V tomto školskom roku na dennom štúdiu neotvorili prvý ročník na odbore slovenčina na Katedre cudzích a národnostných jazykov Fakulty Jánosa Vitéza Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa. Požiadali sme o rozhovor vedúcu katedry Dr. Evu Horváthovú Farkašovú.

Na slovíčko s Dr. Evou Horváthovou Farkašovou

- Ako sa dostala katedra do takejto situácie?

- Nielen na katedre, ale na celej fakulte máme málo poslucháčov na študijnom smere učiteľstvo. Ale podobná situácia je aj na iných pedagogických vysokých školách.

- V čom vidíte príčinu?

- Žiaľ, musíme konštatovať, že v Maďarsku záujem absolventov gymnázií o študijný smer učiteľstvo značne klesol. Je to veľmi ťažká otázka, prečo v súčasnosti nie je v móde byť učiteľom. Teraz si už asi nevážia učiteľov tak, ako dávnejšie. Aj s deťmi sú rôzne problémy, lebo v predošlých rokoch sa presadzovali príliš liberálne výchovné metódy. Učiteľské platy sú taktiež veľmi skromné. Napriek všetkým negatívnym okolnostiam som i naďalej presvedčená, že byť učiteľkou, vychovávať malé deti je pre ženu asi najkrajším povolaním.

- Koľko máte na katedre poslucháčov?

- Do školského roku 2004/2005 v Ostrihome pôsobila Slovenská národnostná katedra. Vedenie inštitúcie, motivované zámerom znížiť počet malých katedier, z jedenástich utvorilo šesť. Tak zlúčilo slovenskú národnostnú katedru s cudzojazyčnou. Stalo sa tak v zmysle bolonského procesu. Na smere národnostný učiteľ študujú u nás slovenčinu a nemčinu a v tomto školskom roku sme mali možnosť aj na to, aby sme otvorili smer učiteľstvo pre materské školy na dennom aj na diaľkovom štúdiu. Na diaľkovom štúdiu máme v prvom ročníku troch poslucháčov. Okrem toho máme v druhom a vo štvrtom ročníku spolu šesť študentov.

- Čo môžete urobiť v záujme získania poslucháčov?

- Hľadáme spôsoby, ako osloviť bývalých žiakov národnostných základných škôl v maďarských gymnáziách, ale je to veľmi ťažké. Každý rok v decembri posielam listy nielen do slovenských, ale do všetkých gymnázií, v okolí ktorých sa nachádzajú slovenské národnostné základné školy. Podobne posielam listy aj do národnostných základných škôl a vlani som sa listom obrátila aj na národnostné materské školy. Výnimkou je Békešská župa, lebo je veľmi vzdialená a tam majú vysokú školu v Sarvaši. Poslala som listy aj slovenským samosprávam v Maďarsku, avšak úspech je veľmi skromný. Vlastne neviem, akou metódou by sme mohli nájsť tých žiakov, ktorí sú „schovaní“ v maďarských stredných školách, lebo listy adresujem riaditeľom, ale neviem, či sú s ich obsahom oboznámení aj žiaci. Teraz plánujeme osobne navštíviť niektoré stredné školy.

- O čom ste písali v týchto listoch?

- Predstavila som našu katedru: písala som o tom, aké smery budú otvorené v ďalšom školskom roku a podrobnejšie opisujem učiteľské smery. Zmieňujem sa o možnosti stáže v Ružomberku a v Banskej Bystrici, o našej cvičnej škole v Číve, o možnosti ubytovania v študentskom domove fakulty, o rôznych programoch (výlety, návštevy divadelných predstavení v Maďarsku aj na Slovensku, premietania slovenských filmov), o príjemnom prostredí, ako aj o tom, že diplom je pre absolventov zároveň jazykovou skúškou, teda uvádzam praktické informácie. Neustále hľadáme spôsoby na zviditeľnenie sa, na propagovanie možnosti štúdia v našej inštitúcii. Aj teraz by som chcela využiť príležitosť, aby som informovala záujemcov o tom, že 20. decembra 2010 a 18. januára 2011 organizujeme deň otvorených dverí, v januári s možnosťou absolvovania povinných talentových skúšok na učiteľských smeroch.

Otázky kládla

Eva Patayová Fábiánová