. storočia tu dal postaviť kaštieľ. Koncom druhej svetovej vojny bol však úplne zničený, nezachoval sa z neho ani kameň. Meno grófa uvádzajú nielen kroniky, ale aj názvy základnej a materskej školy, kde sa vyučuje slovenčina. V Kirti žijú pobožní ľudia. Napriek tomu, že je to malá dedina, má dosť silný katolícky aj evanjelický cirkevný zbor, v oboch sú aj Slováci. Pozreli sme si obidva kostoly. V onen piatok tu bola slovenská svätá omša. S účastníkmi zájazdu pricestoval dôstojný pán Stanislav Brtoš, ktorý je už rok hosťujúcim farárom v Budapešti a ktorý vyhovel prosbe budapeštianskych veriacich. A hoci pán farár nevie po maďarsky, bez problémov čítal z maďarských omšových kníh, nakoľko iba také mal v miestnom katolíckom kostole k dispozícii.

Čas ubehol a my sme sa museli vybrať domov. Nasadli sme do autobusu v nádeji, že sa do týchto osád ešte vrátime a budeme mať viac času porozprávať sa s tamojšími Slovákmi.

Eva Patayová Fábiánová