O aktivitách, predovšetkým o metodických dňoch a doškoľovaniach Slovenského pedagogického a metodického centra (SPMC), priebežne informujeme na našom portáli. O doterajšej činnosti, ako aj o plánoch tejto pedagogickej dielne CSS, sme sa rozprávali s jej riaditeľkou Máriou Czégényovou, ktorá stojí na čele inštitúcie od roku 2008.

Podať pomocnú ruku pedagógom aj v špeciálnych oblastiach

- Čo treba vedieť o počiatkoch pôsobenia SPMC, kedy a prečo bolo založené?

- Založenie inštitúcie bolo iniciované zdola. Učiteľky materskej školy čabianskej slovenskej školy prejavili nárok mať akési odborné centrum, ktoré by podávalo pomocnú ruku vyslovene slovenským učiteľkám v Maďarsku. Slovenské metodické centrum pre materské školy - takto sa volalo v prvých rokoch pôsobenia - založili vedúca pracovnej skupiny učiteliek materskej školy Csilla Eperjesiová Cséffaiová a riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe Edita Pečeňová, ktorá prvých päť rokov stála na jeho čele. Prvoradým cieľom centra je výmena odborných skúseností, ktorá sa realizuje v rôznych podobách. Jednou z foriem je organizovanie metodických dní striedavo v rôznych dejiskách, teda v rôznych našich materských školách. Tieto sústredenia sa konajú obyčajne na jednu konkrétnu tému výchovy v predškolskej oblasti a obsahujú ukážkové zamestnania, prednášky odborníkov a praktické cvičenia z vybraného tematického okruhu. Tieto konkrétne témy sú spracované aj v našich tzv. metodických zošitoch, ktoré sú v materských školách v Maďarsku, kde sú slovenské zamestnania, veľmi obľúbené. Majú jednoduchý formát, sú zhotovené pre praktické používanie a obsahujú slovenské básne, piesne, rozprávky, ale aj číselné úlohy a pracovné listy z danej oblasti. Táto naša publikácia prešla časom určitým vývinom, v poslednej dobe v nej uverejňujeme aj rôzne výchovné situácie a rady na ich riešenie, resp. aj prevzaté materiály z odborných časopisov na Slovensku. Našim dôležitým odborným fórom je metodický časopis Slovenčinár, ktorý vydáva Celoštátna slovenská samospráva a v ktorom články odborníkov rozoberajú predovšetkým tie problémy, ktoré sa týkajú konkrétne nášho slovenského menšinového školstva. Vlani vyšlo už druhé medzinárodné číslo Slovenčinára, v ktorom publikujú aj kolegovia zo Slovenska, Rumunska a Srbska. V poslednej dobe sa naša inštitúcia angažuje aj v oblasti vydávania učebníc, sme členskou organizáciou konzorcia, ktoré sa podujalo vydávať slovenské učebnice a pomôcky na výučbu slovenskej literatúry, slovenskej vzdelanosti a histórie.

- Rok 2006 je určitým medzníkom v histórii vašej inštitúcie, nastala výrazná zmena v jej činnosti.

- Áno, od toho roku nesieme názov Slovenské pedagogické metodické centrum, a našu činnosť sme rozšírili aj na základné školy. Odvtedy pravidelne usporadúvame popri metodických dňoch pre učiteľky materských škôl aj doškoľovania pre pedagógov základných škôl. V tejto práci máme partnerské inštitúcie na Slovensku, tamojší odborníci vedú v našich školách tzv. výjazdové kurzy. Sú to Metodické centrum SAS pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Centrum ďalšieho vzdelávania UK a Metodické centrum Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V blízkej budúcnosti budeme mať takýto kurz napr. v komlóšskej a budapeštianskej slovenskej škole. Tieto doškoľovania sa konajú na rôzne témy, ako napr. metodika vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka, alebo odborná komunikácia a terminológia a jej didaktika. Pritom kurzy, na ktorých si učiteľky môžu rozvíjať vlastnú slovnú zásobu, sa tešia veľkej obľube, samy si žiadajú organizovanie takýchto doškoľovaní. Musím pripomenúť, že informovaniu účastníkov našich aktivít, resp. poskytovaniu odbornej pomoci slúži aj naša webová stránka, ktorú priebežne rozvíjame a aktualizujeme.

- Ako sa osvedčil Program pre nadaných, ktorý ste iniciovali s cieľom zvýšiť záujem siedmakov a ôsmakov o štúdium na našich dvoch gymnáziách?

- Program pre nadaných rozvíja svoju činnosť v rámci Verejnoprospešnej nadácie Slovákov v Maďarsku, ktorá stanovuje požiadavky kladené na uchádzačov. Tento projekt bol vypracovaný preto, aby sme podporovali tých žiakov, ktorí sa popri svedomitom štúdiu snažia zdokonaliť v slovenčine a v znalosti slovenskej kultúry, ktorí sa aktívne zúčastňujú na súťažiach, kultúrnych a spoločenských podujatiach Slovákov v Maďarsku a chcú pokračovať vo svojich štúdiách na Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe alebo v Budapešti. Mimoškolskú činnosť týchto žiakov motivujeme aj formou štipendia a finančne odmeňujme aj pedagógov, ktorí sa im venujú. Program funguje štvrtý školský rok, najväčší záujem oň prejavujú, pochopiteľne, žiaci z dvojjazyčných škôl, predovšetkým z Békešskej Čaby a Sarvašu, ale mali sme štipendistov napr. aj z Luciny. Občas sa stáva, že prihlásení nespĺňajú požiadavky, v takých prípadoch, samozrejme, nedostávajú štipendium, ktoré vyplácame uchádzačom po absolvovaní prvého polroku v slovenskom gymnáziu.

- Zatiaľ ste nám hovorili väčšinou o úspechoch vašej inštitúcie. Máte aj nejaké ťažkosti, resp. v čom vidíte rezervy v činnosti SPMC?

- Ťažkosti vidím predovšetkým v zaťaženosti našich slovenčinárov, resp. v nedostatku našich odborníkov. Čo sa týka našich aktivít, jednoznačne je väčšia aktivita pedagógov z dolnozemského regiónu. V severnom regióne je oveľa väčší počet takých škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, v týchto školách väčšinou pracujú 1-2 slovenčinárky, zastupovanie počas doškoľovaní je ťažko riešiteľné. Nedostatok domácich slovenských odborníkov z oblasti pedagogiky sa prejavuje napr. v tom, že v poslednej dobe začíname mať problémy pri zostavovaní metodických zošitov, resp. Slovenčinára. Sme inštitúciou, ktorá sprostredkováva pre škôlky a školy certifikovaných odborných poradcov, ktorí môžu vykonávať povinné merania vedomostí detí zo slovenčiny. Takýchto expertov je veľmi málo a jednoducho časovo nestíhajú navštevovať všetky naše výchovno-vzdelávacie inštitúcie. Rezervy v našej činnosti? Spomeniem iba niekoľko z našich perspektívnych plánov: vytvoriť tzv. radu učiteľov a radu hosťujúcich učiteľov zo Slovenska, ktoré by mohli byť akýmsi poradným orgánom SPMC. Čo sa týka odbornej práce našich pedagógov, objavil sa nárok na organizovanie takých doškoľovaní, ktoré sa zaoberajú prácou so žiakmi vyžadujúcimi si špeciálnu starostlivosť. Títo žiaci sú začlenení do výučby slovenského jazyka, no špeciálna starostlivosť o nich nie je vyriešená. Samozrejme, pokračujeme v našich osvedčených projektoch, rad našich publikácií onedlho rozšíri Zborník národnostných výchovno-vzdelávacích inštitúcii, ktorý bude obsahovať základné informácie o našich materských, základných a stredných školách.

- Na záver trošku osobne: čo by ste povedali našim čitateľom o sebe a čím vás obohatila práca vo funkcii riaditeľky SPMC?

- Pochádzam z čabianskej slovenskej rodiny, od prvej triedy som bola žiačkou tunajšej slovenskej školy, kde som aj zmaturovala. Vyštudovala som teóriu a riadenie kultúry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po návrate domov som začala pracovať v Župnom osvetovom stredisku v Békešskej Čabe, kde som ako osvetárka mala na starosti okrem mládežníckych aktivít aj podujatia všetkých národností. Dva roky som bola vedúcou mestského slovenského klubu. Nasledovala kratšia zastávka v mládežníckom dome, potom som bola organizátorkou kultúrneho života dopravného podniku Kőrös Volán, kde som tiež využila znalosť slovenčiny - podnik mal bohaté kontakty na Slovensku. Začiatkom deväťdesiatych rokov som sa vrátila na národnostné pole, a síce do mojej alma mater, kde som pracovala ako vychovávateľka a knihovníčka. Popri práci som získala diplom slovenčinárky na segedínskej vysokej škole a od roku 1997 som zástupkyňou riaditeľky, zodpovednou predovšetkým za internát a materskú školu. Som vydatá, manžel pracuje v štátnej správe v oblasti školstva, pôvodne je tiež pedagóg. Syn sa stane onedlho biológom a dcéra navštevuje nadstavbový ročník gymnázia. Čím ma obohatila práca na čele metodického centra? Snáď som sa viac otvorila, naučila som sa prejaviť, prezentovať aj pred širšou verejnosťou, pred obecenstvom. Najkrajšou oblasťou mojej profesie však aj naďalej zostáva práca s deťmi, hlavne s tými najmenšími...

- Ďakujem za rozhovor.

Cs. Lampert