Príchodom chladného počasia sa začína na dedinách obdobie zakáľačiek. Dlhý proces vedie k tomu, kým na jar kúpené prasiatko gazda - gazdiná vykŕmi na 150 - 180-kilového brava.

Zakáľačky si podnes zachovali svoj rituál. Už niekoľko dní vopred začínajú domáci chystať všetko, čo je potrebné - od kotlov po koreniny..., aby išla robota ako po masle, tak, ako to robili naši predkovia. V skorých ranných hodinách sa schádzajú susedia, pomocníci, ktorých gazda núka domácou pálenkou. Pomoc domáci aj potrebujú, veď od momentu, keď brava zakolú, obaria, opália, vyvesia a rozoberú, potom jednotlivé časti spracujú a gazdiná pripraví chutnú večeru, prejde celý deň. Večer si sadnú za stôl všetci pomocníci s rodinami, priatelia domácich, aby sa pozhovárali pri chutnej večeri.

Pri takejto príležitosti sa stretli v Tardoši v posledný novembrový piatok hostia z Tatabáne - Bánhidy, Orosláňu a zo Síleša (Vértesszőlős). Tieto štyri obce sa 1. januára 2010 združili do regiónu Vérteš - Gereče. Sídlo tohto Slovenského regionálneho strediska Slovenského osvetového centra je v Tatabáni - Bánhide, vedúcou je Ružena Izingová Pružinová.

Hostia prišli do miestneho kultúrneho domu, kde ich hostitelia čakali s domácou pálenkou a prestretými stolmi. Privítala ich predsedníčka tardošskej slovenskej samosprávy Veronika Árendášová. Zvlášť pozdravila predsedníčku slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Máriu Nagyovú, vedúcu Slovenského regionálneho strediska Ruženu Izingovú Pružinovú, predsedov slovenských samospráv Alžbetu Szabovú, Eriku Törökovú Príbovičovú a Štefana Keveháziho, starostu Tardošu Bélu Csabána a notárku Anikó Szatmáriovú. Privítala aj poslancov obecnej a slovenskej samosprávy a každého, kto prijal pozvanie na dnešný večer.

Potom sa ujala slova Ružena Izingová Pružinová. Nakrátko oboznámila prítomných s činnosťou regionálneho strediska. Zvlášť zdôraznila, aké je dôležité zachovať si svoju identitu, jazyk, kultúru, zvyky našich predkov.

Básňou Václava Šupľatu Mucha, ktorú zarecitoval tretiak miestnej Základnej školy Lajosa Feketeho Gábor Sárközi, sa začal kultúrny program. Členovia tanečného súboru Červený mramor Tancami z Parchovian očarili obecenstvo. Po nich nasledoval spevácky zbor Gereče, ktorý zaspieval niekoľko slovenských ľudových piesní, ktorými rozospieval aj hostí v sále. Na harmonike hrala Judita Lóczkiová. Na záver kultúrneho programu vystúpili tanečníci s choreografiou Evy Szilágyiovej Šubovej Po susedoch, pozostávajúcou zo slovenských tancov z Maglódu, Isaszegu a zo Šáre.

„Veľká rodina“ je spolu. Môže prísť zaslúžená večera - výsledok celodňovej práce. Vôňa jaterníc, pečenej klobásy a mäsa urobila každému chuť do jedla. Po večeri sa stoly naplnili domácimi zákuskami a koláčikmi.

O dobrú náladu sa postarala miestna kapela BRASS. Parket sa naplnil veselými tanečníkmi. Cez prestávky, kým muzikanti oddychovali, sa sála ozývala krásnymi slovenskými piesňami.

Piesňou Dobrú noc, Milka má... sa hostia rozlúčili s hostiteľmi.

Anna Crnečká