Komlóšania žijúci v hlavnom meste si v Slovenskom inštitúte pripomenuli 25. výročie založenia Kruhu priateľov Slovenského Komlóša. V reprezentatívnych priestoroch ostrova slovenskej kultúry v Budapešti ich privítal riaditeľ inštitúcie Milan Kurucz, ktorý prízvukoval, že rodáci z tohto dolnozemského mestečka na tomto mieste sa stretávajú nie prvý raz.

V súlade so zámermi zakladateľov je fungovanie spolku neviazané, jeho členovia sa stretávajú dvakrát ročne: raz v Budapešti a raz - vždy na jeseň, okolo Sviatku všetkých svätých - v ich rodisku. Podľa tradičného a osvedčeného scenára po oficiálnej časti, ktorá pozostáva z referátu vedenia o činnosti a hospodárení a po informáciách o udalostiach v Slovenskom Komlóši, vždy nasleduje posedenie pri komlóšskej klobáse. V súlade s tradíciami aj tento krát zavítala medzi Budapešťanov delegácia z ich rodného mestečka. Na rozdiel od doterajších stretnutí však v nej nebolo zastúpené vedenie mesta. Keďže sa podujatie uskutočnilo krátko po komunálnych voľbách, primátorka Rita Garayová vo svojom liste, ktorý prečítal predseda organizácie Pavol Beňo, o. i. informovala o výsledkoch volieb do mestského zastupiteľstva a slovenskej menšinovej samosprávy. Členom delegácie zo Slovenského Komlóša bol aj básnik Juraj Dolnozemský, ktorý pozdravil okrúhle výročie dvojjazyčnou básňou Spolupatričnosť - Együvé tartozás. Na obdobie zakladania organizácie spomínal v poradí jej druhý predseda, súčasný čestný predseda Michal Lehoczki. Pavol Beňo vo svojom príhovore pripomenul, že medzi terajšími členmi je už iba niekoľko zakladateľov. Upriamil pozornosť na to, že organizácia síce vznikla v iných spoločensko-politických podmienkach, ale počas svojej existencie sa dokázala prispôsobiť novým okolnostiam. Jej fungovanie a omladzovanie sťažuje, že dnešný život je podstatne individualistickejší, spoločnosť atomizovanejšia. Členka vedenia, autorka týchto riadkov pripomenula, že mnohí mladí ľudia prichádzajú do hlavného mesta za živobytím a keďže musia veľmi veľa pracovať za to, aby si tu vytvorili existenciu, nemajú čas na spoločné aktivity. Zároveň poukázala na to, že významné osobnosti, ktoré si našli uplatnenie v Budapešti, si vážia aj doma, o čom svedčí aj fakt, že štyria z piatich Čestných občanov Slovenského Komlóša sú členmi ich kruhu (už zosnulý Matej Tóth, ktorý bol duchovným otcom myšlienky založenia spolku a jeho prvým predsedom, herečka Zuzana Ďurkovičová, spisovateľ Pál Závada a univerzitná profesorka Anna Divičanová).

Anna Divičanová poukázala na to, že v dôsledku historických udalostí dnes už v Komlóši okrem Slovákov žijú aj Maďari. Spomenula, že prvý svoj sociologický výskum uskutočnila v 80. rokoch minulého storočia práve v kruhu svojich rodákov žijúcich v hlavnom meste. Skúmala v ňom, do akej miery sa vo veľkomestskom prostredí udržiavajú väzby s rodiskom a nakoľko sa odovzdáva kultúra v rámci rodiny. Tibor Götz, ktorý síce nie je rodákom zo Slovenského Komlóša, ale ako mladý inžinier v 50. rokoch, keď sa v chotári obce začala ťažiť ropa a zemný plyn, tam prežil niekoľko pekných rokov, s láskou spomínal na prívetivé slovenské prostredie, v ktorom sa ocitol. Pedagóg na dôchodku Michal Zsolnai rozprával o začiatkoch športového hnutia vo svojom rodisku, kým sestra prvého predsedu organizácie Alžbeta Morauvská rozprávala o tom, ako v čase zakladania spolku vyhľadávali rodákov v Budapešti a okolí.

Medzi jubilujúcich Komlóšanov prišiel aj predseda Kruhu priateľov Békešskej Čaby László Kocsis a podpredseda Juraj Viczián, predseda Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti Ladislav Petro a viacerí predsedovia obvodných slovenských samospráv v hlavnom meste. Zhromaždenie pozdravila aj predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová. Vyzdvihla, že rodáci z tejto osady boli aktívni aj pri zakladaní menšinového samosprávneho systému v Budapešti a angažujú sa v tejto sfére aj v súčasnosti. Po uzavretí oficiálneho programu nasledovala priateľská beseda pri bielom stole, klobáse, vianočke a pálenke.

Spájať rodákov s rodiskom

Písal sa 20. september 1985. V divadelnej sále sídla Odborovej organizácie pracovníkov potravinárskeho priemyslu na Gorkého aleji (dnes Városligeti fasor) v Budapešti sa zišli rodáci zo Slovenského Komlóša, aby založili Budapeštiansku skupinu Kruhu priateľov Slovenského Komlóša. 2. novembra 1985 sa vo veľkej sále Osvetového strediska v Slovenskom Komlóši zišlo 256 Komlóšanov, ktorí založili Kruh priateľov Slovenského Komlóša, prijali Stanovy a zvolili vedenie organizácie. Deklarovaným cieľom „voľného zoskupenia“, ktoré malo fungovať v rámci Vlasteneckého ľudového frontu, bolo pestovanie kontaktov medzi Slovenským Komlóšom a členmi kruhu priateľov. Organizácia sa mala stať fórom získavania informácií o rozvoji obce a napomáhania riešenia jej problémov. Členovia si vytýčili za cieľ podieľať sa na pestovaní „pokrokových tradícií maďarského a slovenského obyvateľstva obce“ a na odhaľovaní a propagovaní literárnych, kultúrnych a ľudovoumeleckých hodnôt. Medzi plánmi figurovalo aj napomáhanie činnosti osvetového strediska organizovaním kultúrnych podujatí a „využívanie duchovných rezerv kolektívu kruhu priateľov v záujme rozvoja obce, zlepšovania materiálneho a kultúrneho postavenia jej obyvateľstva“.

Na ustanovujúcej schôdzi bol za čestného predsedu zvolený Ján Boldoczký, za výkonného predsedu Dr. Matej Tóth. Obaja žili v Budapešti a podobne ako mnohí ďalší členovia kruhu zastávali v tom čase vysoké politické alebo hospodárske funkcie. Zo zápisnice zo zakladajúcej schôdze budapeštianskej skupiny sa napr. dozvedáme, že zasadnutie v telegrame pozdravil bývalý minister zahraničných vecí, čestný predseda organizácie Ján Boldoczký. Predsedom organizačného výboru budapeštianskej skupiny bol generálny riaditeľ Združenia chovateľov hydiny Matej Tóth, čo určite zohralo dôležitú úlohu v tom, že schôdza sa uskutočnila v priestoroch sídla Odborovej organizácie pracovníkov potravinárskeho priemyslu. Dnešný čitateľ si možno s úsmevom prečíta v zápisnici, že udalosti sa zúčastnila predsedníčka obecného výboru strany súdružka Gy. Karaszová, predseda obecnej rady Štefan Lehoczky a zastúpená bola aj župná organizácia Vlasteneckého ľudového frontu. Treba si uvedomiť, že kruh sa zakladal v úplne inej spoločenskej situácii, ako je dnešná a takáto významná udalosť bez podpory straníckeho a obecného vedenia bola nepredstaviteľná. Aj profesionálne zostavená zápisnica a priebeh zasadnutia, ktorý vyhovoval všetkým formálnym požiadavkám, svedčí o tom, že zrod organizácie bol dôkladne pripravený. O prípravných prácach referoval Matej Tóth, ktorý pripomenul, že nápad založiť kruh sa zrodil v Slovenskom Komlóši 6. októbra 1984 na oslavách 40. výročia oslobodenia obce Červenou armádou. Ako uviedol, založeniu budapeštianskej skupiny predchádzala niekoľkomesačná príprava. Prízvukoval, že nejde síce o slovenské zoskupenie, ale spolok chce napomáhať rozvoj tak maďarskej, ako aj slovenskej kultúry, do čoho, samozrejme, patrí aj pestovanie tradičnej komlóšskej slovenskej ľudovej kultúry. Informoval aj o tom, že organizácia bude sídliť v Slovenskom Komlóši. V Budapešti a Békešskej Čabe budú fungovať členské skupiny, ktoré budú zastúpené vo vedení organizácie. Kruh rodákov definoval ako dobrovoľné zoskupenie, ktoré je otvorené pre každého, kto sa nejakým spôsobom viaže k tejto dolnozemskej obci. Konštatoval, že na ustanovujúce zasadnutie prišli rodáci patriaci k viacerým generáciám a pracujúci v rôznych oblastiach, čo označil za vážny duchovný a praktický kapitál pre pomoc svojmu rodisku.

Zaujímavým dodatkom k poznatkom o Slovenskom Komlóši sú údaje o vývine počtu obyvateľstva a o výsledkoch hospodárenia, ktoré už v tom období svedčili o prehlbujúcich sa problémoch obce. Citujeme: „Chceli by sme, keby sa Slovenský Komlóš vyvíjal, aby sa zastavilo klesanie počtu obyvateľov. Pred oslobodením mala obec 12 tisíc obyvateľov, dnes sotva 8 tisíc. Na tomto zohrala úlohu výmena obyvateľstva, ale aj iné okolnosti.“ Označil za problém, že poľnohospodárske družstvá, ktoré hospodária na kvalitnej pôde, nedosahujú vynikajúce výsledky. Prízvukoval, že môžu byť všetci hrdí na tradičné kultúrne hodnoty, ktoré zozbierali oduševnení ľudia a s poľutovaním hovoril o tom, že málo počuť o „nádhernom národnostnom osvetovom dome“. Konštatoval, že aj keď členovia kruhu priateľov nemôžu vyriešiť problémy namiesto Komlóšanov, v mene prítomných ponúkol pomoc pri ich riešení.

Na jeho príhovor nadviazal predseda obecnej rady Štefan Lehoczky. K údajom o klesajúcej tendencii počtu obyvateľstva uviedol, že v roku 1984 umrelo v obci 140 ľudí a narodilo sa 84 detí. Počet obyvateľov bol 7933, pričom 55 % tvorili Maďari, 45 % Slováci. (Pomer Slovákov podľa posledného sčítania ľudu v roku 2001 bol 21,8 % - pozn. autorky.) V obci už ani v tom čase neexistovali hospodárske organizácie, ktoré by poskytli obyvateľstvu adekvátne zamestnanie a uplatnenie sa vo všetkých odboroch a to viedlo k tomu, že mnohí odchádzali za prácou. Preto pomoc očakával v oblasti vytvárania pracovných príležitostí. Ďalšou oblasťou, ktorú spomenul, bola oblasť kultúry, konkrétne umiestnenie miestnych zbierok, ktoré v tom čase ešte nemali stále priestory. Spomenul, že nové osvetové stredisko otvorilo svoje brány v roku 1979 a „jeho hlavnou činnosťou je pestovanie slovenskej národnostnej kultúry, ale je v ňom aj maďarská a slovenská knižnica“. Na záver požiadal o pomoc pri rozvoji obce a oznámil, že ustanovujúce zasadnutie organizácie sa uskutoční 2. novembra v Slovenskom Komlóši, na ktoré každého pozval.

Michal Škrabák vo svojom príhovore navrhol dôstojne osláviť 250. výročie založenia obce a postaviť pomník v pamätnom parku. Ľudové noviny zastupoval na budapeštianskej schôdzi Michal Hrivnák, ktorý vo svojom príhovore pripustil, že zhromaždenie síce nie je národnostným podujatím, ale pripomenul, že prvým jazykom veľkej časti prítomných bola slovenčina. Novozaloženej organizácii a Komlóšu ponúkol podporu „silou slova a písma“. V mene rodákov žijúcich v Békešskej Čabe sa prihovorila M. Bocskaiová, ktorá informovala o tom, že o desať dní sa uskutoční ustanovujúce zasadnutie čabianskej skupiny organizácie. Prítomní po diskusii, ktorá sa vzťahovala na možné formy pôsobenia organizácie, zvolili budapeštianske vedenie. Predsedom sa stal Dr. Matej Tóth, spolupredsedom Ján Boldoczký, tajomníkom Zoltán Bordi. Členovia vedenia boli István Gábor Benedek, Anna Divičanová, Michal Hrivnák, Michal Škrabák, Ondrej Schrankó a Anna Tauberová Hovorková. V zozname členov budapeštianskej skupiny figurovalo 127 mien.

Alžbeta Račková